Toto je zoznam kniežat, cárov a imperátorov Ruska.

Kniežatá Novgorodu – Rurikovci

• Rurik (860/862 – 879)
• Oleg (879 – 912) – regent

Vládcovia Kyjeva

• Kij, Šček a Choriv
• Askold a Dir (864 – 882)

Kniežatá Kyjevskej Rusi – Rurikovci

• Oleg (882 – 912) – pokračovanie zhora
• Igor I. Rurikovič (913 – 945)
• Oľga (945 – 957)
• Sviatoslav I. Igorevič (945 – 972)
• Jaropolk I. Sviatoslavič (972 – 978/980)
• Vladimír I. Sviatoslavovič Veľký (978/980 – 1015)
• Sviatopolk I. Vladimírovič (1015 – 1016)
• Jaroslav I. Múdry (1016 – 1018)
• Sviatopolk I. Vladimírovič (1018 – 1019) – druhý raz
• Jaroslav I. Múdry (1019 – 1054) – druhý raz
• Izjaslav Jaroslavič (1054 – 1068)
• Česlav (1068 – 1069)
• Izjaslav Jaroslavič (1069 – 1073) – druhý raz
• Sviatoslav II. Jaroslavič (1073 – 1076)
• Vsevolod I. Jaroslavič (1076 – 1077)
• Izjaslav Jaroslavič (1077 – 1078) – tretí raz
• Vsevolod I. Jaroslavič (1078 – 1093) – druhý raz
• Sviatopolk II. Jaroslavič (1093 – 1113)
• Vladimír II. Vsevolodovič Monomach (1113 – 1125)
• Mstislav Vladimírovič Veľký (1125 – 1132)
• Jaropolk II. Vladimírovič (1132 – 1138)
• Viačeslav (Václav) Vladimírovič (22.2 1139 – 4.3. 1139)
• Vsevolod II. Oľgovič (1139 – 1146)
• Igor II. (1146)
• Izjaslav II. Mstislavič (1146 – 1149)
• Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1149 – 1151)
• Viačeslav (Václav) Vladimírovič (júl 1150; apríl 1151 – december 1154) – znova; podľa iných zdrojov vládol nominálne 1146 – 1155
• Izjaslav II. Mstislavič (1151 – 1154) – druhý raz
• Rostislav Mstislavič (1154 – 1155)
• Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1155 – 1157)-druhý raz
• Izjaslav III. Davidovič (1154 – 1155, 1157 – 1158; 1162)
• Rostislav Mstislavič (1159 – 1167)-druhý raz
• Mstislav II. Izjaslavič (1167 – 1169)
• Gleb Jurievič (1169, 1170 – 1171)
• Vladimír II. Mstislavič (1171)
• Michal I. Jurievič (1171)
• Roman I. Rostislavič (1171 – 1173, 1175 – 1177)
• Vsevolod III. Jurievič Veľké Hniezdo (1173)
• Rurik Rostislavič (1173, 1180 – 1182, 1194 – 1202, 1203 – 1205, 1206, 1207 – 1210)
• Jaroslav II. Izjaslavič (1174 – 1175, 1180)
• Sviatoslav III. Vselovodovič (1174, 1177 – 1180, 1182 – 1194)
• Ingvar I. Jaroslavič (1202, 1214)
• Roman II. Mstislavič Veľký (1203 – 1205)
• Rostislav II. Rurikovič (1204 – 1206)
• Vsevolod IV. Sviatoslavič (1206 – 1207, 1210 – 1212)
• Mstislav III. Romanovič Starý (1214 – 1223)
• Vladimir III. Rurikovič (1223 – 1235)
• Izjaslav IV. Vladimirovič (1235 – 1236)
• Jaroslav III. Vsevolodovič (1236 – 1238, 1246)
• Michal II. Vsevolodovič (1238 – 1239, 1241 – 1246)
• Rostislav III. Mstislavič (1239)
• Daniel I. (Daniil) Haličský (1239 – 1240)

Po roku 1132 došlo k rozpadu Kyjevskej Rusi na menšie samostatné kniežatstvá, medzi ktorými popredné postavenie zaujímalo kniežatstvo Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo (=Suzdaľské kniežatstvo, Vladimírska Rus; hlavné mesto bolo od roku 1093 v Rostove, potom cca od roku 1125 v Suzdale a potom od roku 1157 vo Vladimíri), kam okolo 1125 preniesol svoje sídlo kyjevskoruské knieža Juraj Dlhoruký (to je spojnica medzi Vladimír-Suzdaľom a Kyjevskou Rusou).

Kyjevská Rus úplne zanikla až pri mongolskom vpáde roku 1240, ale Rurikovci ešte vládli v severoruských kniežatstvách do začiatku 17. storočia.

Kniežatá Vladimírsko-suzdaľského kniežatstva (Vladimírskej Rusi) – Rurikovci

• Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1125 – 1157) – preniesol centrum moci Ruska z Kyjeva do Suzdaľu a Suzdaľského kniežatstva
• Andrej I. Bogoľubskij (1157 – 1174) – preniesol hlavné mesto do Vladimíra
• Michal I. Jurievič (1174 – 1176)
• Vsevolod III. (1176 – 1212)
• Juraj II. Vsevolodovič (1212 – 1216)
• Konštantín I. Vsevolodovič (1216 – 1218)
• Juraj II. Vsevolodovič (1218 – 1238) –druhý raz
• Jaroslav II. Vsevolodovič (1238 – 1246)
• Sviatoslav III. Vsevolodovič (1246 – 1248) – nie je identický s kyjevskoruským Sviatoslavom III.
• Michal II. Jaroslavič Chrabrý (1248) – tiež prvé knieža moskovské (1246 – 1248)
• Andrej II. Jaroslavič (1249 – 1252)
• Alexander Nevský Jaroslavič (1252 – 1263)
• Jaroslav III. Jaroslavič (1263 – 1271) – tiež prvé knieža tverské (Tverské kniežatstvo)
• Vasilij I. Jaroslavič (1272 – 1276)
• Dmitrij Alexandrovič Pereslavský (1277 – 1293)
• Andrej III. Alexandrovič (1293 – 1304)
• Michal III. Jaroslavič Tverský (1304 – 1318) – ako prvý vládca sa označil ako "veľkoknieža celej Rusi"
• Juraj III. (Jurij Daniilovič) (1317 – 1325)
• Dmitrij II. Michajlovič Tverský, Hrozné oči (1322 – 1326)
• Alexander II. Michajlovič Tverský (1326 – 1327)
• Ivan I. Danipovič Kalita (1328 – 1340)
• ďalej vládli kniežatá Moskovského kniežatstva

Kniežatá Moskovského kniežatstva – Rurikovci

Od 14. storočia mali titul "knieža moskovské a celej Rusi"

• Michal Jaroslavič Chrabrý (1246 – 1248)
• ?
• Daniel (Daniil) Alexandrovič (1263 – 1303) – do roku 1276 zaňho vládli poručníci Jaroslava III. Jaroslaviča
• Juraj (Jurij Daniilovič) (1303 – 1325)
• Ivan I. Danipovič Kalita (1325 – 1340)
• Semion Ivanovič Hrdý (1340 – 1353)
• Ivan II. Ivanovič Krásny (1353 – 1359)
• Dmitrij Ivanovič Donský (1359 – 1389)
• Vasilij I. Dmitrijevič (1389 – 1425)
• Vasilij II. Vasilievič Temný (1425 – 1462)
• Ivan III. Vasilievič Veľký (1462 – 1505)
• Vasilij III. Ivanovič (1505 – 1533)
• Ivan IV. Vasilievič Hrozný (1533 – 1584) – od roku 1547 cár; do roku 1538 zaňho vládla regentka Jelena Glinská (1533 – 1538) z inej dynastie

Cári a imperátori Ruska

Titul cár sa používal od roku 1547, titul imperátor ("Z milosti božej, MENO, všeruský Imperátor/Imperátorka a Samovládca/Samovládkyňa") od roku 1721. Neformálne a úplne nesprávne sa aj namiesto "imperátor" používa výraz "cár", ktorý v tom čase ale mal iný význam.

Rurikovci (pokrač.)

• Ivan IV. Vasilievič Hrozný (1533 – 1584) – pokračovanie zhora; do roku 1547 "knieža moskovské a celej Rusi", od roku 1547 titul "cár"
  • Simeon Bekbulatovič (1574 – 1576) – vymenovaný Ivanom IV. za veľkonieža celého Ruska
• Fiodor I. Ivanovič (1584 – 1598) – posledný Rurikovec na tróne

Godunovci

• Boris Fiodorovič Godunov (1598 – 1605)
• Fiodor II. Borisovič (1605)

Rôzne dynastie

• Lžidimitrij I. (Dmitrij II.) (1605 – 1606) – Otrepjevovci (možno Rurikovci)
• Vasilij IV. Ivanovič Šujskij (1606 – 1610)  – Šujskijovci
• 1610 – 1612: medzivládie

Romanovci

• Michal III. Fiodorovič Romanov (1613 – 1645)
• Alexej I. Michajlovič (1645 – 1676)
• Fiodor III. Alexejevič (1676 – 1682)
• Peter I. Alexejevič Veľký (máj 1682 – 1725) – od roku 1721 titul "imperátor"; ako spoluvládca bol "druhý cár"; spoluvládci:
• Ivan V. Alexejevič (jún 1682 – 1696) – ako "prvý cár"
  • Natalia Kirillovna Naryškinová – regentka máj-jún 1682
  • Sofia Alexejevna Romanová – regentka 1682 – 1686, titul "samovládkyňa" 1686 – 1689
• Katarína I. Alexejevna (1725 – 1727) – iná dynastia (Skavronskij)
• Peter II. Alexejevič (1727 – 1730)
• dočasná vládna rada (30. 1. 1730 – 13. 2. 1730)
• Anna I. Ivanovna (1730 – 1740)
• Ivan VI. Antonovič (1740 – 1741) – iná dynastia (Braunschweig-Lüneburg):
  • Ernest Johann Biron – regent 1740
  • Anna Leopoldovna – regentka 1740 – 1741
• Alžbeta I. (1741 – 1762)

Alžbetou I. Petrovnou vymrela dynastia Romanovcov po praslici (Petrom II. už v roku 1730 po meči).

Dynastia Romanov-Holstein-Gottorp (ľudovo Romanovci)

• Peter III. Fiodorovič (1762)
• Katarína II. Alexejevna Veľká (1762 – 1795) – iná dynastia (Anhalt-Zerbst)
• Pavol I. (1796 – 1801)
• Alexander I. Pavlovič (1801 – 1825)
• Konštantín I. (december 1825) – vyhlásený za imperátora, ale potom funkciu neakceptoval
• Mikuláš I. Pavlovič (1825 – 1855)
• Alexander II. Nikolajevič (1855 – 1881)
• Alexander III. Alexandrovič (1881 – 1894)
• Mikuláš II. Alexandrovič (1894 – 1917)

Externé odkazy