Carolyn Ruth Bertozziová
Bertozziová v roku 2022
Dielo
Polia pôsobnosti	chémia
Známa vďaka	bioortogonálna chémia
Vedecké pôsobenie	Stanford University University of California, Berkeley Lawrence Berkeley National Laboratory University of California, San Francisco
Alma mater	Harvard University University of California, Berkeley
Osobné informácie
Narodenie	10.10.196610. október 1966 (57 rokov) Boston, Massachusetts, USA
Príbuzní	Andrea Bertozziová
Odkazy
Web	stanford.edu
	Carolyn Bertozziová (multimediálne súbory na commons)
Chemický portál  Biografický portál

Carolyn Ruth Bertozziová (neprechýlene Bertozzi; * 10. október 1966, Boston, Massachusetts, USA) je americká chemička a akademička, nositeľka Nobelovej ceny známa svojou prácou v chémii a biológii. Zaviedla pojem „bioortogonálna chémia“,^[1] ktorým sa označujú reakcie kompatibilné so živými systémami. V poslednej dobe sa zaoberá syntézou chemických nástrojov na štúdium sacharidov na povrchu buniek, ktoré sa nazývajú glykány, a toho, ako ovplyvňujú ochorenia ako je rakovina, zápaly a virálne infekcie ako COVID-19.^[2] Bertozziová je výskumníčkou na Howard Hughes Medical Institute (HHMI)^[3] a bývalá riaditeľka Molecular Foundry, čo je výskumné centrum na Lawrence Berkeley National Laboratory, ktoré sa zaoberá nanovedami.^[4]

Keď mala 33 rokov, dostala ocenenie v rámci MacArthur Fellows Program.^[5] V roku 2010 sa stala prvou ženou, ktorá dostala prestížne ocenenie Lemelson-MIT. Je členkou National Academy of Sciences (2005), National Academy of Medicine (2011) a National Academy of Inventors (2013). Od roku 2014 vedie ACS Central Science.^[6] Od roku 2021 je takisto členkou Accademia dei Lincei.^[7]

V roku 2022 obdržala Nobelovu cenu za chémiu spolu s Mortenom P. Meldalom a Karlom Barrym Sharplessom za „vývoj click chémie a bioortogonálnej chémie“.^[8]

Životopis

Vyrástla v Lexingtone v štáte Massachusetts.^[9] Jej otec je talianskeho pôvodu.^[10] Rodičia jej matky sú z Nového Škótska v Kanade.^[11] Má dve sestry, pričom jedna z nich, Andrea Bertozziová, pôsobí na matematickej fakulte University of California, Los Angeles.^[12] Bertozziovej otec bol učiteľ fyziky na Massachusetts Institute of Technology (MIT).^[13][14][15]

Je lesba, verejne sa k tejto orientácii prihlásila na konci 80. rokoch 20. storočia,^[16] a je vzorom mnohých študentov a kolegov.^[17][18] Má ženu a troch synov.^[19]

Vzdelanie

Titul A.B. summa cum laude v chémii získala na Harvardovej univerzite, kde pracovala s profesorom Joeom Grabowskim na dizajne a zostrojení fotoakustického kalorimetru.^[20] Počas štúdií hrala v niekoľkých kapelách, napríklad v kapele Bored of Education s Tomom Morellom, budúcim gitaristom kapely Rage Against the Machine.^[21][22] Po dokončení Harvardovej univerzity v roku 1988 pracovala v Bell Labs s Chrisom Chidseym.^[23]

Bertozziová získala titul Ph.D. z chémie na University of California, Berkeley v roku 1993. Jej vedúci bol Mark Bednarski a Bertozziová pracovala na chemickej syntéze oligosacharidových analógov.^[24][25] Počas práce na tejto univerzite zistila, že vírusy sa dokážu viazať na sacharidy v tele.^[26] Tento objav ju naviedol k jej oblasti výskumu, glykobiológii. Počas jej tretieho ročníka bol Bednarskemu diagnostikovaný kolorektálny karcinóm, kvôli čomu musel odísť, zmenil svoju kariéru a zapísal sa na štúdium medicíny. Na základe toho Bertozziová a celý zvyšok pracovnej skupiny dokončili svoje štúdiá bez priameho vedúceho.^[27][28]

Kariéra a výskum

Po dokončení Ph.D. na univerzite v Berkeley pracovala Bertozziová na University of California v San Franciscu (UCSF) so Stevenom Rosenom, kde študovala funkciu endoteliálnych oligosacharidov v adhézii buniek pri zápaloch.^[29][30] Počas tejto práce bola Bertozziová schopná modifikovať molekuly bielkovín a sacharidov na stenách živých buniek tak, aby tieto bunky prijímali cudzie materiály ako implantáty.^[31]

Bertozziová študuje glykobiológiu ako pôvod ochorení ako sú rakovina, zápalových ochorení ako je artritída a infekčných chorôb ako je tuberkulóza. Výskum Bertozziovej priniesol nové informácie ohľadne oligosacharidov na povrchu bunky, ktoré sa účastnia v rozpoznávaní buniek a medzibunkovej komunikácie. Bertozziová využila metódy bioortogonálnej chémie na štúdium glykokalyxu, teda sacharidov, ktoré obklopujú bunkovú membránu. Jej výskum viedol k pokroku v oblasti bioterapeutík.^[32] Jej skupina takisto vyvinula nástroje na výskum, medzi ktoré patrí napríklad vývoj chemických nástrojov na štúdium glykánov v živých systémoch.^[4] Tieto nanotechnologické nástroje, ktoré umožňujú skúmať biologické systémy, ktoré jej skupina vyvinula, viedli k vývoju rýchleho testu na tuberkulózu v roku 2018.^[33][34] V roku 2017 sa účastnila TED talk na Stanfordovej univerzite, kde mala prednášku o súvislosti sacharidov na povrchu rakovinových buniek a ich schopnosti uniknúť imunitnému systému.^[35]

Biotechnologické startupy

V roku 2001 Bertozziová a Steve Rosen založili Thios Pharmaceuticals v Emeryville v Kalifornii ako prvú spoločnosť, ktorá sa zameriavala na sulfatačné dráhy.^[36] Táto firma bola ukončená v roku 2005.^[37]

V roku 2008 založila Bertozziová svoj vlastný startup, Redwood Bioscience, takisto v Emeryville v Kalifornii.^[38] Redwood Bioscience je biotechnologická spoločnosť, ktorá využíva SMARTag, spôsob úpravy bielkovín na špecifických miestach, ktorá umožňuje zachytenie malých liečiv na bielkovinách a možno ju použiť na boj proti rakovine.^[26][39] Redwood Bioscience bola odkúpená firmou Catalent Pharma Solutions v roku 2014. Bertozziová naďalej pôsobí v rámci biologických sektorov tejto spoločnosti.^[39]

V roku 2014 spoluzaložila Enable Biosciences.^[40] Táto spoločnosť sa zameriava na biotechnológie použiteľné na domáce diagnostiky diabetu 1. typu, HIV a iných ochorení.^[40][41]

V roku 2015 sa stala spoluzakladateľkou Pallaeon Pharma vo Walthame v Massachusetts.^[42] Pallaeon Pharma sa zameriava výskumom možných liečiv na rakovinu.^[43]

V roku 2017 pomohla založiť InterVenn Biosciences, ktorá používa hmotnostnú spektrometriu a umelú inteligenciu na vylepšenie glykoproteomiky v rámci zameriavania a objavovania biomarkerov, diagnostiky rakoviny vaječníkov a predikciu úspešnosti či zlyhania klinických výskumov.^[40][44]

V roku 2018 spoluzaložila Grace Science Foundation. Táto nadácia sa zameriava na liečbu nedostatku NGLY1 vďaka vývoju terapeutík, ktoré sú účinné a lacné.^[45]

V roku 2019 spoluzaložila OliLux Biosciences a Lycia Therapeutics. OliLux Biosciences vyvíja nové metódy na detekciu tuberkulózy.^[40][46] K založeniu Lycia Therapeutics došlo, keď Bertozziovej skupina objavila chiméry zameriavajúce lyzozómy (LYTAC). Táto nová skupina molekúl by mohla byť schopná rozkladať niektoré bielkoviny súvisejúce s kardiovaskulárnymi chorobami alebo rakovinou.^[47] Lycia Therapeutics sa zameriava na vývoj technológií, ktoré využívajú LYTAC.^[40]

Bertozziová takisto pôsobila v niekoľkých farmaceutických spoločnostiach, vrátane GlaxoSmithKline a Eli Lilly.^[48]

Publikácie

Bertozziová má na Web of Science viac ako 600 publikácií, medzi najcitovanejšie patria:

• Bioorthogonal Chemistry: Fishing for Selectivity in a Sea of Functionality. Angewandte Chemie International Edition in English, 2009, s. 6974–98. DOI: 10.1002/anie.200900942. PMID 19714693.
• Chemical Glycobiology. Science, 2001, s. 2357–64. DOI: 10.1126/science.1059820. PMID 11269316.
• Cell Surface Engineering by a Modified Staudinger Reaction. Science, 2000, s. 2007–10. DOI: 10.1126/science.287.5460.2007. PMID 10720325.
• A Strain-Promoted Azide−Alkyne Cycloaddition for Covalent Modification of Biomolecules in Living Systems. Journal of the American Chemical Society, 2005, s. 15046–15047. DOI: 10.1021/ja044996f. PMID 15547999.
• Glycans in cancer and inflammation—potential for therapeutics and diagnostics. Nature Reviews Drug Discovery, 2005, s. 477–88. DOI: 10.1038/nrd1751. PMID 15931257.

Ocenenia

• 1987 – Phi Beta Kappa^[49]
• 1997 – Alfred P. Sloan Research Fellowship^[50]
• 1997 – Horace S. Isbell Award in Carbohydrate Chemistry^[51]
• 1998 – Glaxo Wellcome Scholars' Award^[50]
• 1998 – Beckman Young Investigators Award^[52]
• 1999 – Arthur C. Cope Scholar Award of the American Chemical Society^[53]
• 1999 – Camille Dreyfus Teacher-Scholar Award^[50]
• 1999 – MacArthur Fellowship^[54]
• 2000 – Presidential Early Career Award for Scientists and Engineers^[55]
• 2000 – Merck Academic Development Program Award^[50]
• 2001 – UC Berkeley Distinguished Teaching Award^[54]
• 2001 – ACS Award in Pure Chemistry^[50]
• 2001 – Donald Sterling Noyce Prize for Excellence in Undergraduate Teaching^[54]
• 2001 – Fellow of the American Association for the Advancement of Science.^[56]
• 2002 – Irving Sigal Young Investigator Award of the Protein Society^[57]
• 2003 – Fellow of the American Academy of Arts and Sciences^[58]
• 2004 – Agnes Fay Morgan Research Award of Iota Sigma Pi^{[chýba zdroj}
• 2005 – Havinga Medal, Univ. Leiden^{[chýba zdroj}
• 2005 – Member of the National Academy of Sciences^[54]
• 2005 – T.Z. and Irmgard Chu Distinguished Professorship in Chemistry^[59]
• 2007 – Ernst Schering Prize^[60]
• 2007 – LGBTQ Scientist of the Year Award – from the National Organization of Gay and Lesbian Scientists and Technical Professionals^[17][18]
• 2008 – Li Ka Shing Women in Science Award^[57]
• 2008 – Roy L. Whistler International Award in Carbohydrate Chemistry^[61]
• 2008 – Member of the German Academy of Sciences Leopoldina^[62]
• 2008 – Willard Gibbs Award^[63]
• 2009 – William H. Nichols Medal^[64]
• 2009 – Harrison Howe Award^[65]
• 2009 – Albert Hofmann Medal, Univ. Zurich^{[chýba zdroj}
• 2010 – Lemelson-MIT Prize^[33]
• 2010 – Royal Society of Chemistry – Organic Division, Bioorganic Chemistry Award
• 2011 – Member of the Institute of Medicine^[66]
• 2011 – Tetrahedron Young Investigator Award for Bioorganic and Medicinal Chemistry^[67]
• 2011 – Emanuel Merck Lectureship^[68]
• 2012 – Honorary Doctorate of Science from Brown University^[69]
• 2012 – Heinrich Wieland Prize^[70]
• 2013 – Elected Fellow of the National Academy of Inventors^[71]
• 2013 – Hans Bloemendal Award^[72]
• 2015 – UCSF 150th Anniversary Alumni Excellence Awards^[73]
• 2017 – Arthur C. Cope Award^[74]
• 2018 – Foreign Member of the Royal Society (ForMemRS)^[75]
• 2020 – John J. Carty Award for the Advancement of Science^[76]
• 2020 – Chemistry for the Future Solvay Prize^[77]
• 2020 – F. A. Cotton Medal for Excellence in Chemical Research^[78]
• 2022 – Wolf Prize in Chemistry^[79]
• 2022 – Dr H. P. Heineken Prize for Biochemistry and Biophysics^[80]
• 2022 – Welch Award in Chemistry^[81]
• 2022 – Bijvoet Medal of the Bijvoet Centre for Biomolecular Research of Utrecht University^[82]
• 2022 – Lifetime Mentor Award, American Association for the Advancement of Science.^[83][56]
• 2022 – Nobelova cena za chémiu
• 2023 – Roger Adams Award^[84]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Carolyn Bertozziová

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Carolyn Bertozzi na anglickej Wikipédii.