Eduard Burda
slovenský právnik, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Osobné informácie
Narodenie	09.07.19819. júl 1981 (43 rokov)
	Žilina, ČSSR
Národnosť	slovenská
Štátna príslušnosť	Slovensko
Alma mater	Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Zamestnanie	univerzitný profesor dekan Praf UK (2015 – )
Manželka	Katarína Burdová[1], rod. Vavreková[2]
Dielo
Žánre	právnická literatúra
Obdobie	21. storočie
Témy	trestné právo a príbuzné disciplíny
Významné práce	Trestné činy proti životu a zdraviu v porovnaní starého a rekodifikovaného Trestného zákona (2006), Nutná obrana a ďalšie okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu (2013), Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (komentáre)
Významné ocenenia	Pamätná medaila UK v Bratislave (2015), Medaila PraF UMB v Banskej Bystrici[3], Osobnosť Bratislavy (2024)
Literárny portál  Biografický portál

Prof. JUDr. Eduard Burda, PhD. (* 9. júl 1981, Žilina)^[4][3] je slovenský právnik a vysokoškolský pedagóg, od roku 2015 dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Špecializuje sa na slovenské trestné právo. Je autorom viacerých odborných prác, dvoch monografií a (vedúcim) členom kolektívu autorov viacerých právnických komentárov.^[3][5]

Pomimo práva publikuje príspevky v konzervatívnom internetovom periodiku Štandard.^[6]

Je politickým nominantom strany HLAS – sociálna demokracia v rámci Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.^[7]

Narodil sa v roku 1981 v Žiline.^[3] V rokoch 1999 až 2004 študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (Praf UK), kde následne študoval ako doktorand v odbore trestného práva (2004 – 2008). V roku 2006 získal titul JUDr. Od roku 2007^[4] dodnes, pôsobí na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Praf UK, pričom postupne vystriedal pozície asistenta, odborného asistenta (od 2008) a docenta (2014).^[5] V rokoch 2008 až 2010 pôsobil tiež ako advokátsky koncipient a v rokoch 2010 až 2014 bol predsedom Akademického senátu Praf UK. Habilitoval sa v apríli 2014 na Trnavskej univerzite v Trnave. Od 1. februára 2015 doteraz pôsobí ako dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského.^[4] 26. marca 2024 bol slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou menovaný profesorom v odbore trestného práva.^[8] V roku 2024 získal ocenenie Osobnosť Bratislavy 2024.^[9]

Zameriava sa na problematiku trestného práva a spriaznenými odvetviami, najmä správnym právom. Publikoval viac ako šesť desiatok vedeckých prác, dve vedecké monografie Trestné činy proti životu a zdraviu v porovnaní starého a rekodifikovaného Trestného zákona (2006) a Nutná obrana a ďalšie okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu (2013). Bol vedúcim autorského kolektívu komentárov od vydavateľstva C. H. Beck k Trestnému zákonu a Zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb a členom autorského kolektívu komentára Trestnému poriadku.^[5][10]

V roku 2016 udelil ako dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského pamätnú medailu premiérovi socialistického Slovenska Petrovi Colotkovi st., pričom na otázky novinárov, čo prospešné urobil Colotka pre fakultu odpovedal: „V tejto chvíli neviem povedať konkrétne, čo všetko urobil, ale za daných okolností bude nutné to v blízkej budúcnosti zhodnotiť.“^[11] Ocenenie podľa vlastných slov odovzdal preto, že Colotka bol bývalým dekanom fakulty a z tejto pozície musel určite pre fakultu vykonať niečo dobré.^[11]

V rokoch 2023 až 2024 Burda verejne podporoval a obhajoval zrušenie slovenského Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), pričom sa vyjadril v zmysle, že existencia ÚŠP je potenciálny kriminogénny faktor. Kvalitu rozhodovacej činnosti úradu označil v mnohých prípadoch za nízku a vyjadril podozrenie z manipulácie s trestnými konaniami, pričom podľa neho „v rámci ÚŠP môže s týmto cieľom pôsobiť zločinecká skupina, a to je potrebné preveriť“.^[12] Prokurátori ÚŠP sa proti týmto tvrdeniam rázne ohradili, pričom poukázali na to, že úspešnosť nimi podaných obžalôb v rokoch 2021 až 2023 bola na úrovni 93 až 94 % a že Najvyšší súd Slovenskej republiky, s výnimkou jednej veci, vo všetkých veciach deklaroval, že trestné stíhanie bolo vedené dôvodne, pričom ani žiaden iný súd nekonštatoval manipuláciu trestných stíhaní v dozore prokurátorov ÚŠP.^[13] Zrušenie UŠP a rýchlo uskutočnené reformy trestného práva vládou Róberta Fica v roku 2024 boli naopak kritizované politickou opozíciou, časťou akademickej obce, Európskym parlamentom i Európskou komisiou.^[14][15][16]

Proti zrušeniu ÚŠP sa vyslovila aj časť študentov Praf UK. Študenti z fakulty zároveň v otvorenom liste vyjadrili obavy a opatrnú kritiku týkajúcu sa vyjadrení ich dekana vo vzťahu k ÚŠP. Dekanove osobné postoje a názory boli totiž podľa nich zamieňané s postojmi fakulty a členov akademickej obce. Vytkli mu tiež nedostatočnú argumentáciu v niektorých jeho tvrdeniach.^[17] Študenti sa s dekanom osobne stretli, pričom na právnickej fakulte chceli tiež usporiadať širšiu diskusiu o téme, na ktorú chceli pozvať prokurátorov či osoby z akadémie a praxe. Burda ako dekan fakulty najprv s diskusiou súhlasil, no neskôr jej uskutočnenie v priestoroch fakulty neumožnil. Podľa Burdu totiž v prípade usporiadanie diskusie hrozilo, že by odborná diskusia na slobodnej akademickej pôde zatiahla fakultu do politického boja. Diskusia preto podľa neho mala prebehnúť až po tom, čo by parlament rozhodol o zrušení úradu.^[18] Diskusia sa nakoniec uskutočnila vďaka poskytnutiu zázemia od Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.^[19]

Po tom, čo slovenský minister vnútra, Matúš Šutaj Eštok (HLAS-SD), zdieľal prostredníctvom Facebooku pred slovenskými prezidentskými voľbami v roku 2024 príspevok, v ktorom označil kandidáta Ivana Korčoka (t. j. protikandidáta Eštokovho bývalého spolustraníka Petra Pellegriniho) za „kandidáta vojny“^[20], obrátila sa Nadácia Zastavme korupciu s podnetom na okresný úrad a následne aj na štátnu volebnú komisiu. Okresný úrad (podliehajúci Šutajovi Eštokovi ako ministrovi vnútra) podnet zamietol. Rozhodnutie kritizoval okrem iných bývalý sudca ústavného súdu a člen volebnej komisie, Ladislav Orosz, podľa ktorého „išlo nepochybne o porušenie zákazu viesť volebnú kampaň fyzickými osobami“.^[21][22] Komisia (ktorú vedie Burda ako nominant strany HLAS-SD) vo svojom medializovanom uznesení nakoniec uviedla, že nemôže „preskúmavať a ani zaujímať stanoviská k postupu a rozhodnutiam iných správnych orgánov mimo rámca správneho konania“^[23], a teda zasahovať do kompetencií iných štátnych orgánov.^[21][22]