Etnológia, etnografia a národopis (ďalšie ekvivalenty pozri nižšie) sú termíny (vedné odbory), ktoré sú v literatúre rozlične definované – niekedy ako synonymá, ale častejšie ako vzájomne sa rôznym spôsobom vylučujúce pojmy. Podrobnosti o definíciách sú uvedené nižšie v článku, stručne možno tieto definície zhrnúť ako nasledujúce možnosti:

• a) všetky tri termíny (v súčasnosti konkrétne najčastejšie termín etnológia) znamenajú kultúrno-historickú vedu skúmajúcu kultúru etnických spoločenstiev, resp. ľudovú kultúru, alebo
• b) etnografia (alebo zriedkavo národopis) znamená opisnú (empirickú) časť bodu a) alebo sociokultúrnej antropológie, kým etnológia znamená porovnávaciu (teoretickú) časť bodu a) alebo sociokultúrnej antropológie, alebo
• c) etnografia znamená to, čo je uvedené v bode a), ale len pokiaľ je to robené profesionálne, kým národopis znamená podobnú činnosť robenú neprofesionálne, alebo
• d) etnografia znamená časť bodu a) zameranú na historickú Európu, kým etnológia znamená časť bodu a) zameranú na mimoeurópske etnické spoločenstvá a na prehistorickú Európu, alebo
• e) etnografia znamená výskum materiálnej ľudovej kultúry, kým etnológia výskum sociálnej ľudovej kultúry, alebo
• f) (len v staršej literatúre:) etnografia znamená vedu o etnikách (najmä národoch) z hľadiska ich nehmotnej kultúry, kým etnológia je veda o fyzických rozdieloch ľudských skupín a o rasách, alebo
• g) etnológia znamená synonymum pojmu sociálna antropológia, alebo
• h) národopis je súhrnné označenie etnografie (definovanej v zmysle bodu a), ale bez folkloristiky) a folkloristiky, alebo
• ch) (len v staršej literatúre:) národopis znamená vedu o (najmä v danej krajine vlastnom) národe.

Definície

Nasleduje súpis možných definícií jednotlivých troch termínov.

I) Etnografia

A) najmä v anglosaských krajinách (ale často aj mimo nich):

• 1. opisná (empirická) časť sociokultúrnej antropológie alebo etnológie (t. j. časť spočívajúca v zbere, opise a klasifikácii dát počas terénneho výskumu)^[1][2][3]
• 2. v sociokultúrnej antropológii, ale aj archeológii, psychológii a pod.: samotný zber materiálu o spôsobe života a kultúre špecifických spoločenstiev/skupín a základné vyhodnotenie tohto materiálu ako súčasť širšieho bádateľského zámeru^[4][5]
• 3. písomný opis (článok, poznámky, monografia, website) uskutočneného sociokultúrneho či etnologického (terénneho) výskumu, najmä výskumu rôznych etnických spoločenstiev a ich zvykov, resp. metóda a proces tvorenia takéhoto opisu^[2][4][6][7]

B) najmä v kontinentálnej Európe:

• 1. (u nás najmä za socializmu podľa vzoru ZSSR, ale celosvetovo už aj dávnejšie) kultúrno-historická (tak opisná, ako aj porovnávacia) veda skúmajúca
  • kultúru (a spôsob života a vývoj) etnických spoločenstiev (etnických skupín, národností a národov),^{[1][8][9][10][11]} resp. ľudovú – resp. lokálnu a regionálnu – kultúru (a spôsob života a etnický a národný vývoj ľudu)^{[12][13][14][15][16]}
  • v užšom zmysle (takto napr. bežne na Slovensku za socializmu) okrem folklóru (t. j. slovensko-dramatického prejavu, ľudovej hudby a tanca), teda okrem folkloristiky^{[12][14][17][18][19][20]} (Poznámka: Ako predmet etnografie v užšom zmysle, t. j. bez folkloristiky, sa u nás obyčajne uvádzala materiálna a duchovná/sociálna kultúra, pričom výraz duchovná kultúra sa tu chápal v užšom zmysle, t. j. bez folklóru,^[21][22] hoci existuje aj širšie chápanie výrazu duchovná kultúra zahŕňajúce folklór^[2][23])
• 2. (dnes celosvetovo, za socializmu len v nesocialistických štátoch) len opisná (empirická) časť I-B-1^[24][25] (v tomto zmysle sa chápe ako časť etnológie^[24] alebo ako jej opak,^{[4][8][25][26][27][28]} prípadne vrátane muzeológie súvisiacej s etnickými spoločenstvami^[4]
• 3. v Európe (najmä v dávnejšej minulosti, v ČSR zhruba ešte v prvej polovici 20. stor.) niekedy: len časť I-B-1 zaoberajúca sa súčasnou a historickou Európou (výskum zaoberajúci sa spoločenstvami mimo Európy alebo v predhistorickej Európe sa potom volá etnológia),^[13][24] resp. tzv. Volkskunde (výskum ľudovej kultúry len vlastného etnika/ľudu, folkloristika v staršom ponínamí)^{[4][26][29][30]}
• 4. vo Švédsku: opak predchádzajúceho bodu (teda výskum zaoberajúci sa mimoeurópskymi alebo predhistorickými spoločenstvami)^[24]
• 5. (pôvodne v 18. stor.): (opisné, geografické a historické) štúdium mimoeurópskych národov^[31]
• 6. (do začiatku 20. stor. aj:) disciplína zaoberajúca sa rozdelením (najmä historickým vývojom rozdelenia) ľudí na spoločenstvá (národy) definované spoločným jazykom, náboženstvom a právom (opakom je etnológia ako disciplína sledujúca najmä fyzické a rasové rozdiely)^[32][33]
• 7. (do začiatku 20. stor. aj:) disciplína zaoberajúca sa štúdiom kultúrnej (a pod.) stránky (len na úrovni) národov (vrátane folkloristiky),^[4][34][35] v širšom zmysle vrátane (ich) fyzickej a psychickej antropológie^[36]
• 8. v ZSSR (a čiastočne aj niektorých socialistických štátoch) neskôr: sociálna antropológia^[17][37]
• 9. (vo Francúzsku, Španielsku, Portugalsku a Škandinávii a pod. niekedy:) zberateľstvo, muzeológia, vytváranie kultúrneho dedičstva a pod., bez pejoratívneho zafarbenia (opak etnológie)
• 10. (u nás za socializmu niekedy): I-B-1 ako profesionálny výskum (opakom je v tomto zmysle národopis ako poloprofesionálny alebo amatérsky výskum ľudovej kultúry)^[2]
• 11. zriedkavejšie: výskum len materiálnej kultúry ľudu (opakom je etnológia ako výskum sociálnej ľudovej kultúry)^[29]
• 12. podľa J. V. Bromleja (70. – 80. roky 20. stor.): veda o etnose, resp. etnikách (t. j. dôraz je na vedomí spolupatričnosti skupiny a naopak dôraz nie je na otázke etnografického špecifika najmä v oblasti materiálnej kultúry)^[4]
• 13. podľa Erixona (1944): opis jedného alebo viacerých etnosov v rovnakej dobe, podobnej geografickej oblasti a podobnej spoločenskej vrstve (opakom je etnológia)^[29]

II) Etnológia

A) najmä v anglosaských krajinách (ale často aj mimo nich):

• 1. všeobecná (porovnávacia, teoretická) časť sociokultúrnej antropológie^{[1][2][6][24]}
• 2. všeobecná stratégia štúdia kultúr uprednostňujúca zovšeobecňujúcu, porovnávaciu perspektívu^[2][4]
• 3. podľa A. R. Radcliffe-Browna: disciplína zaoberajúca sa rekonštrukciou dejín kultúry (ako opak sociálnej antropológie definovanej ako disciplína snažiaca sa postihnúť všeobecné zákonitosti, ktoré sú základom kultúrnych javov)^[2][24]

B) najmä v kontinentálnej Európe:

• 1. synonymum I-B-1 ^{[3][8][9][13][14][24][38][39]}
• 2. (dnes celosvetovo, za socializmu len v nesocialistických štátoch) len všeobecná (porovnávacia, teoretická) časť I-B-1^{[4][24][25][40]} (v tomto zmysle sa chápe ako nadradená disciplína etnografie^[2][24] alebo ako jej opak^[8][28][41]) alebo (v širšom zmysle) výskumu kultúry (t. j. sociokultúrnej antropológie)
• 3. v Európe (najmä, ale nielen v dávnejšej minulosti) niekedy: len časť (najmä porovnávacej časti) I-B-1 zaoberajúca sa spoločenstvami mimo Európy alebo v predhistorickej Európe, t. j. preliterárnymi spoločenstvami (výskum zaoberajúci sa súčasnou a historickou Európu sa potom prípadne volá etnografia)^{[4][13][24][26][29][42]}
• 4. synonymum I-B-1, ale s dôrazom na štúdium predindustriálnych či preliterárnych spoločenstiev^[26][38][43]
• 5. vo Švédsku: opak predchádzajúceho bodu (teda výskum zaoberajúci sa európskymi spoločenstvami)^[24]
• 6. (do zač. 20. stor. aj:) disciplína zaoberajúca sa rasami, fyzickými rozdielmi etník/národov/kmeňov a ich stavom vyplývajúcim z ich prírodných daností (aj podnebia, stravy) či dopravných daností a pod. (opakom je etnografia, zaoberajúca sa národmi z jazykového, náboženského a právneho hľadiska);^[32][33] podobná definícia (najmä v Británii do zač. 20. storočia): disciplína zaoberajúca sa rasami alebo rasami a kmeňmi (prípadne ako opak etnografie, ktorá sa potom zaoberá národmi)^[2][44]
• 7. (často napr. vo Francúzsku): celá sociokultúrna antropológia,^{[2][3][6][24][45][46][47]} príp. s dôrazom na predliterárne a predhistorické spoločenstvá, pričom modernejším spoločenstvám sa venuje sociológia^[46]
• 8. zriedkavo: celá všeobecná antropológia^[3][48]
• 9. zriedkavejšie: výskum sociálnej (t. j. nemateriálnej) kultúry ľudu (opakom je etnografia ako výskum najmä materiálnej ľudovej kultúry)^[29]

Poznámka: U nás bolo minimálne v 50. a 60. rokoch 20. stor. potrebné sa slovu etnológia vyhýbať, lebo bolo podľa vzoru Sovietskeho zväzu považované za „buržoázny“ prežitok. Príkladom chápania termínu v Sovietskom zväze je 2. vydanie Boľšej sovetskej enciklopedije (BSE), kde sa v hesle etnologija (podobne v hesle etnografija) v roku 1957 (zväzok 49) píše, že etnológia je a) synonymum etnografie používané najmä nemeckými etnografmi, a b) u niektorých „buržoáznych“ vedcov označuje teoretickú, vysvetľujúcu časť toho, čo BSE označuje ako etnografia (opisnú časť potom títo „buržoázni“ vedci označujú ako etnografia), pričom BSE dodáva, že takéto oddeľovanie opisnej časti a teoretickej časti je „metodicky nesprávne“ a v sovietskej vede sa výraz etnológia nepoužíva. Zhruba od začiatku 70. rokov sa však slovo etnológia stalo v západnej Európe vyslovene módnym výrazom namiesto rôznych alternatívnych označení. Aj u nás sa niekedy v tomto čase slovo začalo váhavo (znova) používať: V roku 1968 bol na Slovensku zriadený „Kabinet etnológie FF UK“ (hoci zostal až do začiatku 90. rokov jediným pracoviskom so slovom etnológia v názve v celom štáte) a napr. v roku 1973 je v encyklopédii Pyramída uvedené heslo „etnografia (etnológia)“, v ktorom sa výrazy opakovane používajú ako rovnocenné v celom texte (v Encyklopédii Slovenska z roku 1978 heslo etnológia síce neexistuje, ale slovo sa aspoň spomína ako jedno z „medzinárodných označení“ pre národopis v hesle národopis). Po revolúcii sa výraz etnológia začal aj u nás bežne používať namiesto výrazov národopis alebo etnografia, napríklad už v prvej polovici 90.rokov ho prijali do svojich názvov ďalšie univerzitné pracoviská v Prahe, Brne a Bratislave.^{[13][49][50][51][52]}.

III) Národopis

• A) synonymum etnografie, a to vo významoch:
  • 1. I-B-1 ^{[15][53][54][55][56][57]} či veda o národe ^[58], prípadne I-B-1 výslovne bez folkloristiky ^[17]
  • 2. opisná časť I-B-1 ^[25][26] či vedy o národe^[34]
  • 3. tzv. Volkskunde (t.j. staršia, širšia forma folkloristiky - disciplína zaoberajúca sa etnologickým/etnografickým a folkloristickým výskumom vlastného národa) ^{[4][25][36][59][60]}
• B) súhrnné označenie etnografie (definovanej ako opisná časť I-B-1/vedy o národe) a etnológie (definovanej ako porovnávacia časť I-B-1/vedy o národe) ^[8][29][61]
• C) súhrnné označenie etnografie (definovanej ako I-B-1 nezahŕňajúce folkloristiku) a folkloristiky^[14][51]
• D) počas socializmu v Česko-Slovensku aj len: amatérske či poloprofesionálne zberateľstvo v oblasti ľudovej kultúry^[2]
• E) podľa P. Socháňa (1891): komplexná vlastivedná disciplína, do ktorej patrí miestopis, sociológia, dialektológia a pod.^[12]

Slovenské ekvivalenty výrazov etnografia, etnológia a súvisiacich výrazov

Staršie slovenské ekvivalenty názvov disciplín boli nasledovné (z vecného hľadiska sa vzťahujú pochopiteľne len na staršie - t.j. najmä neanglosaské - definície disciplín) ^{[25][36][57][59][62][63][64][65]}:

• Etnografia – národopis, ľudopis, (p)opisný národopis
• Etnológia – národoveda, ľudoveda, porovnávací/srovnávací národopis (v textoch z obdobia socializmu, ktoré etnológiu považujú za synonymum etnológie – napríklad v Peciarovom Slov. slov. jazyka - sú tieto slovenské názvy národoveda a ľudoveda pochopiteľne uvádzané ako ďalšie slovenské ekvivalenty slova etnografia )
• „Etnognózia“ – národospyt (toto je veľmi zastaraný a zriedkavý pojem, väčšinou sa považoval za súčasť pojmu etnológia a slovo národospyt teda za ďalšie synonymom etnológie)
• „Volkskunde“ (t.j. náuka o domácej ľudovej – aj materiálnej - kultúre) – národopis, ľudopis, ľudoveda, folklór, folkloristika

Dejiny ^[66]66">upraviť | upraviť zdroj

Dejiny ponímania etnológie a etnografieupraviť | upraviť zdroj

Pôvod etnológie ako vedy je v prácach nemeckých vedcov z Univerzity v Göttingene, ktorí spolupracovali s Ruskou cárskou akadémiou vied v Petrohrade na výskume domorodcov Kamčatky. V 70. rokoch (prvýkrát v roku 1771) sa v Nemecku na označenie(opisného) výskumu neeurópskych národov objavili termíny etnografia a Völkerkunde („náuka o ľudoch/národoch“). Termín etnológia ako prvý použil slovenský vedec Adam František Kollár v roku 1783 v latinskej knihe Historiae jurisque publici regni Ungariae amoenitates. Etnológiu tu definoval ako vedecké štúdium kmeňov a ľudských populácií, ktoré zahŕňa ich historický pôvod, geografické rozšírenie, jazyky, obyčaje, zvyky a spoločenské zriadenie. V roku 1787 potom výraz etnológia použil Švajčiar Alexandr-César Chavannes (vo francúzskom texte) a Johann Ernst Fabri (u Fabriho pojem zahŕňa aj folkloristiku). Vo Francúzsku termín etnológia spopularizoval André Marie Ampére v roku 1820. V anglicky písaných textoch sa výraz etnológia prvýkrát vyskytol okolo roku 1828 a potom v roku 1842 (u J. C. Pricharda) a výraz etnografia v roku 1834 (vtedy ešte len ako zmienka v jednej encyklopédii, že Nemci používajú takýto výraz)^[67][68] , často bol spočiatku obmedzený zhruba na výskum rás (t.j.v definícii sa potláčal kultúrny, geografický a lingvistický aspekt). O iných starších definíciách etnografie a etnológie pozri kapitolu definícia.

Termín etnológia sa v 20. stor. síce v Amerike niekedy používal ako synonymum kultúrnej antropológie (zdôrazňujúc tak porovnávací aspekt kultúrnej antropológie), celkovo však v anglosaských krajinách bolo a je vo zvyku používať výraz etnografia na označenie opisnej a zberateľskej fázy antropologického výskumu kultúry a výraz etnológia na označenie teoretického porovnávacieho zovšeobecnenia získaného materiálu antropologického výskumu. Podobné tendencie badať vo francúzskej štrukturálnej antropológii. V krajinách strednej Európy sa naopak etnológia v 20. storočí považovala za disciplínu oddelenú od antropológie, ale inak rovnako ako v anglosaských krajinách aj tu – ale okrem obdobia socializmu – zvykli niektorí autori rozlišovať medzi opisnou formou (etnografiou) a porovnávacou formou (etnológiou), iní autori však etnológiu a etnografiu považovali za úplné synonymá. V Sovietskom zväze a jeho satelitoch (vrátane Česko-Slovenska) sa obyčajne používal len termín etnografia (zahŕňal tak opisný ako aj porovnávací výskum), termín etnológia sa považoval za nevhodný a ak sa používal, tak ako úplné synonymum etnografie (pozri aj vyššie v kapitole Definícia). Okrem toho na označenie etnografie a/alebo etnológie existovali už od 19. storočia v jednotlivých štátoch aj domáce rôzne vymedzené výrazy (napr. slov. národopis, nem. Völkerkunde a maď. néprajz). Zhruba od začiatku 70. rokov však v západnej Európe začali byť nahradzované slovom etnológia, ktoré sa vtedy stalo módnym výrazom. Od konca 20. storočia sa, ako sa zdá, začína celosvetovo podľa anglosaského vzoru presadzovať jednak subsumovanie etnológie/etnografie pod (sociokultúrnu) antropológiu (považujú sa za jadro sociokultúrnej antropológie – pozri napr. článok sociokultúrna antropológia) a jednak chápanie etnológia ako opisnej fázy výskum a etnografie ako porovnávacej fázy výskumu. Ako ekvivalent tradičného nemeckého výrazu Volkskunde, ktorý znamená výskum (len) domácej či európskej ľudovej kultúry a ktorý sa do slovenčiny historicky prekladal veľmi rôzne ( pozri vyššie), sa zhruba od 70. rokov celosvetovo presadil názov európska etnológia.

Ostatnéupraviť | upraviť zdroj

V 19. storočí vznikli prvé etnologické spoločnosti (Société Ethnologique de Paris – 1839, Ethnological Society of New York – 1842, Ethnological Society of London – 1843), prvé etnologické múzeá (Petrohrad – 1837, neskôr Kodaň, Lipsko, Berlín, Drážďany, Rím, Paríž, Viedeň, Oxford a pod.)a prvé odborné etnologické časopisy.

Prvou etnografickou/etnologickou školou bola v 2. polovici 19. storočia tzv. evolucionistická teória (z hľadiska dnešného zaradenia etnológie/etnografie by sme povedali evolucionistická antropológia), teda smer založený na evolucionizme, aplikácii biologickej evolúcie aj na vývoj ľudstva. Známa je napr. periodizácia vývoja ľudstva L. Morgana od divošstva cez barbarstvo k civilizácii. Predstaviteľmi boli Johann Jacob Bachofen, James George Frazer, John Lubbock, Henry James Sumner Maine, John Ferguson McLennan, Lewis Henry Morgan, Edward Burnett Tylor a ďalší. Problémom tohto obdobia je, že išlo o čisto teoretický výskum na základe informácií od zberateľov a misionárov, terénny výskum ešte neexistoval.

Začiatkom 20. storočia sa (ako reakcie na evolucionistickú teóriu) sformovali viaceré etnografické školy:

• V Nemecku vznikli ako prvá vznikla antropogeografická teória/antropogeografia, ktorá vysvetľuje vývin ľudstva geografickými faktormi, založil ju Friedrich Ratzel. Nasledoval kultúrno-morfologický smer, ktorý založil ho Leo Frobenius. Napokon vznikla kultúrno-historická škola (nemecko-rakúska škola kultúrnych okruhov), ktorá vymedzuje kultúrne okruhy podľa typológie javov materiálnej a duchovnej kultúry, predstaviteľmi sú napr. Bernhard Ankermann, Robert Fritz Graebner, Wilhelm Koppers, Wilhelm Schmidt.
• Vo Francúzsku sa reakcia na evolucionistickú teóriu inšpirovala sociologickou školou Année sociologique okolo E. Durkheima. V roku 1925 Lucien Lévy-Bruhl, Marcel Mauss a Paul Rivet založili Institut d’Ethnologie, v rámci ktorého vznikali empirické výskumy mimoeurópskych kultúr (najmä duchovných prejavov a symbolických systémov týchto kultúr, teda náboženstva, myslenia a mytológie) i teoretické koncepcie, ktoré smerovali k vzniku francúzskej verzie sociálnej antropológie ako samostatnej vedy. Túto tendenciu zavŕšil v 60. rokoch 20. storočia Claude Lévi-Strauss, ktorý urobil z etnológie integrálnu súčasť antropológie v širšom zmysle.
• V Británii B. Malinowski a A. Radcliffe-Brown založili sociálnu antropológiu (pozri samostatný článok). Prínosom sociálnych antropológov bolo zavedenie systematickosti v terénnom výskumu. Z teoretického hľadiska ich prístupy označujeme ako funkcionalizmus(Malinowski) a funkčný štrukturalizmus (Radliffe-Brown).
• V USA vznikla kultúrna antropológia (pozri samostatný článok).
• V Sovietskom zväze, kde bol základnou filozofiou marxizmus, sa etnografia držala dialektického materializmu, historického materializmu (rozmanitosť sociálnych systémov a kultúr bola chápaná ako súčasť celosvetového historického procesu periodizovaného na spoločenské formácie) a názoru, že primárny faktor aj v etnografii je ekonomický faktor.

Etnografia chápaná ako čisto opisná časť antropológie ^[69]upraviť | upraviť zdroj

Rozlišuje sa:

• všeobecná etnografia - opisuje celú skúmanú spoločnosť s jej zložitými vnúrnými a vonkajšími vzťahmi
• špecifická etnografia - skúma iba špecfické problémy, situácie a interkacie na sociálnej scéne

Etnografia má svoje počiatky v cestovných denníkoch, diároch, oficiálnych správach koloniálnych úradníkov. Etnografické pozorovania je ale možné vykonávať aj pri štúdiu menších spoločenstiev (vidiek, odľahlý región) zachovávajúcich si svoju špecifickú kultúrnu a sociálnu identitu. Časom bola v etnografii vybudovaná vedecká metóda, ktorá sa snaží minimalizovať subjektivizmus etnografa v alternatívnom sociálnom prostredí tak, aby bol schopný zachytiť, špecifikovať a opísať inak neočakávané sociálne konštrukcie. Etnografia bola v minulosti zneužitá na dokazovanie schém politickej a sociálnej nadradenosti voči „primitívnym“ národom. Dnes nám naopak slúži na zaznamenanie obrovskej kultúrnej a sociálnej diverzity ľudských spoločenstiev, ohrozovanej neustálym postupom globalizácie.

V minulosti sa informácie získané etnografiou (tak ako je definovaná v tejto kapitole) používali ako zdroj pre etnológiu (definovanú ako porovnávacia syntéza etnografických informácií). Dnes už etnografiu za svoj základný základný zdroj informácií považuje skôr priamo kultúrna antropológia, čiže za základ antropologických skúmaní sa už zriedkakedy pokladá etnológia.

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Použité skratky:

• Ant.S: Malina, J. et al.: Antropologický slovník, aneb, Co by mohl o člověku vědět každý člověk : (s přihlédnutím k dějinám literatury a umění), 2009
• Beliana: Encyclopaedia Beliana
• Britannica schéma: http://www.britannica.com/EBchecked/media/61795/
• Brockhaus: Brockhaus Enzyklopädie in 30 Bänden, 2005-2006
• BSE: Boľšaja sovetskaja enciklopedija, 3. vydanie, 1969 - 1978
• BSE 2. vydanie: Boľšaja sovetskaja enciklopedija, 2. vydanie, 1950 - 1960
• Echaudemaison: Echaudemaison, C.-D.: Slovník ekonomie a sociálních věd, 1995
• Enc. Slov.: Encyklopédia Slovenska 1977 - 1982
• Enc. slovník 1993: Bradnová, H. (ed.) et al.: Encyklopedický slovník, 1993
• Herder: Herders Conversations-Lexikon, 1854-1857, dostupné online: 1
• Liszka, J.: Národopis Maďarov na Slovensku, 2003
• MagNL: Magyar Néprajzi Lexikon, 1977-1982 dostupné online: 2
• Meyers: Meyers Großes Konversations-Lexikon, 1905–1909, dostupné online: 3
• Morris: Morris, M.: Concise Dictionary of Social and Cultural Anthropology, 2012, dostupné online 4
• OSN: Ottův slovník naučný, 1888–1909
• Pierer: Pierer, E. (ed.): Pierer's Universal-Lexikon, 1857-1865, dostupné online 5
• Pyramída 1: heslo etnografia (etnológia) in: Pyramída-encyklopedický časopis moderného človeka, č. 29, 1973
• Pyramída 2: heslo národopis in: Pyramída-encyklopedický časopis moderného človeka, č. 111, 1980
• Soc.S:Petrusek, M. et al.: Velký sociologický slovník, 1996
• Slov. vlastiveda: Novák, Ľ.: Slovenská vlastiveda, zv. 2, 1943
• SNS: BUJNÁK, Pavel (ed.) et al.: Slovenský náučný slovník, 1932
• Soukup: Soukup, V.: Dějiny antropologie, 2005
• SSJ: Peciar, Š. (ed.): Slovník slovenského jazyka, 1959 – 1968
• SSJS: Jánošík, A., Jóna, E.: Slovník spisovného jazyka slovenského, 1946-1950

Vlastné referencie: