Fytogeografické členenie Slovenska alebo fytogeografická regionalizácia Slovenska je regionalizácia Slovenska z hľadiska fytogegrafie.

Charakteristika

Existujú dva hlavné prístupy k fytogeografickému členeniu Slovenska. Veľká väčšina autorov (Pax, Hayek, Domin, Jávorka, Klášterský, Novacký, Novák, Dostál, Futák, Maglocký) používa floristický prístup, kým Plesník používa princíp priestorovej štruktúry vegetácie, opierajúci sa (na vyšších úrovniach členenia) o geomorfologicko-klimatické pomery.

Príklady členení

Podľa Futáka (1973, 1984)

• oblasť panónskej flóry (panónska oblasť, Pannonicum) – t. j. Panónska panva
  • obvod pramatranskej xerotermnej flóry (Matricum)
    • Burda (okres)
    • Ipeľsko-rimavská brázda (okres)
    • Slovenský kras (okres)
  • obvod eupanónskej flóry xerotermnej flóry (Eupanonicum)
    • Záhorská nížina (okres)
    • Devínska Kobyla (okres)
    • Podunajská nížina (okres)
    • Košická kotlina (okres)
    • Východoslovenská nížina (okres)
• Oblasť západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) – t. j. Západné Karpaty
  • obvod predkarpatskej flóry (Praecarpaticum)
    • Biele Karpaty (južná časť) (okres)
    • Malé Karpaty (okres)
    • Považský Inovec (okres)
    • Tribeč (okres)
    • Strážovské a Súľovské vrchy (okres)
    • Slovenské stredohorie (okres)
    • Slovenské rudohorie (okres)
    • Muránska planina (okres)
    • Slovenský raj (okres)
    • Stredné Pohornádie (okres)
    • Slanské vrchy (okres)
    • Vihorlatské vrchy (okres)
  • obvod flóry vysokých Karpát (obvod flóry centrálnych Karpát, Eucarpaticum) – t. j. Centrálne Karpaty
    • Fatra (okres)
      • Malá Fatra (Lúčanská Fatra) (podokres)
      • Malá Fatra (Krivánska Fatra) (podokres)
      • Veľká Fatra (podokres)
      • Chočské vrchy (podokres)
      • Nízke Tatry (podokres)
      • Tatry (delia sa na Západné Tatry, Vysoké Tatry a Belianske Tatry)(podokres)
      • Pieniny (podokres)
  • obvod flóry vnútrokarpatských kotlín (Intercarpaticum)
    • Turčianska kotlina (okres)
    • podtatranské kotliny (okres)
    • Liptovská kotlina (okres)
    • Spišské kotliny (Podtatranská a Hornádska kotlina) (okres)
  • obvod západobeskydskej flóry (Beschidicum occidentale)
    • Západobeskydské Karpaty (okres)
      • Biele Karpaty – severná časť (podokres)
      • Javorníky (podokres)
    • Západné Beskydy (okres)
  • obvod východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale)
    • Spišské vrchy (okres)
    • Východné Beskydy (okres)
      • Šarišská vrchovina(podokres)
      • Čergov (podokres)
      • Nízke Beskydy (podokres)
• Oblasť východokarpatskej flóry (Carpaticum orientale) – t. j. Východné Karpaty
  • Bukovské vrchy (okres)

Podokresy sa môžu ďalej členiť na úseky (skupiny).

Iné fytogeografické členenie ^[1]1">upraviť | upraviť zdroj

holarktis (oblasť)

• eurosibírska podoblasť
  • ponticko-panónska provincia
    • Pannonicum (obvod)
      • Matricum (pododvod)
      • Eupanonicum (pododvod)
  • stredoeurópska provincia
    • Carpaticum occidentale (obvod)
      • Praecarpaticum (pododvod)
      • Eucarpaticum (pododvod)
      • Intracarpaticum (pododvod)
      • Beschidicum occidentale (pododvod)
      • Beschidicum orientale (pododvod)
    • Carpaticum orientale (obvod)

Podľa Plesníka (2002)upraviť | upraviť zdroj

Toto členenie je založené na hrubej priestorovej štruktúre lesnej vegetácie, ovplyvnenej geomorfologicko-klimatickými pomermi územia. Zohľadňuje sa aj potenciálna vegetácia. Vyzerá nasledovne:

• dubova zóna
  • horská podzóna
    • flyšová oblasť
    • kryštalicko-druhohorná oblasť
    • sopečná oblasť
  • nížinná podzóna
    • pahorkatinná oblasť
    • rovinná oblasť
• buková zóna
  • flyšová oblasť
  • kryštalicko-druhohorná oblasť
  • sopečná oblasť
• ihličnatá zóna

Oblasti sa ďalej členia na podoblasti – okresy – podokresy – obvody (pozri napr. túto mapu)^[2]. Hranice okresov a podokresov zodpovedajú geomorfologickým celkom. Obvod je definovaný ako časť geomorfologických celkov, resp. na základe špecifík lokality.

Stupne výškovej diferenciácie vegetácieupraviť | upraviť zdroj

Z horizontálneho hľadiska as rozlišujú nasledujúce stupne vegetácie (ktoré sa používajú aj všeobecnejšie ako výškové stupne biosféry):

• dubový stupeň – do 550/600 m
• bukový stupeň – do 1 250 m
• smrekový stupeň – do 1 600 m
• kosodrevinový stupeň
• alpínske lúky

Novšia obmena je takáto:

• dubový stupeň
• dubovo-bukový stupeň
• bukový stupeň
• bukovo-smrekový stupeň (s prímesou jedle)
• smrekový stupeň
• kosodrevinový stupeň
• alpínske lúky

(Klasicky) geobotanické členenie Slovenskaupraviť | upraviť zdroj

Toto členenie Slovenska vychádza z floristického základu a historického vývoja rastlinných spoločenstiev (fytocenóz). Používa nasledujúce jednotky: trieda (formácia; lat. etea) – rad (lat. etalium) – zväz (lat. ion) – asociácia (lat. etum) – subasociácia (lat. etosum) – fácia.

Podľa takéhoto členenia boli na území Slovenska vyčlenené rady, ktoré predstavujú zvyšok pôvodných spoločenstiev (na mnohých územiach pôvodné spoločenstvá už zanikli) a zároveň indikujú podmienky na ktoré sú viazané:

• lesné spoločenstvá:
  • eurosibírske jelšové lesy
  • eurosibírske listnaté opadavé lesy
  • kyslé dubové lesy
  • vápnomilné a reliktné borovicové lesy
  • eurosibírske ihličnaté lesy
• vysokohorské spoločenstvá
  • spoločenstvá skál a skalných puklín
  • spoločenstvá skalných sutín
  • mačinové a kríčkové spoločenstvá – kvetnaté vysokohorské lúky
  • spoločenstvá snehových polí
  • spoločenstvá horských pramenísk a nív
• teplomilné spoločenstvá skál a skalných sutín
• slanomilná vegetácia
• vegetácia slatín a rašelinísk
  • spoločenstvá vrchoviskových rašelinísk
  • spoločenstvá prechodných rašelinísk a slatín
• vegetácia pieskov
• spoločenstvá vôd a močiarov

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Zdrojeupraviť | upraviť zdroj

• Barabas, D., Labunová, A.: Vybrané kapitoly z biogeografie pre geografov, 2009
• . Dostupné online.
• Živá príroda Slovenska
• Kliment, J.: Zamyslenie sa nad (súčasným) fytogeografickým členením Slovenska..., in: Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti, 2003, str. 199 - 224