Humus je zložitá zmes rezistentných hnedých a tmavo hnedých amorfných a koloidných organických látok charakteru kyselín, ktorá vzniká mikrobiálnym rozkladom a syntézou a má chemické a fyzikálne vlastnosti, veľmi dôležité pre rastliny a pôdu.^[1]

Zabezpečuje pôdnu úrodnosť a je to súbor organických látok, ktoré pochádzajú z odumretých zvyškov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov nahromadených v pôde a na pôde.^[2] Humus sa líši vo farbe od hnedej po čiernu a skladá sa zo 60 % uhlíku, 6 % dusíku a menšieho podielu fosforu a síry. Pri rozklade humusu sa jeho zložky menia na formu použiteľnú pre rastliny.^[3] Má dôležitú funkciu pri eliminácii kontaminácie pôdy a pri sekvestácií uhlíka.^[4]

Humifikované organické látky vznikajú pri obmedzenom prístupe vzduchu počas procesu nazývaného humifikácia. Počas humifikácie dochádza k tvorbe nových, veľmi zložitých organických alebo organominerálnych látok – jedná sa o látky humusové, tzv. trvalý humus.^[5]

Humusové látky sa klasifikujú rôznym spôsobom, podľa rôznych hľadísk. Humus môžeme rozdeliť na:

• Živný humus – rozkladom vznikajú látky, ktoré sú prístupné rastlinám, je bohatý na živiny.
• Trvalý humus – časť organických látok v pôde, ktorá odoláva biologickému rozkladu, jeho funkcia vo výžive rastlín spočíva hlavne v regulácii hospodárenia pôdy s vlahou a živinami.^[6]

Zloženie humusu

• Huminové kyseliny – sú najkvalitnejšou zložkou humusových látok, existujú hnedé a šedé huminové kyseliny. Majú silnú sorpčnú schopnosť a spolu s iónmi Ca vytvárajú humus neutrálny a nasýtený. Sú tmavšie, nerozpustné v kyselinách.^[5][1]
• Fulvokyseliny – sú rozpustné vo vode, s hydroxidom železitým a hlinitým vytvárajú fulvokyseliny rozpustné komplexné zlúčeniny. Táto ich vlastnosť je dôležitá pre pohyb minerálnych látok v pôde. Sú najsvetlejšie, najrozpustnejšie a najľahšie podliehajú rozkladu.^[5][1]
• Huminy – huminové kyseliny, ktoré sú pevne viazané na minerálny podiel pôdy a sú veľmi odolné voči kyselinám. Postupne sa pretvárajú v pôde do útvarov veľmi odolným voči rôznym činiteľom – nazývané ako humusové uhlie.^[5][1]

Úrodnosť pôdy

Zachovávanie a starostlivosť o humus v pôde má prospešný efekt na zásobovanie rastlín živinami, štruktúru pôdy, kompaktnosť a schopnosti zadržania vody.^[7] Množstvo a kvalita pôdneho humus spolu s obsahom organickej hmoty v pôde má veľký význam pre výživu rastlín, najmä v ekologickom poľnohospodárstve, kde je výživa rastlín zaistená pomocou prirodzeného kolobehu živín v pôde.^[6] Obsah a kvalita humusu patrí medzi hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú úrodnosť pôdy a slúži ako jeden z indikátorov poľnohospodárskej antropizácie (vplyv človeka na pôdu) pôd.^[8]

Humus má pre živiny obrovskú sorpčnú, viazaciu kapacitu a spolu s ílovými minerálmi a ďalšími zložkami pôdy vytvárajú orgáno-minerálne sorpčný komplex.^[6] Každá pôda má iný potenciál tvoriť humus, závisí to od konkrétnych podmienok stanoviska, teda od štruktúry pôdy a klímy. Najbohatšia pôda na obsah humusu je ílovitá pôda a naopak pôda, ktorá tvorí najmenej humusu je piesčitá pôda.^[9]

Aby sa udržala úrodnosť pôdy je potrebné dbať na starostlivosť o dostatok kvalitného humusu v pôde. Je potrebné chrániť pôdu pred eróziou, napomáhať zvýšeniu ekologickej stability a biodiverzity prostredia, zabezpečiť dostatočný prívod organickej hmoty pomocou používania organických hnojív, zaorávania rastlinných zvyškov a pod..^[10][8]

Humus podľa stupňa rozkladu a pomeru organických látok k minerálnym zložkám pôdy

• Surový (nadložný) humus – organické zvyšky sú dobre rozlíšiteľné a len minimálne premiešané s minerálnou pôdou. Tvorí sa na kyslých pôdach s nedostatkom vápniku, dusíku a fosforu.
• Tangelová forma humusu – dobre rozoznateľné zvyšky, na rozdiel od surového humusu obsahuje trus živočíchov. Tvorí sa na vápencoch a dolomitoch.
• Moder – je už mechanicky premiešaný s minerálnou pôdou, nie je makroskopicky rozoznateľný, pretože prešiel tráviacim ústrojom živočíchov. Obsahuje väčšie množstvo organického materiálu článkonožcov než mul, ale nie je tak dobre prepojený s minerálnymi zložkami pôdy.^[5]
• Mul – organické zvyšky sú premenené na huminové látky, ktoré je možné oddeliť od minerálneho podielu pôdy len chemicky. Tvorí sa prevažne v listnatých lesoch, pastvinách v teplej vlhkej klíme. Hojne sa v ňom nachádzajú baktérie, dážďovky a väčší hmyz.^[5][3]

Obsah humusu v pôde

Humus sa v pôde vyskytuje v povrchovej časti pôdneho profilu vo vrstvách rôznej mocnosti, nazývaných humusový horizont. V našich pôdach je obsah humus spravidla nízky, v celkovom priemere 1,8 – 2,2 %, tento obsah sa líši aj typom pôdy, napr. obsah humusu v poľnohospodárskych pôdach sa pohybuje od 0,5 – 10 % a pri rašelinových pôdach až do 90 %. Humus môžeme rozlíšiť podľa jeho kvality na kvalitný nasýtený humus (napr. čiernozeme) alebo nenasýtený humus (podzoly, kyslé pôdy). V lesných pôdach prevažuje nenasýtený humus, zatiaľ čo v záhradách prevláda humus nasýtený.^[5]

Obsah humusu v pôde sa môže meniť podľa typu pôdy, klímy, pôdnej vlhkosti a využitia pôdy, dá sa vypočítať z nameraných hodnôt obsahu organického uhlíka v pôde.^[11] Obsah humusu v pôde je hodnotou relatívne stálou, ak je zabezpečený trvalý prísun organických látok do pôdy. Množstvo organického uhlíka, a teda aj humusu ovplyvňuje humusotvorný materiál, ktorý tvoria predovšetkým zvyšky nadzemných častí drevín a odumierajúci koreňový systém, ale aj živá koreňová sústava.^[4] Bez vyrovnanej bilancie organických látok sa znižuje obsah živného aj trvalého humusu a zároveň sa zhoršuje celá rada pôdnych vlastností. Ak sa teda nebude obsah organických látok v pôde znižovať dá sa predpokladať, že sa nezníži ani obsah humusu v pôde.^[5]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Humus