Ilmeriovci alebo Ürméniovci (dobovo rod: Irmely, Irmeli, Ilmeri, Ilmery, Üményi, Ürméni) bol šľachtický rod z Nitrianskej stolice, z Mojmíroviec (vtedajší Ilmer/Urmín).^[1]

Dejiny rodu

Nitrianska stolica

Prvé hodnoverné zmienky predkoch rodu sú z rokov 1277 a 1283.^{[pozn 1]} Vtedy sa Benedikt z Mojmíroviec (syn Pavla) a jeho príbuzní Batur z Vinodolu a Miko z Vinodolu stali zakladateľmi jednotlivých vetiev rodov z Mojmíroviec. Ilmeriovci majú čiastočne spoločných predkov s rodom Sőlőšiovcov.^[1] Od konca 13. storočia a počas 14. storočia sa rod začal vetviť a objavovali sa prímenia Fodor, Boďo (obe vymreli počas 15. storočia) a Vereš. Všetci neskorší potomkovia rodu sú tak odvodení od vetvy Verešovcov, ktorá pochádza od Benedikta.

Ako prvý začal prímenie Vereš používať Šebastián z Mojmírovicec (* 1477 – † po 1502), syn Michala. Šebastián pôsobil ako kráľov vyslanec pri Nitrianskej stolici.^[1]

Ivanská vetva

Nastaršie majetky rodu sa nachádzali v Mojmírovciach (lokality Genč, Taráň, Piešťany - zaniknutá lokalita pri dnešnom Poľnom Kesove), Ivanke pri Nitre a pri Svätoplukove (Oháj).^[1]

Ján z Mojmíroviec, syn Mikuláša bol zakladateľ ivánskej vetvy rodu, s prídomkom „de Iwankafalva“. Mikuláš sa ženil sa s jedinou dcérou Mikuláša z Ivanky pri Nitre, z rodu Branč-Lipovníkovcov. Ján sobášom s Margitou z Demandíc získal majetky v Demandiciach a v osade Hybec na Honte.^[1]

Ďalší významní členovia ivánskej vetvy rodu boli^[1]:

• Ondrej Irmeli, v rokoch 1498 – 1508 podžupan Nitrianskej stolice
• Imrich Literát, veľkovaradínsky prešpot (1549)
• František, kráľov zmocnenec (1520)

Fratišek sa oženil s Barborou (dcéra bratislavského podžupana Tomáša Ilešháziho). Františkov syn Ján (* 1569 – † po 1575) mal dve dcéry. Šlo o posledného mužského člena ivanskej vetvy rody Ilmériovcov.^[1]

Mojmírovská vetva

Ivanská a mojmírovská vetva Ilmeriovcov mali spoločné majetky ešte v 16. storočí. Z tejto vety sa spomínajú napr.^[1]:

• Gregor, ostrihomský kanonik (1397 – 1416)
• Pavol, nitriansky kanonik (1512 – 1528)
• Urban, nitriansky kanonik (1540 – 1555)

Pôvodné majetky v Mojmírovciach boli sídlom rodu do polovice 18. storočia. Vtedy sa František odsťahoval do Žabokriek nad Nitrou. Táto vetva pokračovala jeho synom a vnukom Petrom, ktorým v roku 1839 vymrela.^[1]

Z mojmírovských Ilmeriovcov najdlhšie pretrvala vetva od Štefana, registrátora Uhorskej kancelárie. Významní sa stali jeho štyria synovia^[1]:

• Jozef Ürméni (* 1741 – † 1825)
• Ján Ürméni, prísediaci uhorskej súdnej tabule
• Michal Ürméni, správca Uhorskej komory
• Bernard Ürméni, podgenerál

Sídlo Jozefa Ürméniho vo Váli (Stoličnobelehradská stolica) sa stalo nové sídlo rodu. Aj Jozefovi synovia Ján, František a Maximilián dosiahli vysoké postavenie v uhorských úradoch. Nikdy však neboli povýšení do barónskeho alebo grófskeho stavu.^[1]

Posledný člen rodu bol Pavol Ürméni, ktorého smrťou v roku 1940 rod vymrel.^[1]

Bratislavská stolica

Príslušníci rodu sa objavujú aj v Bratislavskej stolici. Prvý známy príslušník bol Demeter z Dolného Čepeňa (dnes miestna časť Serede), ďalší (Adam a Martin) sa objavujú v súpise šľachty z roku 1681. Potomkovia rodu vlastnili majetky na území Bratislavskej župy do druhej polovice 19. storočia.^[3]

Erb^[1]1" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj

Erb z roku 1643 tvorí: „v striebornom štíte na zelenej pažiti stojaca odetá žena modré šaty a biela zástera, ktorá drží v ľavej ruke tri červené ruže, v pravej tri zelené palmové ratolesti.“ Prikrívadlá sú zlato-modré a červeno-strieborné.

Poznámkyupraviť | upraviť zdroj

1. ↑ Staršie sa za najstarších predkov rodu považovali Štefan z Mojmíroviec a Benedikt z Mojmíroviec, ktorým mal majetky darovať kráľ Belo IV. v rokoch 1245 a 1248. Tieto listiny sú však falzifikáty z 18. storočia. Ich autor bol Adam Rajčáni.^[2]

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Čriepky z histórie : ÜRMÉNIOVCI - stredoveký šľachtický rod z Urmína