Linezolid je nové syntetické antibiotikum s osobitným mechanizmom účinku, ktoré patrí do skupiny oxazolidínových antibiotík. Linezolid je blokátor tvorby iniciačnho komplexu translácie. Linezolid je rezervné antibiotikum, ktoré sa smie používať, ak zlyhajú všetky ostatné antibiotiká. Dávkovanie linezolidu je 600 mg liečiva dvakrát denne perorálne alebo intramuskulárne.

Linezolid predstavuje alternatívu penicilínov a glykopeptidov na liečbu závažných infekcií grampozitívnymi organizmami, najmä na meticilín rezistentný Stafylococcus aureus, vankomycín rezistentné enterokoky, multirezistentné pneumokoky. Linezolid sa používa pri septických stavoch, infekciách dolných dýchacíchciest, katétrových infekciách, infekciách kože a mäkkých tkanív. Linezolid pôsobí na anaeróbne koky a korynebaktérie, Listeria monocytogenes.

Linezolid je účinný proti:

• MRSA (meticilín rezistentný Stafylococcus aureus),
• VRE (vankomycín rezistentný enterokok),
• PNC rezistentné streptokoky,
• ERY rezistentné streptokoky,
• VRSA (vankomycín rezistentný Stafylococcus aureus),
• aeróbnym grampozitívnym baktériám,
• anaeróbnym miktoorganizmom
• Mycobacterium tuberculosis,
• Mycobacterium avium complex.

Linezolid sa používa pri komunitných a nozokomiálnych pneumóniách.

Linezolid sa podáva perorálne aj parenterálne. Absorpcia prebieha rýchlo a výrazne, biologická dostupnosť dosahuje takmer 100 %. Maximálna plazmatická koncentrácia je dosiahnutá po 2 hodinách od perorálneho podania liečiva. Disribučný objem predstavuje 40 až 50 litrov, takže sa približuje objemu celkovej telesnej vody. Väzba liečiva na plazmatické proteíny predstavuje 31 %. Linezolid sa metabolizuje hlavne oxidáciou, vylučuje sa prevažne močom (materská látka predstavuje 30 %, metabolity predstavujú 50 %), 10 % látky sa vylučuje stolicou vo forme metabolitov. Biologický polčas linezolidu je 4 až 6 hodín.

Linezolid sa viaže na 23S časť podjednotky 50S bakteriálneho ribozómu, konkrétne na A-pozíciu, čím zabraňuje vzniku funkčného 70S iniciačného komplexu. Linezolid má mechanizmus účinku odlišný od všetkých ostatných antibiotík, ktoré neoatria do skupiny oxazolidínových antibiotík. Zatiaľ čo väčšina široko známych antibiotík (makrolidy, chloramfenikol) inhibuje syntézu bakteriálnych proteínov v štádiu predlžovania peptidového reťazca, linezolid pôsobí včas silnou interakciou s 50S ribozomálnou podjednotkou. V iniciačnom kroku bakteriálnej translácie je 50S podjednotka spojená s fMet-tRNA a komplexom zloženým z 30S ribozomálnej podjednotky a mRNA za vzniku funkčného iniciačného komplexu. Linezolid interaguje s väzbovým miestom P peptidyl-tRNA na podjednotke 50S s mikromolárnou afinitou (a nemá žiadnu afinitu k podjednotke 30S).⁵ Táto interakcia zabraňuje väzbe fMet-tRNA na toto miesto počas tvorby iniciačného komplexu.⁵ V štúdii bolo presné väzbové miesto objasnené in vivo zosieťovaním fotolabilného derivátu linezolidu naviazaného na podjednotku 50S.⁵ Zistilo sa, že linezolid špecificky interaguje s 23S rRNA zatiaľ neidentifikovaným mechanizmom.⁵

Medzi nežiaduce účinky linezolidu patrí nauzea, zvracanie, hnačka, bolesti hlavy.² Ďalšie sú prejavy hematotoxicity: trombocytopéniapri liečbe trvajúcej viac ako dva týždne.³ ´Dalej sa môže vyskytnúť myelosupresia, periférna neuropatia (pri podávaní dlhšom ako 8 týždňov), zápal očného nervu, serotonínový syndróm.³

Linezolid je neselektívny inhibítor monoamínoxidázy (MAO), preto by sa nemal užívať spolu s inými inhibítormi monoamínoxidázy A alebo monoamínoxidázy B (ako sú fenelzín, izokarboxazid, selegilín, moklobemid) a dva týždne po skončení užívania týchto antidepresív.²

Novou látkou zo skupiny oxazolidinónov je tedizolid, ktorý je účinný aj proti MRSA, ktoré sú rezistentné na linezolid.³