A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Peristera (Перистера) | |
Sveta Petka | |
antická a stredoveká pevnosť | |
pohľad na pevnosť Peristera z juhovýchodu
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Pazardžik |
Okres | Peštera |
Mesto | Peštera |
Súradnice | 42°2′19.68″S 24°18′15.48″V / 42,0388000°S 24,3043000°V |
Dĺžka | 94 m |
Šírka | 37 m |
Rozloha | 2 895 m² |
Vznik | 2. storočie (prvá výstavba), 6. storočie (obnova) |
Pre verejnosť | prístupné |
| |
Wikimedia Commons: Peristera Fortress | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pevnosť Peristera (bulh. Крепостта „Перистера” – Krepostta „Peristera”)[1][2][3][4] je neskoro-antická a stredoveká pevnosť[1][2] ktorá sa nachádza v meste Peštera v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3]
Názvy
Ďalšie názvy
Pevnosť je známa aj ako Pevnosť Sveta Petka (bulh. Крепостта „Света Петка” – „Sveta petka”),[5] alebo Neskoro-antická a stredoveká pevnosť Peristera (bulh. Късноантична и средновековна крепост „Перистера” – Kăsnoantična i srednovekovna krepost ”Peristera”).[6]
Pôvod názvu Peristera
Názov Peristera má s najväčšou pravdepodobnosťou pôvod v gréčtine a označuje holuba, prípadne holubie miesto.[1][3][7]
Lokalita
Pevnosť Peristera sa nachádza približne kilometer[1] severne od centra[1][6] Peštery[5][1][2][6] na samom okraji mesta[1] pri výpadovke na mesto Pazardžik[1] na vrchole pahorku Sveta Petka[5][1][2][6] v nadmorskej výške 494 m n. m.[1]
Dejiny
Archeologické vykopávky a výskumy preukázali, že dejiny pevnosti pozostávajú z niekoľkých historických etáp.[1][3]
Trácke obdobie
Prví obyvatelia pahorku Sveta Petka boli Tráci, ktorí mali na vrchole malú osadu.[1][2][4] Konkrétne išlo o trácky kmeň Besov a na mieste žili na prelome letopočtov.[2]
Do súčasnosti sa z tohto obdobia dochoval[1][2] komplex[2] Megalitických balvanov s vytesanými stúpadlami[1][2] ktorý sa nachádza v areáli citadely pevnosti a pravdepodobne slúžil ako svätyňa.[2]
Z tráckeho obdobia pochádzajú taktiež pohrebné urny v tvare sarkofágu, ktoré boli objavené na okraji pahorku.[2][4]
Prvá epocha
Za prvú epochu existencie samotnej pevnosti sa považuje obdobie od 2. do začiatku 3. storočia, keď Rimania postavili na vrchole pahorku prvú pevnosť, ktorú v tomto čase aktívne využívali.[1][4] Išlo o malú vojenskú pevnosť pre približne 80 vojakov.[4] Bola postavená z dôvodu strategickej polohy pahorku v blízkosti jednej z hlavných ciest spájajúcich Hornotrácku nížinu s Egejským morom.[1]
Druhá epocha
Druhý raz bola pevnosť využívaná od konca 3. do konca 4. storočia.[1][8] Je spojená predovšetkým s obdobím panovania cisárov Diokleciána, Konštantína Veľkého a Juliána.[8]
V tejto dobe sa pevnosť rozrástla a na mieste sa usídlilo aj civilné obyvateľstvo. Rozrástlo sa aj ohradenie pevnosti.[4] Koncom 4. storočia bola táto prvá pevnosť zničená počas útokov Gótov,[1][2][8] k čomu došlo s najväčšou pravdepodobnosťou v priebehu druhej gótskej vojny, počas panovania cisára Valensa, po jeho porážke v bitke pri Adrianopole 9. augusta 378.[2][8]
Tretia epocha
Tretia epocha pevnosti sa začína v období začiatku 6. storočia.[4] Najvýznamnejšie bolo predovšetkým obdobie počas panovania byzantských cisárov Justiniána I. a Justína II., keďže v tomto čase bola pevnosť naplno obnovená.[1]
Pevnosť bola v tomto čase obnovená predovšetkým preto, aby sa stala súčasťou obranného valu, ktorý mal chrániť Byzantskú ríšu, ako aj dôležité cesty v regióne pred nájazdmi barbarov.[1][8] Do tohto obranného systému bola zaradená po viacerých útokoch v priebehu rokov 528 – 529, čo viedlo až k rozvratu v roku 533, kedy Byzantská ríša prišla o provincie Moesia a Skýtia.[8] Počas panovania Justiniána I. boli obnovené a rozšírené ako pevnostné steny (hradby), tak aj všetky strategické obranné posty, teda najmä veže.[1][8] Dve obranné veže (juhovýchodná a severovýchodná) boli počas tejto obnovy prestavané na ranokresťanské chrámy.[1][8] Po smrti Justiniána I. sa cisárom stal Justín II., pričom počas jeho panovania dosiahla pevnosť Peristera najväčšieho ekonomického rozmachu.[8] Zároveň ale počas jeho panovania začali prichádzať početné nájazdy Avarov a Slovanov na osídlené miesta v tejto časti Byzantskej ríše.[8]
Tretia etapa dejín pevnosti sa nakoniec skončila ku v druhej polovici 6. storočia počas panovania cisára Tiberia II.,[8] keď bola nakoniec takmer úplne zničená a následne opustená v dôsledku útoku Slovanov.[8][4]
Štvrtá epocha
Posledná epocha fungovania pevnosti sa datuje do obdobia stredoveku.[1][8] V tomto čase bola pevnosť čiastočne obnovená,[2][8] nedosiahla však významu ako v období Byzantskej ríše.[8]
Z tohto obdobia boli na mieste objavené rôzne predmety pochádzajúce z 13. storočia, predovšetkým keramika a mince.[1] Pevnosť bola zničená počas osmanského obsadzovania oblasti niekedy koncom 14. storočia.[1]
Novodobé dejiny
Prvé novodobé písomné zápisky o zvyškoch pevnosti sa datujú do roku 1870, kedy sa o pevnosti zmienil Stefan Zachariev vo svojej knihe Geografsko – istoriko – statističesko opisanie na Tatarpazardžiškata kaaza (bulh. Географско – историко – статистическо описание на Татарпазарджишката кааза, doslova: Geograficko – historicko – štatistický opis Tatarpazardžickej kazy)[7] – kaza bola administratívna jednotka v Osmanskej ríši – ktorá bola vydaná vo Viedni.[7] Neskôr sa o pevnosti zmieňuje Konstantin Jireček vo svojich cestopisoch z roku 1883.[7]
V rokoch 1954 – 1958 ako aj v roku 1972 prebehli na mieste pevnosti archeologické výskumy a vykopávky.[5][7]
Na prelome 0. rokov 21. storočia a 10. rokov 21. storočia sa uskutočnili zatiaľ posledné archeologické vykopávky.[1] V roku 2011 bol pevnosti pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[6] Po ukončení výskumov a vykopávok bol zhotovený projekt reštaurácie a konzervácie objektu bývalej pevnosti.[7] Reštaurácia pevnosti bola ukončená začiatkom roku 2014[8][7] a 22. mája toho istého roku bola pevnosť otvorená pre návštevníkov.[2]
Charakteristika
Areál pevnosti pokrýva väčšiu časť pahorku Sveta Petka.[1] Ide o pevnosť s celkovo tromi hradbovými múrmi a šiestimi obrannými vežami, pričom dve z týchto veží boli neskôr prestavané na chrámy.[1] Pevnosť pozostávala z dobre chránenej citadely, vnútorného mesta a podhradia.[1] Spolu s vnútorným mestom a podhradím dosahovala celková plocha až okolo 2 hektárov.[3][2]
Opevnenie citadely má pôdorys elipsy s dĺžkou 94 metrov a šírkou 37 metrov.[1][9] Celková plocha citadely pevnosti tak dosahuje 2895 m².[3][9] Je orientovaná v smere severovýchod – juhozápad. Denivelácia medzi najnižším a najvyšším bodom citadely dosahuje 6 metrov.[9] Druhé pevnostné steny ohradzovali areál o veľkosti približne 1,5 hektára, teda celú vrcholovú časť pahorku Sveta Petka.[2][8] Tretie ohradenie už obkolesovalo celý areál aj s podhradím, teda územie o celkovej veľkosti približne 2 hektárov.[2] Väčšina budov sa nachádzala v susedstve pevnostných hradieb.[8] Predpokladá sa, že v centrálnej časti citadely na najvyššie položenom mieste pevnosti stál dom správcu pevnosti.[2]
Pevnostné steny (hradby) a sieť ulíc
Celková dĺžka hradieb dosahuje 253 metrov.[1][3][2][8][9] Hrúbka hradbových múrov dosahuje v najširších častiach 3 metrov.[1][3][8][9] Predpokladá sa, že hradby dosahovali do výšky približne 14 metrov.[3][9] Pred reštaurátorskými prácami boli hradby zachované do výšky 2,6 metra.[9]
Pri južnej časti hradieb sa nachádzala ulica,[8][9] ktorá sa nachádzala medzi samotnými hradbami a obytnými a úžitkovými budovami. Bola široká 1,5 – 2 metre.[9] Ďalšie ulice, ktoré túto hlavnú ulicu pretínali a napájali sa na ňu boli orientované v smere sever – juh.[9]
Pevnostné steny boli postavené z lámaných kameňov, pričom ako spojivo bola použitá malta.[1][3][8]
Vstupná brána do pevnosti
Hlavná vstupná brána do pevnosti sa nachádzala v severnej časti areálu a bola dvakrát prestavovaná. Najskôr sa nachádzala v severozápadnom uhle pevnosti, neskôr, pravdepodobne začiatkom 6. storočia však bola v dôsledku výstavby veže na tomto mieste premiestnená do východného hradbového múru.[8][9]
Veže
Celkovo sa na pevnosti nachádza šesť obranných veží, z ktorých sú tri štvorcového pôdorysu, jedna je trojuholníkového pôdorysu a dve (juhovýchodná a severovýchodná) boli prestavané na chrámy.[1][3][8][9]
Juhovýchodný chrám
Ranokresťanský chrám (a zároveň obranná veža) zo 6. storočia, ktorý sa nachádza v juhovýchodnom rohu pevnosti.[1][9]
Severovýchodný chrám
Ranokresťanský chrám (a zároveň obranná veža) zo 6. storočia, ktorý sa nachádza v severovýchodnom rohu pevnosti.[1][9]
Súčasný stav pevnosti
V súčasnosti je pevnosť čiastočne zreštaurovaná a zakonzervovaná. Reštaurované boli pevnostné steny ohraničujúce citadelu a časť citadely, vrátane dvoch chrámov-veží.[1] Celkovo sú exponované zvyšky 27 objavených budov rôznych rozmerov a určenia. Patria medzi nich obytné budovy pre vojakov, hospodárske budovy, dielne, alebo sklady.[2][9]
Archeologické výskumy a vykopávky
Prvé archeologické výskumy
Uskutočnili sa v rokoch 1954 – 1958. Výskum vykonal profesor Christo Ivanov Džambov, vtedajší riaditeľ Archeologického múzea v Plovdive.[5][7]
Druhé archeologické vykopávky a výskumy
Druhé výskumy spojené s vykopávkami sa uskutočnili v roku 1972 pod vedením Cvetany Gizdovovej[5][7] z archeologického múzea v Pazardžiku.[5] Vykopávky boli čiastočné a išlo predovšetkým o sondáže.[7]
Tretie archeologické vykopávky a výskumy
Zatiaľ posledné výskumy a vykopávky sa uskutočnili v rokoch 2007, 2010 a 2011. Tento raz už išlo o rozsiahly, pravidelný a systematický výskum pevnosti.[7] Prebehli pod vedením doc. Dr. Boni Petrunovovej,[1][7] v tom čase riaditeľky oddelenia stredovekej archeológie a zástupkyne riaditeľa Národného archeologického inštitútu s múzeom pri Bulharskej akadémii vied.[7] V rámci vykopávok bolo objavených viac ako 300 unikátnych nálezov.[1][2]
Nálezy
Pri vykopávkach bolo nájdené predovšetkým predovšetkým rôzne množstvo mincí z období panovania cisárov Diokleciána, Justiniána I.,[1][2] Konštantína Veľkého,[2] alebo jednu vzácne sa vyskytujúcu mincu z obdobia panovania cisára Tiberia II..[1][2]
Medzi ďalšie nálezy patria časti vojenského oblečenia, šperky, hroty šípov, fragmenty nadpisov, mramorové úlomky z budov, hlinené sudy, keramika,[1][2] pithosy alebo sklenené nádoby.[2] Funkciu pevnosti ako ranokresťanského duchovného centra dokazuje napríklad nález bronzová lampa s veľkolepým stredovekým krížom.[2] Veľká časť pithosov, ktoré boli pri vykopávkach nájdené – 75 kusov – je exponovaná v areáli pevnosti priamo na miestach, kde boli vykopané.[1][2]
Nájdené boli aj pohrebné urny v tvare sarkofágu z tráckeho obdobia, objavené na okraji pahorku, ktoré sa na tráckych pohrebiskách nevyskytujú často.[5]
Turizmus a prístup
Pevnosť Peristera je zapísaná v zozname 100 národných turistických objektov Bulharska. Objekt je v zozname uvedený pod číslom 37a.[2] Pri pevnosti sú vybudované altánky slúžiace pre odpočinok návštevníkov. Od pevnosti sa odkrýva panoramatický výhľad na mesto Peštera.[1] Pevnosť je prístupná celoročne každý deň okrem pondelkov.[8] Vstup do pevnosti je spoplatnený.[1][8]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochranyupraviť | upraviť zdroj
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[6][2]
Pevnosť bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 2011. Ako dôvod ochrany je uvedená archeologická hodnota komplexu.[6]
Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăsnoantična i srednovekovna krepost ”Peristera” (bulh. Късноантична и средновековна крепост „Перистера”, doslova: Neskoro-antická a stredoveká pevnosť Peristera).[6]
Galériaupraviť | upraviť zdroj
-
pohľad na areál pevnosti zo severovýchodu
-
vnútorná časť citadely
-
vnútorná časť citadely
-
pohľad na Juhovýchodný chrám pevnosti
-
pohľad na Severovýchodný chrám pevnosti
-
pohľad na zvyšky jednej z objavených a exponovaných budov
-
pohľad na severnú bránu do pevnosti vo východných hradbách
-
v areáli citadely
-
v areáli citadely
-
v areáli citadely
-
detailný pohľad na časť ohradenia
-
detailný pohľad na časť ohradenia
-
detailný pohľad na časť ohradenia
-
detailný pohľad na jednu z brán v hradbách
-
pohľad od pevnosti na Západné Rodopy
-
pohľad od pevnosti k mestu Peštera
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 149 – 153. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af крепост "Перистера" online. btsbg.org, 2017-10-08, cit. 2023-03-28. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k EVTIMOVA, Violeta. Zapadni Rodopi. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2017. 302 s. ISBN 9786199033029. S. 99 – 102. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h дейности online. peshtera-muzei.free.bg, cit. 2023-03-28. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h PAVLOV, Dimităr. PEŠTERA – istorija i săvremie. Sofia : Vitamin Art/Lito Balkan. 2007. 104 s. S. 16. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h mc.government.bg, cit. 2023-03-10. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m Крепост Перистера - история online. krepost-peristera.bgsait.com, cit. 2023-03-28. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z МИЛЬОШИНА, Десислава. Крепост Перистера online. rodopi.travel, cit. 2023-03-28. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o Крепост Перистера - АРХИТЕКТУРА online. krepost-peristera.bgsait.com, cit. 2023-03-28. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peristera (pevnosť)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk