Pichliač sivý

	Pichliač sivý
	; Pichliač sivý – stonka s koncovým úborom.
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné rastliny (Spermatophyta)
Oddelenie	krytosemenné rastliny (Angiospermae)
Trieda (classis)	pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae)
Rad (ordo)	astrotvaré (Asterales)
Čeľaď (familia)	astrovité (Asteraceae)
Podčeľaď (subfamilia)	bodliakovaté (Carduoideae)
Rod (genus)	pichliač (Cirsium)
Druh (species)	pichliač sivý (Cirsium canum)
Vedecký názov
	Cirsium canum; All., 1785
Synonymá
	Zoznam
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Pichliač sivý^[3] (lat. Cirsium canum)^[2] je trváca bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti Európy až po západnú Sibír a Irán.^[2]

Opis

Pichliač sivý je trváca bylina vysoká 50 až 150 cm, s vretenovito zhrubnutým podzemkom a jednoduchou alebo málo rozkonárenou byľou.^[4]^[5]

Dolné listy sú zbiehavé, prostredné zúženou bázou sediace a horné sediace. Všetky sú v obryse podlhovasto kopijovité. Čepele sú na líci sviežo zelené, na rube sivé a chlpaté.^[4]^[5]

Purpurové kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je rúrkokvetý úbor. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, pravidelné, päťpočetné, dlhé 15 až 22 mm. Tyčiniek býva zvyčajne päť, s peľnicami zrastenými do rúrky okolo čnelky. Kalich je voľný, trváci, premenený na chocholec s perovitými štetinkami dlhými 15 až 17 mm, ktoré slúžia na rozširovanie semien vetrom. Semenník je spodný a plodom je nažka veľká 3 až 4 mm. Guľovitý zákrov s priemerom do 25 mm pozostáva z listeňov, z ktorých vonkajšie sú s odstávajúcim ostníkom dlhým do 1,5 mm. Úbory s priemerom 30 až 40 mm sú jednotlivé a na dlhých stopkách.^[4]^[5]

Rozšírenie

Areál rozšírenia pichliača sivého zahŕňa mierne oblasti od Francúzska cez strednú Európu až po západnú Sibír a Irán.^[2]

Na Slovensku je v teplejších oblastiach na celom území dosť hojný.^[4] V Slovenskom raji rastie hlavne na mokradiach.^[6]

Ekológia

Pichliač sivý obsadzuje vhodné stanovištia od nížin do podhorského stupňa. Rastie na vlhkých lúkach, lesných mokradiach a pri prameniskách. Vyžaduje si vlhké, výživné, humózne a na minerálne látky bohaté pôdy. Kvitne od júla do októbra.^[4]^[5]

Galéria

Dospelý jedinec.
Byľ s listami a koncovými úbormi.
Nerozkvitnuté úbory.
Zákrov s nerozkvitnutým úborom v mierke.
Zhrubnutý podzemok.
Nažky v mierke.
Perovitá štruktúra chocholca.
Úbor so zrelými nažkami.

Referencie

↑ ^a ^b Fl. Pedem. 1: 151 (1785)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Cirsium canum (L.) All. . Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ Karol Marhold, František Hindák. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. ISBN 80-224-0526-4. S. 420.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1116 – 1117.
↑ ^a ^b ^c ^d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. – Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 318 – 319.
↑ Anna Leskovjanská. Flóra Národného parku Slovenský raj. Spišská Nová Ves : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 22 – 23.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pichliač sivý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pichliač sivý

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[FP-1] Fl. Pedem. 1: 151 (1785)

[POWO-2] Cirsium canum (L.) All. . Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (po anglicky)

[ZRS-3] Karol Marhold, František Hindák. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. ISBN 80-224-0526-4. S. 420.

[VK2-4] Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1116 – 1117.

[VKR-5] Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. – Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 318 – 319.

[FSR-6] Anna Leskovjanská. Flóra Národného parku Slovenský raj. Spišská Nová Ves : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 22 – 23.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]