Barberiniho diptych je jednou z najvýznamnejších slonovinových prác neskorej antiky. Diptych je zložený z piatich panelov, ktorých rezba je prevedená v klasicizujúcej forme theodosiánskeho obdobia. Dielo sa všeobecne datuje do prvej polovice 6. storočia a autorstvo sa pripisuje cisárskej dielni v Konštantínopole. Hlavným ikonografickým zobrazením je triumfujúci cisár tzv. triumphator omnium gentium – dobyvateľ všetkých národov, ktorý je najčastejšie stotožňovaný s Anastáziom I. alebo oveľa pravdepodobnejšie s Justiniánom I. Diptych je zároveň dôležitým historickým dokumentom, pretože na zadnej strane sa nachádzajú zoznamy cirkevných a svetských osobnosti i niekoľko mien franských kráľov vo vzťahu asi ku kráľovnej Brunhilde z Austrázie.

V pravom zmysle slova nejde o konzulárny diptych, hoci má mnoho spoločných čŕt a dekoratívnych schém. Kompozícia diela pracuje s myšlienkami ako pocta majestátu, víťazstvo a blahobyt. Okolo ústrednej postavy cisára sú barbari vzdávajúci hold, prípadne výber alegorických postáv odvodených z rímskej ikonografie. V diptychu je prítomná kresťanská symbolika v podobe bezbradého Krista na hornom paneli, ktorý vládne v nebi, zatiaľ čo ho cisár zastupuje dole na zemi.

Dielo bolo medzi rokmi 1625 – 1899 súčasťou Barberiniho zbierky v Ríme. V roku 1899 diptych získalo Musée du Louvre a odvtedy je uložený v Oddelení stredovekého, renesančného a moderného dekoratívneho umenia pod inventárnym číslom OA 9063.