A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rímske termálne kúpele (Римски терми) | |
ruiny antického kúpeľného komplexu | |
celkový pohľad na komplex kúpeľov
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Chisaria |
Mesto | Chisaria |
Súradnice | 42°30′01.19″S 24°42′13.07″V / 42,5003306°S 24,7036306°V |
Rozloha | 3 000 m² |
Vznik | 2. storočie |
Rozšírenie | 2., 3. a 4. storočie |
Pre verejnosť | prístupné |
Stav | ruiny |
| |
Wikimedia Commons: Roman Thermae (Hisarya) | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rímske termálne kúpele (bulh. Римски терми – Rimski termi),[1][2][3] alebo Rímske termálne kúpele antického mesta Diocletianopolis (bulh. Римски терми на античния град Диоклецианополис – Rimski termi na antičnija grad Dioklecianopolis)[4] sú ruiny antického kúpeľného komplexu, ktorý sa nachádza v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku, na území niekdajšieho rímskeho mesta Diocletianopolis.[5][1][2][4] Sú jedinými dochovanými antickými kúpeľmi v Európe, kde sa do súčasnosti nachádza funkčný systém rozvodov vody a je tak možné pozorovať celý proces toku od minerálneho prameňa, cez rozvodný systém do bazénov a následne do kanalizácie.[3] Rímske termálne kúpele v Chisarii sú zapísané v zozname 100 národných turistických objektov Bulharska. Objekt je v zozname uvedený pod číslom 67b.[4]
Lokalita
Rímske termálne kúpele sa nachádzajú v centrálnej časti mesta Chisaria v parku Momina sălza.[1][4]
Dejiny
Na základe analýzy rezultátov z archeologických prieskumov lokality boli ustanovené celkovo tri etapy výstavby kúpeľného komplexu.[1]
1. etapa výstavby
Výstavba komplexu sa začala v polovici 2. storočia.[1][3][4] Počas tejto fázy bolo postavené kaldárium č. 1, predsieň pred kaldáriom s hypokaustom na vykurovanie, ako aj hlavný vchod do komplexu.[3]
2. etapa výstavby
Ešte v druhej polovici 2. storočia ako aj začiatkom 3. storočia prebehla aj druhá etapa výstavby, počas ktorej sa kúpele rozšírili smerom na východ.[1][3][4] Pristavané boli tri miestnosti, z ktorých sú v súčasnosti odkryté kaldárium č. 2 a severne od neho tepidárium.[3][4]
3. etapa výstavby
Tretia etapa výstavby sa uskutočnila v 4. storočí, kedy boli kúpeľný komplex rozšírený smerom na západ a na juh.[1][4] V západnej časti bola postavená ďalšia mohutná kúpeľná budova, v južnej časti sa nachádzajú čiastočne odkryté steny ďalšej miestnosti. Časti z tejto etapy výstavby ešte nie sú dôkladne preskúmané.[4]
Novodobé dejiny
V roku 1935 objavil D. Cončev západnú časť kúpeľného komplexu.[1] V roku 1993 bola objavená východná časť komplexu.[1] V rokoch 2014 a 2015 prebehli archeologické výskumy lokality, ktoré upresnili čas a etapy výstavby kúpeľného komplexu.[1]
Charakteristika
Predstavuje monumentálny kúpeľný komplex o celkovej ploche okolo 3000 m².[1] Komplex patril k jedným z mála rímskych kúpeľných komplexov na území Balkánskeho polostrova, kde sa vykonávali vodoliečebné procedúry s použití minerálnej vody.[5][2] Preskúmaná ešte nie je celá plocha komplexu.[4] Okrem samotného kúpeľného účelu slúžila časť kúpeľov aj ako nymfeum.[1][2][3][4]
Komplex je rozdelený na dve časti, západnú a východnú.[1] Odkrytých je niekoľko miestností a súčastí komplexu. Ide o dve kaldária s bazénmi, dve tepidária, dve predsiene, ako aj veľká časť systému rozvodov vody a kanalizačného systému.[1] Väčšie z kaldárií (kaldárium č. 2) malo až tri bazény, pričom pri najväčšom bazéne sa nachádzali niky v ktorých boli uložené sochy božstiev, ako aj mramorových dosiek s reliéfovým vyobrazením nýmf.[1] Všetky miestnosti kúpeľov boli z vnútornej strany obložené doskami z bieleho mramoru.[2][5][4] Mramorový obklad bol na stenách aj na podlahách miestností.[4] Kanály systému rozvodov vody, boli na dne vystlané škridlami, dno kanálov kanalizačného systému tvorili tehly.[1] Steny boli postavené technikou opus mixtum (striedajúce sa vrstvy tehál a kameňov),[1] pričom dosahujú hrúbky 1 – 2 metre.[4] Hlavný vchod do komplexu pozostával z troch priechodov zakončených vo vrchnej časti arkádami.[3]
Kúpele boli zásobované minerálnou vodou z prameňa Toplica, ktorá má teplotu 51 °C.[2]
Archeologické nálezy
V priebehu archeologických vykopávok a výskumov bolo nájdených viacero predovšetkým architektonických detailných častí. Boli to:
- mramorová levia hlava, ktorá slúžila ako ozdobná súčasť výpuste vody do bazénu v jednom z kaldárií[1]
- mramorový schod, ktorý bol súčasťou podstavca mužskej sochy v životnej veľkosti, pričom pravdepodobne išlo o sochu Asklépia[1]
- dve mramorové dosky s vyobrazením troch nýmf[1]
Okrem toho bolo objavených niekoľko bronzových mincí.[1]
Galéria
-
celkový pohľad na komplex
-
pohľad na časť kúpeľov
-
pohľad na časť kúpeľov
-
pohľad na časť kúpeľov
-
pohľad na časť kúpeľov
-
pohľad na časť kúpeľov
-
pohľad na jeden z väčších bazénov
-
kaldárium
-
kaldárium
-
detailný pohľad na jeden z bazénov v kaldáriu
-
detailný pohľad na jeden z bazénov v kaldáriu
-
detailný pohľad na jeden z bazénov v kaldáriu
-
arkáda vo vrchnej časti vchodu do komplexu
-
schéma kúpeľného komplexu
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 39 – 48. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 138. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h Римски терми – гр. Хисаря . ilovebulgaria.eu, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n Римски терми на античния град Диоклецианополис . gotohisarya.com, 2022-10-04, . Dostupné online.
- ↑ a b c TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 168 s. ISBN 9786199031940. S. 127. (po anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rímske termálne kúpele (Chisaria)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk