Sangarios

	Sakarya
	starogr. Σαγγάριος – Sangarios a iné
	turecká maloázijská rieka
	Miesto, kde sa rieka Mudurnu vlieva do rieky Sakarya.
Štát	Turecko
Zdrojnica	Emirdağ, Anatólska plošina
Ústie	Čierne more
Dĺžka	824 km
Povodie	58 160 km² (5 816 000 ha)
	Wikimedia Commons: Sakarya River
	Geografický portál

Sakarya alebo Sakarya Nehri^[1] (iné názvy pozri nižšie) je druhá najdlhšia rieka v Malej Ázii.^[2] Rieka ústi do Čierneho mora pod Adapazarı niekoľko desiatok kilometrov od Istanbulu.^[2] Zásobovaná je prevažne zimnými dažďovými zrážkami.^[1]

Údaje o dĺžke rieky a rozlohe jej povodia sa líšia: od 720^[3], 790^[4]^[5], 820^[6]/824^[7]^[8] kilometrov pre dĺžku a pre povodie rôzne od 58 160 km²^[3] po 65 000 km².^[4]

Objem ročného prietoku do Čierneho mora je 6,4 km³. Najväčší prietok vody je pozorovaný v zimnom a jarnom období (72 % ročného prietoku).^[5]

Tečie v severozápadnom Turecku v historickej Frýgii.^[9] V minulosti i dnes vedie cez rieku viacero významných ciest od Bosporu do Malej Ázie.^[10]^[11] Pôvodne cez rieku prechádzal aj významný historický most postavený za vlády byzantského cisára Justiniána I. (tur. Justinianos Köprüsü), dnes rieka tečie iným tokom a most obchádza.^[12]

Názvy

starogr. Σαγγάριος – Sangarios^[11]^[13], Sagaris^[14]^[11]^[15], Sagraphos^[16]^[15], Sangaris^[17]^[15]
lat. Sangarius^[18]
arab. Sakarí‎^[18]

Geografia

Rieka pramení v pohorí Emirdağ na Anatólskej plošine.^[5]

V hornom toku tvorí povodie prevažne neogénno-jazerné a vulkanicko-sedimentárne podložie, v spodnej časti toku dominuje paleogénne a mezozoické podložie metamorfného a sutinového pôvodu.^[7]^:647

Hlavnými prítokmi sú Porsuk Çayı (208 km), Ankara Çayı (140 km), Cubuk Çayı a Göksu.^[5]

Povodie Sakarye bolo ľudmi spravidla premenené na poľnohospodárske pôdy, lúky a pasienky. Listnaté a ihličnaté lesy sa nachádzajú len v pohoriach pozdĺž Čierneho mora.^[7]

Fauna a flóra

V Sakaryi žije najmenej 72 druhov rýb, z nich 63 je pôvodných, päť bolo vysadených a štyri druhy sú endemické (Aphanius anatoliae anatoliae, Aphanius villwocki, Cobitis simplicispina a Seminemacheilus lendli). Zaznamenaných bolo trinásť druhov obojživelníkov, pričom jedenásť z nich je ohrozených alebo takmer ohrozených, jeden druh je vzácny a dva poddruhy sú endemické (Triturus vulgaris kosswigi, Bombina bombina arifiyensis). V rieke bolo identifikovaných bolo 34 vodných druhov Oligochaeta, pričom niektoré rody sú pre Turecko nové.^[7]^:665

Ekonomický význam

Koncom 30. rokov 20. storočia sa začalo s reguláciou rieky. Dnes Sakarya poskytuje vodu pre domácnosti i zavlažovanie, vodné elektrárne na rieke vytvárajú vodnú energiu a rieka je regulovaná na ochranu pred povodňami. Kvôli jej veľkým sezónnym výkyvom prietoku nie je splavná, rybolov zohráva miestnu hospodársku úlohu.^[7]^:667

História

Rímsky most, ktorý ležal na rieke pred zmenou jej koryta

Na pravom brehu rieky leží staroveké mesto Gordion (dnes Yassıhoyük).^[19] V staroveku sa územie pri rieke nazývalo Frýgia^[9], časť rieky tvorila hranicu s Bitýniou. Bitýnska časť rieky bola splavná a bola známa pre množstvo rýb.^[15] Rieku spomína Strabón i Hésiodova Theogonia.^[15]

Začiatkom 3. stor. pred Kristom územie v blízkosti rieky obsadili keltskí Galaťania. Neskôr územie ovládli Gréci, Rimania a Byzantská ríša.^[20]

V stredoveku ju okrem iných vo svojom spise spomína Ibn Battúta, ktorý sa domnieval, že jej názov mohol pochádzať od slova sakar – peklo.^[18]

V 13. storočí bolo údolie rieky Sakarya súčasťou hraníc medzi Byzantskou ríšou a tureckým kmeňom Söğüt. Cisár Michal VIII. Palaiologos nechal postaviť pozdĺž rieky viacero opevnení, avšak povodeň v roku 1302 zmenila tok rieky, v dôsledku čoho sa opevnenia stali zbytočnými. Povodie tak následne v 14. storočí ovládli Osmani.^[21]

V roku 1921, počas grécko-tureckej vojny, Turci na rieke zastavili postup Grékov tiahnúcich na Ankaru a následne prešli do protiofenzívy, výsledkom ktorej bolo ich víťazstvo vo vojne a udržanie si západných území Malej Ázie a území v Európe.^[22]

Galéria

Rieka Sakarya od mosta, Aktefek, Turecko
Ústie rieky Sakarya do Čierneho mora. Yeni Mahalle, Karas, Turecko
Rieka Sakarya, Turecko
Priehrada Boğazköy, İnegöl, Bursa, Turecko
Priehrada Sariyar, Turecko
Priehrada Sariyar, Turecko

Medzi dedinami Manavpınarı a Hürriyet v Sakarya, okres Karas, Turecko

Referencie

↑ ^a ^b ŠÁRA, Pavel. Lexikón krajín sveta. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2001. S. 71.
↑ ^a ^b Sakarya. In: STINGLWAGNER, Gerhard K. F., a kol. Lexikón rybárstva. Bratislava : Aktuell, 2009. ISBN 978-80-89153-41-1. S. 429.
↑ ^a ^b ALP, Emre et al. 2020. Evaluation of the Water-Energy-Food Nexus with the Focus on Climate Change in Sakarya Watershed. Dostupné online
↑ ^a ^b Sakarya. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 631.
↑ ^a ^b ^c ^d Sakarya. In: GRINEVETSKY, Sergei R, et al. The Black Sea Encyclopedia. Berlin : Springer-Verlag, 2015. ISBN 978-3-642-55226-7. S. 670 – 671.
↑ Drainage . In: Rivers Britannica . Britannica, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Nuray (Emir) Akbulut et al. Rivers of Turkey. In: Rivers of Europe. Second Edition Amsterdam : Elsevier, 2022. ISBN 978-0-08-102612-0. S. 643.
↑ Black Sea coasts. In: GRINEVETSKY, Sergei R, et al. The Black Sea Encyclopedia. Berlin : Springer-Verlag, 2015. ISBN 978-3-642-55226-7. S. 124.
↑ ^a ^b Frýgia. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 4. Eh – Gala. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2005. ISBN 80-224-0847-6. S. 628.
↑ Adapazan. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1999. ISBN 80-224-0554-X. S. 46.
↑ ^a ^b ^c Byzantinoslovaca (VI). Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, 2020. ISBN 978-80-223-5005-1. S. 37.
↑ Justinianus Köprüsü . Sakarya: Sakarya Valiliği, . Dostupné online.
↑ Sangarius. In: Brill's New Pauly: Encyclopaedia of the Ancient World. Volume 12. Prol – Sar. Leiden, Boston : Brill, 2008. ISBN 978-90-04-14217-6.
↑ OVIDIUS, Epistulae ex Ponto. 4,10,17; PLINY. Naturalis Historia. Vol. 6,1.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e SANGARIUS. In: SMITH, William. Dictionary of Greek and Roman Geography. Vol. II. Iabadius – Zymethus. London : Walton & Maberly, 1857. S. 902.
↑ Schol. ad Apollon. Rhod. 2,724.
↑ KONŠTANTÍN VII., De Administrando Imperio 1,5
↑ ^a ^b ^c Cesty po Afrike, Ázii a Európe v rokoch 1325-1354. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 2009. ISBN 978-80-8095-058-3. S. 417.
↑ Gordion. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 5. Galb – Hir. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2007. ISBN 978-80-224-0982-7. S. 228.
↑ Galaťania. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 4. Eh – Gala. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2005. Dostupné online. ISBN 80-224-0847-6. S. 697.
↑ IMBER, Colin. The Ottoman Empire, 1300 – 1650: The Structure of Power. Houndmills, New York : Palgrave Macmillan, 2002. ISBN 0-333-61386-4. S. 8.
↑ SORBY, Karol. Blízky východ medzi dvoma svetovými vojnami. In: Vojenská osveta 1/2007. Trenčín : Kultúrne a metodické centrum OS SR, 2007. ISBN 80-969458-1-5. S. 52.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[LKS-1] ŠÁRA, Pavel. Lexikón krajín sveta. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2001. S. 71.

[LR-2] Sakarya. In: STINGLWAGNER, Gerhard K. F., a kol. Lexikón rybárstva. Bratislava : Aktuell, 2009. ISBN 978-80-89153-41-1. S. 429.

[AEEW-3] ALP, Emre et al. 2020. Evaluation of the Water-Energy-Food Nexus with the Focus on Climate Change in Sakarya Watershed. Dostupné online

[MSE-Sak-4] Sakarya. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 631.

[BSE-5] Sakarya. In: GRINEVETSKY, Sergei R, et al. The Black Sea Encyclopedia. Berlin : Springer-Verlag, 2015. ISBN 978-3-642-55226-7. S. 670 – 671.

[6] Drainage . In: Rivers Britannica . Britannica, . Dostupné online.

[RoE-7] Nuray (Emir) Akbulut et al. Rivers of Turkey. In: Rivers of Europe. Second Edition Amsterdam : Elsevier, 2022. ISBN 978-0-08-102612-0. S. 643.

[BSE2-8] Black Sea coasts. In: GRINEVETSKY, Sergei R, et al. The Black Sea Encyclopedia. Berlin : Springer-Verlag, 2015. ISBN 978-3-642-55226-7. S. 124.

[Beliana-Fry-9] Frýgia. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 4. Eh – Gala. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2005. ISBN 80-224-0847-6. S. 628.

[Beliana-Ada-10] Adapazan. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1999. ISBN 80-224-0554-X. S. 46.

[Byz-11] Byzantinoslovaca (VI). Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, 2020. ISBN 978-80-223-5005-1. S. 37.

[12] Justinianus Köprüsü . Sakarya: Sakarya Valiliği, . Dostupné online.

[BP-13] Sangarius. In: Brill's New Pauly: Encyclopaedia of the Ancient World. Volume 12. Prol – Sar. Leiden, Boston : Brill, 2008. ISBN 978-90-04-14217-6.

[14] OVIDIUS, Epistulae ex Ponto. 4,10,17; PLINY. Naturalis Historia. Vol. 6,1.

[DGRG-15] SANGARIUS. In: SMITH, William. Dictionary of Greek and Roman Geography. Vol. II. Iabadius – Zymethus. London : Walton & Maberly, 1857. S. 902.

[16] Schol. ad Apollon. Rhod. 2,724.

[17] KONŠTANTÍN VII., De Administrando Imperio 1,5

[CpA-18] Cesty po Afrike, Ázii a Európe v rokoch 1325-1354. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 2009. ISBN 978-80-8095-058-3. S. 417.

[Beliana-Gordion-19] Gordion. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 5. Galb – Hir. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2007. ISBN 978-80-224-0982-7. S. 228.

[GAL-20] Galaťania. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 4. Eh – Gala. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2005. Dostupné online. ISBN 80-224-0847-6. S. 697.

[21] IMBER, Colin. The Ottoman Empire, 1300 – 1650: The Structure of Power. Houndmills, New York : Palgrave Macmillan, 2002. ISBN 0-333-61386-4. S. 8.

[22] SORBY, Karol. Blízky východ medzi dvoma svetovými vojnami. In: Vojenská osveta 1/2007. Trenčín : Kultúrne a metodické centrum OS SR, 2007. ISBN 80-969458-1-5. S. 52.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]