A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Skira alebo Skiroforia (starogr. Σκίρα, Σκιροφόρια) bola starogrécka, prevažne, ale nie výlučne ženská slávnosť, oslavovaná v lete 12. dňa atického mesiaca skiroforión.[1][2]
Skira sa oslavovala v čase splnu, okolo letného slnovratu, keď dozrela úroda.[3] Najstaršie zmienky o tomto sviatku naznačujú, že to bol ženský sviatok k pocte Demetry a Koré. Neskoršie písomné pramene uvádzajú spojenie s kultmi Atény a Poseidóna.[4] Oslava sa začala sprievodom (pompé), v ktorom šla Aténina kňažka, Poseidónov kňaz a možno aj kňaz Apolónov (alebo boha Hélia), všetci pod veľkým slnečníkom. Sprievod sa uberal z aténskej Akropole do Skirónu (atický démos) v blízkosti rieky Kéfissos,[1] do starovekého okrsku na ceste do Eleusíny (na hranici medzi Aténami a Eleusínou[5]).[3] V mýtickej rovine táto pompé tiež zopakovala pochod aténskeho kráľa Erechthea do Eleusíny (ktorý tam prišiel o život).[3]
Eleusínske bohyne, reprezentované ich kňažkami, následne privítali sprievod prichádzajúci z Atén a obetovalo sa Aténe, Poseidónovi, Demetre a Persefone (mohli sa vykonávať aj obrady ich „zmierenia“). V Skiróne sa konal zrejme aj jeden z troch rituálnych obradov orby v Atike, vymlátené obilie sa mohlo niesť späť do Atén (s mlátením kozmogonicky súvisel aj úkon posvätnej orby, pluh symbolizoval falus a zem lono, ktoré sa malo pripraviť na siatie nového obilia[3]). Pravdepodobne sa konal aj štafetový beh dospievajúcich chlapcov, zastupujúcich svoje kmene, ktorí niesli viničné konáre s hroznom od aténskej svätyne Dionýza do Skirónu, víťaz vypil slávnostný nápoj vyrobený z vína, múky, syra, oleja a medu (Pentaploa) a súťažiaci sa vrátili do Atén v radostnom kómose „hýrení, oslave“ (zrejme sprevádzajúc kňaza a kňažku). Zatiaľ čo bohovia (reprezentovaní ich kňazmi) neboli v meste, ženy slávili tajný rituál, v ktorom prevzali občianske úlohy, ktoré boli zvyčajne vyhradené pre mužov. Rovnako ako Thesmoforia, aj Skira patrila do komplexu rituálov a mýtov, v ktorých bol zlom v čase poznačený gynaikokratiou, vládou žien a zvratom normálneho stavu vecí.[5]
V predvečer tejto slávnosti boli v Marathóne uctievaní Tritopatores (záhadné božstvá uctievané v Atike[6]).[1]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 368.
- ↑ Noel Robertson. Religion and Reconciliation in Greek Cities. New York : Oxford University Press, USA, 2010. ISBN 978-01-9539-400-9. S. 209.
- ↑ a b c d Christine Schnusenberg. The Mythological Traditions of Liturgical Drama. Mahwah : Paulist Press, 2010. ISBN 978-08-0910-544-1. S. 134.
- ↑ Robert Parker. Polytheism and Society at Athens. Oxford : OUP Oxford, 2005. ISBN 978-01-9153-452-2. S. 480.
- ↑ a b S. C. Humphreys. Kinship in Ancient Athens. Oxford : Oxford University Press, 2018. ISBN 978-01-9109-239-8. S. 556.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 347.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk