Teplický potok
potok
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Obec	Teplička, Markušovce
Sútok zdrojníc	Hornádske podolie
- poloha	Vlčie hŕbky
- výška	518 m
- súradnice	48°54′08″S 20°35′28″V / 48,9023°S 20,5910°V / 48.9023; 20.5910
Ústie	Hornád
- poloha	Markušovce
- výška	418 m
- súradnice	48°54′33″S 20°38′39″V / 48,9091°S 20,6443°V / 48.9091; 20.6443
Dĺžka	4,5 km
Rád toku	V.
Číslo hydronyma	4-32-01-3005
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Teplický potok^[1] je potok v geomorfologickom celku Hornádska kotlina a v jej geomorfologickom podcelku Hornádske podolie^[2][3] v regióne Spiš v Košickom kraji v okrese Spišská Nová Ves. Je pravostranným prítokom Hornádu. Má dĺžku 4,5 km.^[4]

Začína sa sútokom zdrojníc v centrálnej časti územia obce Teplička v 518 m n. m. v poľnohospodárskom extraviláne južne od intravilánu obce pri pasienku a poli Vlčie hŕbky v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji. Východná zdrojnica pramení v 580 m n. m., v suchšom období trpí nedostatkom vody. Západná zdrojnica pramení v 552 m n. m..

Od sútoku zdrojníc tečie severovýchodným smerom cez poľnohospodársky extraviláne obce Teplička, v 501 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok pritekajúci z intravilánu obce Teplička a mení smer na východ, pravým brehom obmýva pasienok a pole Korytno. V 484 m n. m. opúšťa územie Tepličky a vteká na územie obce Markušovce, v 474 m n. m. tvorí ráztoku, na južnom ramene tvorí bezmennú prietočnú vodnú nádrž, v 470 m n. m. sa obe ramená spájajú, v 462 m n. m. tvorí ďalšie dve bezmenné prietočné vodné nádrže. V 434 m n. m. na okraji intravilánu Markušoviec priberá bezmenný pravostranný prítok pritekajúci z poľa Pod Hôrkami, podteká lokálnu železnicu Markušovce – Rudňany, ďalej ulicu Pod Stožkami a v 424 m n. m. železničnú trať Žilina – Košice. V 418 m n. m. ústi do Hornádu ako jeho pravostranný prítok.^[5] Pramení a preteká na území obce Teplička a ďalej tečie a ústi na území obce Markušovce v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji. Nemá dôležitejší prítok.

Motivantom pomenovania vodného toku bola vlastnosť potoka vyjadrená v slove teplica vo význame prameň, potok s vodou spôsobujúcou pocit tepla, s vodou s vyššou teplotou ako bežné potoky na okolí. Porovnaj aj názvy vodných tokov Teplá, Teplica, Teplička, Teplý potok, Tepličný potok.^[6] Rozšírením slova teplica o formant prídavného mena -ský, -cký bolo utvorené prídavné meno teplický, z ktorého po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Teplický potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.^[7] Slovo teplica po rozšírení o formant zdrobneniny -čka do podoby teplička pomenúva obec Teplička, v ktorej potok pramení a cez ktorú tečie. Hydronymum Teplický potok bolo štandardizované v roku 1992.^[8] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Teplický potok je jedinečným názvom (január 2024).