A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Transilvánska kotlina | |
panva | |
Štát | Rumunsko |
---|---|
Rozloha | 25 029 km² (2 502 900 ha) |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Transilvánska kotlina v Rumunsku (na severe len po Muntii Meşes a na juhu vrátane Culoarul Orǎstiei)
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Transilvánska kotlina (-slovenský normovaný názov; iné názvy: Transilvánska panva, Transilvánska plošina, Transilvánska vysočina, Transilvánska zníženina; starším pravopisom: Transylvánska panva, Transylvánska plošina, Transylvánska vysočina,[1] Transylvánska zníženina;[2] zriedkavo: Sedmohradská kotlina, Sedmohradská panva; rumunské názvy pozri nižšie) je územná (napr. geomorfologická) jednotka, presnejšie medzihorská kotlina v Rumunsku, ktorej reliéf má často charakter pahorkatín až vysočín.[3] Tvorí jadro historickej krajiny Sedmohradsko (Transilvánia).
Rumunské názvy
Rumunské názvy tejto jednotky sú:[4]
- Podișul Transilvaniei – doslova náhorná plošina Transilvánie (J. Kondracki – pozri nižšie – pravidelne prekladá v rumunských názvoch slovo podișul ako wyżyna, čiže vysočina)
- Podișul Transilvan – doslova transilvánska náhorná plošina
- Depresiunea Transilvaniei – doslova Transilvánska zníženina (depresiunea sa dá preložiť aj ako kotlina, ale v rumunčine existuje na kotlinu aj výraz cuveta, ktorý sa – ale len voľne – používa aj v súvislosti Transilvánskou kotlinou[5] a veľmi zriedkavo aj v podobe názvu Cuveta Transilvaniei)
- Depresiunea colinară a Transilvaniei – doslova kopcovitá zníženina Transilvánie
- Bazinul Transilvaniei – doslova panva Transilvánie
- Bazinul Transilvan – doslova transilvánska panva
- Dealurile Transilvaniei – doslova vŕšky/kopce Transilvánie
- Colinele Transilvaniei – doslova pahorky/kopce Transilvánie
Geografické vymedzenie
Transilvánska kotlina leží medzi Vnútornými Východnými Karpatmi na východe, Južnými Karpatmi na juhu a Západorumunskými Karpatmi na západe.
Na sever(ozápad)e je hranica sporná, lebo v závislosti od autora (pozri nižšie) môže kotlina siahať (a) zhruba až po (nie vrátane) Munții Gutâiului (Gutinské vrchy) a sídlo Marghita, alebo (b) po (nie vrátane) Munţii Meseş a Munții Țibleșului (ostatné územie z bodu a sa potom obyčajne priradí k Západorumunským Karpatom), alebo (c) zriedkavejšie len po rieky Someşul Mic a Someşul Mare (teda bez Podişul Someşan). Na severozápade teda Transilvánska kotlina v závislosti od definície môže hraničiť buď s Veľkou dunajskou kotlinou alebo so Západorumunskými Karpatmi (alebo s Podişul Someşan).
Rumunský výraz Podişul Transilvan(iei) okrem spomenutých troch významov môže u niektorých autorov označovať:
- len samotné "podişuri" (jednotné číslo podiş(ul) = náhorná plošina), čiže len z horizontálneho hľadiska prostrednú časť širokého chápania kotliny
- len Câmpia Transilvaniei (v širšom zmysle), t. j. len z vertikálneho hľadiska prostrednú časť širokého chápania kotliny, alebo
- (podľa tejto mapy zrejme) len južnú časť širokého chápania kotliny, teda len Podișul Târnavelor (v širšom zmysle)
Zaradenie
Zaraďuje sa ako samostatná jednotka, alebo ako časť Karpát[6] (ako samostatná podjednotka Karpát alebo - podľa J. Kondrackého - ako spoločná podjednotka Karpát spolu so Západorumunskými Karpatmi), alebo ako časť Panónskej panvy.[7][8] Podľa V. Krála je Transilvánska kotlina samostatnou veľkou územnou jednotkou..., ktorú treba na vyššej úrovni považovať za najrozsiahlejšiu vnútrokarpatskú panvu.
Charakteristika
Rozloha je vyše 25 000 km².[9] Nadmorská výška sa pohybuje najčastejšie v rozmedzí 500 – 600 m n. m. Reliéf Transilvánskej kotliny predstavujú plošiny, pahorkatiny, údolné nivy a na úpätí okolitých horstiev zníženiny a menšie panvy. Je tvorená neogénnymi pieskovcami obsahujúcimi vložky sadrovcov a soli, ktoré podliehajú krasovým javom. Kras sa nachádza len na rôznych povrchových zníženinách (rum. crovuri).[10]
Podnebie je mierne a teplé. Najväčšie rieky sú Mureš, Tirnava a Olt (ul). Nachádzajú sa tu významné centrá Rumunska – mestá Kluž, Târgu Mureş, Brašov, Sibiu a iné. Kotlina je bohatá na prírodné zdroje – zemný plyn, hnedé uhlie, železná ruda, mangán, sadrovec, kamenná soľ a minerálne pramene. Na základe týchto zdrojov tu boli vybudované rôzne priemyselné odvetvia. Poľnohospodárstvo (pšenica, kukurica, cukrová repa, zemiaky, tabak, vinič a pod.) sa tu rozvíja vďaka úrodnej pôde a vhodnému podnebiu. Chová sa tu dobytok a vo vyšších polohách ovce.[11]
Delenie
Podľa V. Krála [12]12" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj
Transilvánska panva:
- Podişul Someşan – severne od riek Someşul Mic+Someşul Mare
- Podişul Transilvan – medzi riekami Someşul Mic+Someşul Mare a Mureš a severovýchodne od Depresiunea Mureș-Turda
- Podişul Târnavelor – južne od rieky Mureš a severne od rieky Olt a mesta Sibiu
- Depresiunea Mureş-Turda – medzi Carpații Occidentali, riekou Mureš a mestom Turda
- Depresiunea Sibiului – južne a západne od mesta Sibiu
- Depresiunea Făgăraşului – južne od rieky Olt
Poznámky:
- Na inom mieste v knihe autor celú panvu nazýva Transilvánska plošina (Podişul Transilvaniei)
- Transilvánska panva (konkrétne Podişul Someşan) na severe siaha až po Munții Gutâiului (Gutinské vrchy)
- Podişul Someşan, Podişul Transilvan a Podişul Târnavelor zahŕňajú aj to, čo sa inde označuje ako Subcarpații Transilvaniei
- To, čo sa inde označuje ako Dealurile Feleacului autor zaraďuje pod Podişul Transilvan
- Culoarul Orǎstiei autor zaraďuje pod Carpații Occidentali
Podľa J. Kondrackéhoupraviť | upraviť zdroj
Transilvánska vysočina (Wyżyna Transylwańska):
- Podişul Someşan – ako u V. Krála
- Câmpia Transilvaniei – medzi medzi riekami Someşul Mic+Someşul Mare a Dolinou stredného Murešu
- Dolina stredného Murešu – územie pozdĺž celého Murešu cez celú Transilvánsku vysočinu
- Podişul Târnavelor – medzi Dolinou stredného Murešu, mestom Sibiu a riekou Olt
- Depresiunea Sibiului – ako u V. Krála
- Depresiunea Făgăraşului – ako u V. Krála
- Depresiunea Haţegului – zodpovedá najjuhozápadnejšej časti jednotky nazývanej Culoarul Orǎstiei u V. Krála
Poznámky:
- Severná hranica panvy je rovnaká ako u V. Krála
- Podişul Someşan, Podişul Transilvan, Podişul Târnavelor a Dolina stredného Murešu zahŕňajú aj to, čo sa inde označuje ako Subcarpații Transilvaniei
- Culoarul Orǎstiei autor zaraďuje pod Dolinu stredného Murešu a Depresiunea Haţegului
Podľa G. Poseu (2006, 2005)[13][14]upraviť | upraviť zdroj
- A) Delenie 1
Podişul Transilvaniei v širšom zmysle:
- Podişul Someşan
- Podişul Transilvaniei v užšom zmysle:
- Câmpia Transilvaniei
- Podişul Târnavelor
- Depresiunile marginale (Depresiunile subsecvente şi marginale de contact)- t. j. zníženiny po celom južnom a západnom okraji panvy, konkrétne sú to: Almaş-Agriş (pod Meseşom), Huedin, Gilău-Cluj-Iara, Turda-Alba Iulia, Secaş, Sălişte-Sibiu, Făgăraş
- Subcarpaţii Transilvaniei – na východnom okraji panvy
- B) Delenie 2 (v rámci autorovho podrobného geomorfologického členenia Rumunska z roku 2002)
Depresiunea Transilvaniei:
Poznámky:
- ad A): Na inom mieste v knihe autor celú panvu nazýva Depresiunea Transilvaniei
- ad A aj B): Podişul Transilvaniei na severe siaha iba po (nevrátane) vrchy Meseș a Preluca, územie na sever od nich je priradené k Dealurile Crișanei (Krišskej pahorkatine)
- ad A aj B): Culoarul Orǎştiei je zaradený pod Carpații Meridionali
- ad B): V tomto delení sú "Depresiunile marginale" zaradené pod Podişul Someşan, Câmpia Transilvaniei a Podişul Târnavelor
Podľa [15]upraviť | upraviť zdroj
Depresiunea Transilvaniei:
- Podișul Transilvaniei – t. j. len samotné náhorné plošiny
- zníženiny na západe a juhu (spolu s niekoľkými pahorkatinami/kopcami):
- zníženiny: Depresiunea Almasului, Depresiunea Iara, culoarul Turzii, culoarul Alba Iulia – Turda, Depresiunea Sibiului a Depresiunea Fagarasului *
- pahorkatiny/kopce: Dealul Feleacului, Dealul Mahaceni
- Subcarpaţii Transilvaniei – na východnom okraji panvy:
- zníženiny: Bistrita, Valeni de Mures, Praid, Odorheiu Secuiesc, Homoroadelor, Hoghiz; Dumitra, Voivodeni, Magherani – Atid, Cristuru Secuiesc *
- pahorkatiny/kopce: Magura Rez, Dealul Siclodului, Dealul Bicheci, Firtus, Sinioara, Nadascut;Dealul Homat, Dealul Sieului a.i. *
Poznámky:
- (*) riadok písaný bez diakritiky
- Depresiunea Transilvaniei na severe siaha iba po (nevrátane) vrchy Meseș a Preluca
- Culoarul Orǎştiei je (aspoň jeho severná časť) zaradený pod Depresiunea Transilvaniei
- Podișul Hârtibaciului a Podișul Secașelor sú u iných autorov zaradené pod Podişul Târnavelor
- Na tejto stránke[16] sú posledné dve položky zhora (teda "zníženiny na západe a juhu (spolu s niekoľkými vŕškami/kopcami)" a "Subcarpaţii Transilvaniei") uvedené pod súhrnným označením Zona marginală
Podľa [17][18]upraviť | upraviť zdroj
Dealurile Transilvaniei:
- Podişul Someşan
- Câmpia colinară Transilvaniei (Dealurile Mureşano-Someşene)
- Podişul Târnavelor
- Dealurile și depresiunile peritransilvane (alebo... perimontane alebo...circumtransilvane):
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ Transylvánska vysočina. In: Malá encyklopédia zemepisu sveta : Svetadiely, štáty, mestá, moria, rieky, jazerá, vrchy, nížiny, ostrovy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1976. 558 s.
- ↑ Karpaty. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok III K – M. Bratislava : Veda, 1979. 656 s.
- ↑ Transylvánska kotlina. Pyramída (Bratislava: Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor), marec 1986, roč. XV, čís. 177, s. 5648. ISSN 0231-9047.
- ↑ zdroje pozri nižšie v časti o delení kotliny a najmä 1
- ↑ pozri napr. Poseove knihy v referenciách
- ↑ pozri napr. členenie Karpát
- ↑ Panónska panva in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, č. 134, str. 4259, 1982
- ↑ Hevesi, A.: A Karpát-medence és a Kárpátok természetföldrajzi tájtagolásáról, 2001 Dostupné online.
- ↑ Posea 2005
- ↑ KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 2001. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-Karpatská oblast, s. 149. (po česky)
- ↑ Transylvánska kotlina in: Pyramída – encyklopedická časopis moderného človeka, č. 177, str. 5648, 1986
- ↑ KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 2001. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-Karpatská oblast. (po česky)
- ↑ Posea, G.: GEOGRAFIA FIZICĂ A ROMÂNIEI - Partea I - DATE GENERALE. POZIŢIE GEOGRAFICĂ. RELIEF, 2006, najmä str. 95, 189, 230 a zoznam geomorfologického členenia
- ↑ Posea, G.: GEOMORFOLOGIA ROMÂNIEI RELIEF – TIPURI, GENEZĂ, EVOLUŢIE, REGIONARE, 2005, najmä str. 29, 98, 152, 155, 135, 154, 204 a zoznam geomorfologického členenia vzadu
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online. (2)
- ↑ podobne tu
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk