Súradnice: 48°09′14″S 17°08′34″V / 48,153852°S 17,142829°V / 48.153852; 17.142829

VÁHOSTAV - SK, a.s. ( 1992-2001 VÁHOSTAV, a.s., (?)1989-1992 Váhostav, š.p., do 1989 Váhostav, n. p.) je slovenská stavebnícka akciová spoločnosť so sídlom v Bratislave. Hlavným predmetom stavebných aktivít je budovanie dopravných stavieb (ciest, mostov, tunelov, dopravnej infraštruktúry diaľnic a železničných koridorov). Venuje sa tiež výstavbe priemyselných komplexov, vytvára infraštruktúry priemyselných parkov, ekologických a vodohospodárskych stavieb. Významným predmetom činnosti je aj výroba a montáž prefabrikátov.

Transparency International Slovensko v marci 2015 zverejnila informácie o vlastníckej štruktúre firmy Váhostav, ktoré naznačujú že okrem firiem Finansist, a. s. a Prvá a Druhá strategická, a. s. spájaných so slovenským veľkopodnikateľom Jurajom Širokým, sú vlastníkmi podstatnej časti firmy nepriamo aj schránkové firmy z Nového Zélandu a Cypru. Podľa registru partnerov verejného sektora je majiteľom (konečným užívateľom výhod) v novembri 2018 Juraj Široký, ktorý sa v minulosti schovával za spleť schránkových firiem.

Spoločnosť vznikla v roku 1954 a v priebehu prvého roku zamestnávala 2334 pracovníkov. Mala 3 závody v Žiline a po jednom v Liptovskom Mikuláši, Liptovskom Hrádku, Hornom Hričove, Nových Zámkoch a projektovú správu v Bratislave. Náplňou podniku bolo budovanie veľkých vodných diel a priemyselných stavieb pre rôzne odvetvia priemyslu ale aj inžinierske stavby.

Po roku 1958 spoločnosť preorientovala časť kapacít na priemyselnú výstavbu. Medzi najznámejšie stavby vybudované podnikom Váhostav patria vodné dielo Krpeľany, Hričov, priemyselné komplexy zliatinových závodov v Širokej, závody valivých ložísk v Žiline a Kysuckom Novom Meste, automobilový závod Tatra v Čadci, budovy papierní v Ružomberku. V roku 1969 a 1986 bol podnik vyznamenaný Radom práce. Medzi najvýznamnejšie projekty, ktorým sa spoločnosť venovala v posledných rokoch bola výstavba 2. úseku diaľnice D1 Sverepec - Vrtižer.

V roku 2006 podnik zamestnával 1309 zamestnancov, z toho 942 robotníkov a 367 technicko-hospodárskych zamestnancov. V roku 2008 zamestnával 1644 pracovníkov, jej prevádzkový zisk sa pohyboval okolo 258,3 milióna Sk (8,5 mil. eur).

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Váhostav

Váhostav (aj Doprastav) sa v roku 2013 dostal do problémov. V decembri 2014 meškal s preplácaním faktúr svojim dodávateľom a dlhoval tak svojim veriteľom vyše 100 miliónov eur. Vo februári 2015 sa začalo hovoriť o reštrukturalizácii celého podniku s tým, že veritelia mali dostať naspäť len približne 10 % zo svojich pohľadávok. V marci 2015 Váhostav tvrdil, že vyplatí len asi šestinu (15,3%) svojich dlhov (16 miliónov eur z viac ako 104 miliónov). Celkovo dovtedy neuhradil faktúry takmer 700 dodávateľom, z toho 90 živnostníkom. Na jar a v lete 2015 (pred voľbami naplánovanými na marec 2016) začala kauza politicky rezonovať. Opozícia za vzniknuté problémy vinila premiéra Fica a jeho vládu aj preto, že za ukázalo, že za firmou je Juraj Široký blízky Smeru.

Vláda sa koncom apríla 2015 rozhodla problém riešiť prijatím zákona Lex Váhostav a štát začal za polovicu hodnoty vykupovať dlžobné pohľadávky cez Slovenskú reštrukturalizačnú spoločnosť (SRS). V máji 2015 schválila sudkyňa Katarína Bartalská reštrukturalizačný plán firmy. Na takúto dohodu (polovičná cena) pristúpilo 467 subjektov s pohľadávkami v hodnote 26,5 milión.

V novembri 2018 bolo oznámené že podľa reštrukturalizačného plánu mal Váhostav za päť rokov zaplatiť 5 miliónov, čo plní a splatil tri z piatich splátok vo výške takmer tri milióny eur. Štvrtú splatí do júna 2019 a poslednú do júna 2020. Päť miliónov predstavuje 18,75 % z nominálnej hodnoty 467 zistených nezabezpečených pohľadávok v celkovej sume 26,5 milióna. Avšak Váhostav bude povinný zaplatiť SRS zo svojho zisku sumu predstavujúcu 50 % pohľadávok, teda bude povinný zaplatiť SRS ešte 31,25 % (50,00% - 18,75%) z 26,5, teda 8,3 milióna eur. Podmienkami splácania sa zaoberala vláda v januári 2019. Správu o odkupovaní pohľadávok nezabezpečených veriteľov na rokovanie vlády predkladá Ministerstvo financií SR, ktoré navrhuje opatrenia v súvislosti s podlžnosťami Váhostavu-SK. V kauze tak zostal obvinený len generálny riaditeľ spoločnosti (vo funkcii od roku 2006 do svojho dovolania v roku 2014) Ján Kato. Kato mal pri uhrádzaní platieb jednotlivým veriteľom niektorých zvýhodňovať na úkor druhých. K takémuto konaniu malo dochádzať v rokoch 2012 až 2014, kedy bola firma už v platobnej neschopnosti. V októbri 2020 Kato uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste. Dostal trest 2 roky s odkladom na 5 rokov, vzhľadom na to že sa priznal, nijako sa neobohatil a bol pri vyšetrovaní súčinný. ¹⁵

Zoznam niektorých diaľničných stavieb, ktoré spoločnosť postavila alebo stavia:

1. ↑ Uvedení sú predchodcovia de facto; de iure vznikol súčasný podnik v roku 1993 ako dcéra VÁHOSTAVU, a.s., ktorá sa až do roku 2001 volala Prvá slovenská tunelárska, a.s.

• Obchodný register SR