Vihorlatská hornatina
geomorfologická časť Vihorlatských vrchov
Vihorlat zo Sninského kameňa
Štát	Slovensko
Regióny	Prešovský, Košický
Okresy	Snina, Humenné, Sobrance, Michalovce
Nadradená jednotka	Vihorlat
Susedné jednotky	Kyjovská planina, Podvihorlatská pahorkatina, Jasenovská hornatina, Humenské podolie, Ublianska pahorkatina
Rieky	Barnov, Okna, Porubský potok, Jovsiansky potok, Kamenica
Súradnice	48°54′29″S 22°10′01″V / 48,908°S 22,167°V / 48.908; 22.167
Najvyšší bod	Vihorlat
- výška	1 075,5 m n. m.
Najnižší bod	južný okraj územia
- výška	cca 200 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha v Košickom kraji
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Vihorlatská hornatina^[1] je geomorfologická časť podcelku Vihorlat vo Vihorlatských vrchoch. Zaberá centrálnu, najvyššiu časť pohoria^[2] s najvyšším vrchom Vihorlat (1 076 m n. m.).^[3]

Polohopis

Územie sa nachádza v strednej časti podcelku a zaberá pás napriek celým pohorím. Severný okraj hornatiny tak nadväzuje na Beskydské predhorie a jeho podcelky Humenské podolie na severozápade a Ublianska pahorkatina na severovýchode, juhovýchodne pokračujú Vihorlatské vrchy časťou Jasenovská hornatina. Južným smerom svahy klesajú do Východoslovenskej pahorkatiny a jej časti Podvihorlatská pahorkatina a západne a severozápadne nadväzuje Kyjovská planina, patriaca opäť Vihorlatu.^[2]

Hornatina zasahuje na územie Prešovského a Košického kraja a okresov Snina, Humenné, Sobrance a Michalovce.^[4] Časť hornatiny zasahuje do Vojenského obvodu Valaškovce.^[5] Severne sa zvažujúce svahy a doliny odvádzajú vodu do Cirochy, južne smerujúce potoky vodu odvádzajú do Uhu, oba patriace do povodia Bodrogu. Medzi najvýznamnejšie vodné toky patrí Barnov a Kamenica v severnej a Okna, Porubský a Jovsiansky potok v južnej časti.^[5]

Chránené územia

Veľká časť oblasti patrí do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.^[3] Osobitne chránenými územiami sú PP Sninský kameň, PP Čierny potok, PP Malé Morské oko, PR Ďurova mláka, PR Jedlinka, PR Baba pod Vihorlatom, PR Pod Tŕstím a NPR Postávka, NPR Motrogon, NPR Vihorlat, NPR Jovsianska hrabina a NPR Morské oko.^[5]

Turizmus

Najvyššia časť Vihorlatských vrchov patrí medzi turisticky atraktívne oblasti, kde sa nachádzajú obľúbené ciele návštevníkov. V centre Vihorlatskej hornatiny je Morské oko a nad ním sa vypínajú obľúbené vyhliadkové vrchy Sninský kameň (1 006 m n. m.), Nežabec (1 023 m n. m.) a Motrogon (1 018 m n. m.), no tiež západnejšie ležiaci Vihorlat (1 076 m n. m.).^[3]

Turistické trasy

• červeno značený chodník vedie hrebeňom cez Nežabec (1 023 m n. m.), Sninský kameň (1 006 m n. m.), Motrogon (1 018 m n. m.) a Lysák (821 m n. m.) do Remetských Hámrov.
• modro značený chodník:
  • z Remetských Hámrov k Morskému oku
  • zo Sniny na Sninský kameň (1 006 m n. m.)
• zeleno značený chodník z Poruby pod Vihorlatom na Vihorlat (1 076 m n. m.) a do sedla Rozdiel^[5]

Referencie

Pozri aj

• Vihorlatské vrchy
• Vihorlat (geomorfologický podcelok)
• Geomorfologické členenie Slovenska