Autorské právo (angl. copyright) je výlučne právo, ktoré parlament zveril najmä autorom za účelom ochrany ich morálnych a materiálnych záujmov plynúcich z ich tvorivej činnosti.^[1]

Autori a výkonní umelci, získavajú vďaka autorskému právu predovšetkým ekonomické výlučne práva ako formu ochrany proti imitácií aby tým mohli ekonomicky zhodnotiť svoju tvorivú činnosť na trhu prostredníctvom licencovania. Zároveň autori a výkonní umelci získavajú právo na ochranu svojich morálnych záujmov ako napríklad garanciu svojho autorstva a do istej miery ochranu nedotknuteľnosti diela.^[2] Popri autoroch autorské právo zveruje výlučne práva aj investorom do tvorivej činnosti, ako napríklad vydavateľom periodík (§ 129a a nasl. AutZ), výrobcom zvukových záznamov (§ 107 a nasl. AutZ), vysielateľom (§ 124 a nasl. AutZ).^[3] Tieto takzvané súvisiace práva patria v praxi predovšetkým firmám ako investorom a nie jednotlivcom.

Autori aj investori sa zvyknú spoločne označovať pojmom držitelia autorských práv.

Zásady autorského práva

• Základným prameňom autorského práva je tzv. Autorský zákon a viacero medzinárodných zmlúv (napr. Bernská dohoda o ochrane literárnych a umeleckých diel). Predmetom ochrany autorského práva je dielo (pozri aj autorské dielo).
• Autorské právo zabezpečuje autorom výhradné práva na využívanie ich vlastných diel alebo na poskytnutie oprávnenia na ich používanie iným osobám, a tým získanie finančného ohodnotenia. Navyše práva súvisiace s autorským právom zabezpečujú ochranu aj pre výkonných umelcov (napríklad hudobníkov, hercov a výtvarných umelcov), producentov a vysielateľov.
• Predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora,^[4] (pozri aj Duševné vlastníctvo).
• Autorské práva je možné vzťahovať len na diela. Nie na názov, myšlienku, spôsob, objav, metódu a pod.^[5]
• Autor má právo na ochranu svojho autorstva, právo rozmnožovať dielo, dostávať odmenu za každé použitie diela, bez súhlasu autora sa dielo nesmie používať. Autor môže previesť na inú osobu právo použiť dielo, nemôže sa však svojich autorských práv zriecť.^[5]
• Autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia.^[4]

Druhy autorských práv na Slovensku

Súčasné slovenské autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva a výhradné majetkové práva. Osobnostné práva autora sú neprevoditeľné, autor sa ich nemôže vzdať a neprechádzajú na dedičov, ale zanikajú smrťou autora. Výhradné majetkové práva sú tiež neprevoditeľné, autor sa ich nemôže vzdať a nedajú sa postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia ani exekúciou (s výnimkou pohľadávok vzťahujúcich sa na tieto práva). Na rozdiel od osobnostných sú majetkové práva predmetom dedičstva.^[6]

Výhradné osobnostné práva

• Právo na označenie diela – patrí k jednému z najvýznamnejších práv autora. Ide o právo označenia autorovho výsledku tvorivej činnosti a to menom, krycím menom alebo ho môže neoznačiť vôbec. Autor je oprávnený požadovať toto označenie/neoznačenie od všetkých používateľov tohto diela. Toto platí aj pri dielach na internete, najbežnejšie označených symbolom ©.^[6] (Pozri dole časť Autorské právo#Použitie symbolu ©)
• Právo rozhodnúť o zverejnení diela – dielo je zverejnené v deň, keď je oprávnene prvý raz verejne vykonané, vystavené, vydané alebo inak prezentované na verejnosti (napr. na internete).^[6]
• Právo na nedotknuteľnosť diela – nedotknuteľnosťou rozumieme ochranu pred akýmkoľvek nedovoleným zásahom alebo zmenou, hanlivým nakladaním, ktoré by spôsobilo narušenie cti a dobrej povesti autora.^[6]

Výhradné majetkové práva

• Právo na vyhotovenie rozmnoženiny diela – je to právo na prenesenie diela alebo jeho časti na iný hmotný podklad priamo alebo nepriamo (z originálu alebo z rozmnoženiny), dočasne alebo trvalo akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme (tlač, fotografia, zvuk).^[6]
• Právo na spracovanie, preklad a adaptáciu diela – predmetom je dielo preložené do iného jazyka a adaptácia diela so súhlasom autora.^[6]
• Právo na zaradenie diela do súborného diela – súborné dielo môže byť tvorené dielami chránenými autorskými právami ale aj takými, ktoré chránené nie sú.^[6]
• Právo na verejný prenos diela – zahŕňa káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.^[6]

V iných krajinách

Autorské práva napríklad v v Spojených štátoch podliehajú obmedzeniam založených na prednosti verejného záujmu, ako je napríklad doktrína fair use (použitia s dobrým úmyslom).

Voľné dielo

Dielo sa stane voľným^[7], ak

• a) uplynie doba trvania majetkových práv podľa § 32,
• b) autor nemá dedičov alebo ak dedičia odmietnu dedičstvo prijať, a to aj pred uplynutím doby trvania majetkových práv podľa § 32.

Majetkové práva trvajú, ak nie je ustanovené inak, počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti. Pri diele spoluautorov a pri spojených dielach vytvorených na účel použitia v takomto spojení majetkové práva trvajú počas života posledného z autorov a 70 rokov po jeho smrti.^[8] Pri spoločnom diele majetkové práva trvajú 70 rokov po jeho zverejnení. Ak bolo dielo označené menami autorov, ktorí dielo vytvorili, majetkové práva trvajú počas života posledného z autorov a 70 rokov po jeho smrti.^[4]

Pri audiovizuálnom diele majetkové práva trvajú počas života hlavného režiséra, autora scenára, autora dialógov a autora hudby, ktorá bola osobitne vytvorená pre toto dielo, a 70 rokov po smrti posledného z nich; ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú. Pri diele zverejnenom pod pseudonymom alebo pri anonymnom diele majetkové práva trvajú 70 rokov po jeho zverejnení. Ak je na trvanie majetkových práv k dielu vydanému vo zväzkoch, po častiach, pokračovaniach alebo epizódach rozhodujúce jeho zverejnenie, majetkové práva trvajú ku každému takémuto zväzku, časti, pokračovaniu alebo epizóde osobitne.^[4]

Ak dielo, pri ktorom sa počítanie trvania majetkových práv neviaže na smrť autora alebo autorov, nebolo zverejnené počas 70 rokov po jeho vytvorení, majetkové práva uplynutím tejto lehoty zanikajú. Trvanie majetkových práv sa počíta od prvého dňa roka nasledujúceho po skutočnosti rozhodujúcej na toto trvanie.^[4]

Dielo s povolením na použitie

Public domain (doslova „verejná oblasť“) je pojem (najmä) z anglosaského právneho systému, ktorý okrem iného znamená, že niektoré veci sú vo verejnom vlastníctve Spojených štátov alebo jednotlivých štátov USA na rozdiel od vecí v osobnom vlastníctve. Ide napríklad diela vytvorené štátnym zamestnancom Spojených štátov amerických v rámci svojich pracovných povinností (a štátnych zamestnancov iných iných krajín) sú vyňaté zo zákona o autorských právach, a preto sa môžu považovať za voľné diela v ich príslušných krajinách.

Venovanie diel do verejného vlastníctva

Vydanie bez upozornenia na autorské práva

Pred rokom 1988 v USA mohli byť diela jednoducho zverejnené bez výslovného upozornenia na autorské práva. Podľa zákona o implementácii Bernského dohovoru z roku 1988 (a skoršieho zákona o autorských právach z roku 1976, ktorý nadobudol účinnosť v roku 1978), boli všetky diela (v USA) štandardne chránené autorskými právami a bolo potrebné ich aktívne odovzdať do verejnej vlastníctva špeciálnym verejným povolením na kopírovanie (Anti-copyright notice).

Pomocou licencie pre verejné použite

Je možné aby držitelia autorských práv vydali povolenie (licenciu), ktoré neodvolateľne prizná čo najviac práv verejnosti. Skutočná verejná doména robí licencie nepotrebnými, pretože žiadny vlastník/autor nie je povinný udeľovať žiadne povolenia (čo naopak požaduje "kultúra povolení"). Existuje viacero licencií, ktorých cieľom je uvoľniť diela ako public domain.

Napríklad aj licencie Creative Commons, ktoré vznikli v roku 2002 umožňujú autorom venovať dielo pre verejné použitie. Existuje viacero možností licencií najmä čo sa týka opätovného použitia diela.

Aj autorské diela (umelecké diela), vydané oprávneným autormi s takými licenciami, ktoré podporujú vyššie spomenuté práva majú postavenie verejného vlastníctva, verejného majetku, čiže ich ľubovoľné použitie nie je v rozpore s (autorským a iným) právom.

Príkladom môže byť samotná Wikipédie, ktorej text je sprístupnený za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported^[9]; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia (v angličtine)^[10].

Ďalším príkladom na Slovensku je Web umenia. K obrazom, sochám a výtvarným dielam sa viažu aj vlastnícke a autorské majetkové práva. Nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené (napr. kúpou konkrétneho obrazu galériou), sa nestáva jeho nový majiteľ nositeľom autorských práv k dielu. Na to, aby galéria mohla dielo použiť, musí získať súhlas autora alebo jeho dedičov prostredníctvom licenčnej zmluvy, ktorá rieši autorské výhradné majetkové práva. Na Slovensku sa autor nemôže vzdať svojich autorských (osobnostných) práv a tie sa nedajú ani kúpiť. (Tieto práva zabezpečujú ochranu autorstva a integrity diela. Ide napr. o právo označiť svoje dielo menom a právo na nedotknuteľnosť diela). K obrazom, sochám a výtvarným dielam sa viažu aj vlastnícke a autorské majetkové práva. Nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené (napr. kúpou konkrétneho obrazu galériou), sa nestáva jeho nový majiteľ nositeľom autorských práv k dielu. Na to, aby galéria mohla dielo použiť, musí získať súhlas autora alebo jeho dedičov prostredníctvom licenčnej zmluvy, ktorá rieši autorské výhradné majetkové práva.

Vyhotovenie rozmnoženiny

Rozmnoženinu zverejneného diela môže fyzická osoba vyhotoviť bez súhlasu autora pre svoju osobnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný; za také použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. Rozmnoženinu zverejneného diela prenesením tohto diela na papier alebo na podobný podklad prostredníctvom reprografického zariadenia alebo iného technického zariadenia môže fyzická osoba alebo právnická osoba vyhotoviť bez súhlasu autora; túto rozmnoženinu možno verejne rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva. Za tieto použitia nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. Autor diela, ktorého rozmnoženinu možno vyhotoviť a verejne rozširovať podľa odseku 2, má právo na náhradu odmeny.^[4]

Použitie symbolu ©

K použitiu symbolu © nie je potrebná žiadna registrácia. Tento symbol len upozorňuje na to, že dielo je chránené autorskými právami. Autorské práva má autor bez ohľadu na to, či svoje dielo označí alebo neoznačí týmto symbolom a či si svoje autorské práva registruje alebo nie. Registrácia slúži väčšinou len v prípade súdnych sporov ako doklad o autorstve. Pri spore je samozrejme rozhodujúci dátum, kedy mal daný človek dielo k dispozícii (predpokladá sa, že autor mal dielo ako prvý).^[5]

Požiadavka na ochranu je splnená, ak je vo všetkých exemplároch publikácie uvedená na tento účel poznámka pod názvom poznámka o copyrighte, ktorá má informovať verejnosť o tom, že príslušné dielo je chránené autorským právom.^[11]

Táto značka sa používa spolu s menom nositeľa autorského práva a s uvedením roku prvého zverejnenia diela.^[6]

Plagiátorstvo

So samotnou tvorbou súvisí aj potreba pojmového vymedzenia plagiátu ako protiprávneho úkonu. Každá tvorba totiž predpokladá určité osvojenie si výsledkov predchádzajúcej tvorby iných autorov; nie každé použitie cudzích výsledkov tvorby možno pokladať za plagiátorstvo. Za plagiát považujeme v najširšom vyjadrení neoprávnené prisvojovanie si pôvodcovstva akéhokoľvek tvorivého výsledku.^[12]

Najväčšou obavou vlastníkov autorských práv je porušenie ich práv formou pirátstva a falšovania. Aj súčasné polemiky týkajúce sa napríklad sietí peer-to-peer a zdieľania súborov sú v podstate o porušovaní autorského práva a pirátstve, keďže v mnohých prípadoch vlastníci autorských práv nedostávajú kompenzáciu za šírenie svojich diel.

Referencie

1. ↑ International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights . OHCHR, . Dostupné online. (po anglicky)
2. ↑ HUSOVEC, Martin. Tank Man wins copyright dispute in Slovakia . Kluwer Copyright Blog, 2013-08-28, . Dostupné online. (po anglicky)
3. ↑ S-EPI. 185/2015 Z. z. Autorský zákon | Aktuálne znenie . Zákony pre ľudí, . Dostupné online.
4. ↑ ^{a b c d e f} Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).
5. ↑ ^{a b c} MiroMcDuck. Copyright. , ©2014 . Dostupné na: http://miromcduck.szm.com/cojeto/copyright.html
6. ↑ ^{a b c d e f g h i} Miščíková, Renáta, 2006. Internet a práva autorov. In: Zborník z konferencie Duševné vlastníctvo na Slovensku VI. Banská Bystrica: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, 2006, s. 52-64. ISBN 80-88994-52-7.
7. ↑ Lewik . www.lewik.org, . Dostupné online.
8. ↑ Zákon č. 185/2015 Z. z. (Autorský zákon)
9. ↑ Creative Commons — Attribution-ShareAlike 3.0 Unported — CC BY-SA 3.0 online. creativecommons.org, cit. 2023-02-23. Dostupné online.
10. ↑ Terms of Use - Wikimedia Foundation Governance Wiki online. foundation.wikimedia.org, cit. 2023-02-23. Dostupné online. (po anglicky)
11. ↑ Copyright. Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov. online, ©2014 cit. 2014-11-25. Dostupné na: http://publications.europa.eu/code/sk/sk-250302.htm 
12. ↑ ŠVIDROŇ, J., 2000. Základy práva duševného vlastníctva. Bratislava: Juga, 2000. ISBN 80-85506-93-9.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Autorský zákon (rozcestník)
• zákon 185/2015 Z. z. Autorský zákon, aktuálny platný autorský zákon (2015) (pozri https://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-185)
• zákon č. 618/2003 Z. z. zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
• Autorské dielo
• Duševné vlastníctvo
• Public domain
• Creative Commons