Barmská cesta bola strategická cesta, ktorá spájala Lashio vo východnom Mjanmarsku (predtým Barma) a mesto Kchun-ming v juhočínskej provincii Jün-nan. Cesta bola dlhá 1 154 km, viedla v ťažkom horskom teréne a vznikla v rokoch 1937–1939 na začiatku čínsko-japonskej vojny, keď Japonci obsadili čínske pobrežie s prístavmi a postupne chceli obsadiť celú Čínu. Stavbu spojenci s Číňanmi dokončili v roku 1939 a po tri roky slúžila na zásobovanie čínskej armády pod vedením generalissima Čankajška. Avšak v apríli roku 1942 Japonci obsadili Barmu a s ňou aj východiskový bod Barmskej cesty, Lashio. V reakcii na obsadenie Lashia začala vznikať Stilwellova cesta (známa aj ako Ledská cesta), ktorá viedla z mesta Ledo v indickom Ásame až do Číny.^[1] Ambiciózny plán spojiť Stilwellovu cestu s Barmskou cestou viedol americký generál Joseph Stilwell, prezývaný Octový Joe. Začiatkom roku 1945 sa zásobovaciu cestu podarilo obnoviť, avšak nikdy už nemala takú dôležitosť, ako vo svojich začiatkoch a dnes z nej zostávajú len stopy v krajine.^[2][3]

Keď roku 1937 Japonci obsadili väčšinu hlavných čínskych prístavov, bol zastavený medzinárodný obchod a doprava medzi Čínou a zvyškom sveta. Čína nemala inú možnosť, ako využívať pozemné cesty. Jednou z hlavných takýchto spojníc bola dvojprúdová tzv. Barmská cesta, stavaná medzi rokmi 1937–1938. Na jej výstavbe sa podieľalo 200 tisíc čínskych robotníkov, ktorí pri výstavbe prekonávali vysokohorské úbočia a rieky ako sú Mekong a Salween. S postupom japonských vojsk smerom na západ sa Barmská cesta mohla stať pre čínskeho vodcu Čankajška aj cestou únikovou.^[2]

Roku 1941, kedy bola väčšina Európy obsadená Nemeckom, obsadili Japonci v Ázii dvakrát väčšie územie ako Nemci v Európe. Obsadením Indočíny (dnešný Vietnam) odrezali druhú najdôležitejšiu pozemnú zásobovaciu tepnu Číny a potom, v snahe Čínu úplne odrezať, začali vyjednávať s Britmi, vtedajšími kolonizátormi Barmy, o uzavretí Barmskej cesty.^[2] Briti najprv v roku 1940 na tri mesiace Barmskú cestu zatvorili, no Japonci napokon roku 1942 na Barmu zaútočili a obsadili ju.

Japonským útokom na Pearl Harbor vstúpili Spojené štáty definitívne do druhej svetovej vojny. Vo februári roku 1942 bol do juhovýchodnej Ázie vyslaný Joseph W. Stilwell s úlohou vybudovať Ledskú cestu. Rovnako sa mal postarať o lepšiu kontrolu Čankajška a jeho jednotiek. S postupujúcimi japonskými jednotkami Stilwell ustupoval na sever. S obsadením mesta Lashio 29. apríla 1942 vzrástla nutnosť vybudovať Stilwellovu cestu z Indie cez sever Barmy a napojiť sa na Barmskú cestu. Koncom roku 1942 vznikla letecká cesta zvaná The Hump (Hrb) – riskantné prelety amerických pilotov cez Himaláje, dopravujúce zásoby do Kchun-mingu a Čchung-čchingu. The Hump objemom transportovaného tovaru nahradil z 90 percent Barmskú cestu. Stilwellova cesta bola dokončená v januári 1945 a aj po jej otvorení zostal The Hump do konca vojny hlavnou zásobovacou cestou.^[2][4]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Barmská cesta

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Barmská cesta na českej Wikipédii.