Bitka pri Mu-jie (alebo Mu) bola vybojovaná v Číne v roku 1046 pred Kr. Viedla k pádu dynastie Šang, k nástupu dynastie Čou a začiatku feudálnej fázy čínskej histórie.

Pozadie

V 13. storočí pred Kr. dosiahol vplyv dynastie Šang do oblasti, ktorá je dnes známa ako provincia Kan-su. Toto územie bolo obývané národom, známym ako Čou.
Wen (Ťi Čchang), vládca Čou, šangský vazal, obdržal od kráľa Ti Sin titul "Knieža Západu". Ti Sin použil Wen-a v čase svojej juhovýchodnej vojenskej kampane ako strážcu svojho chrbta. Šou Sin, obávajúc sa rastúcej Wenovej moci, ho dal uväzniť. Wenov syn Wu Ťi Fa sa postavil do čela revolty Čou.

Bitka

Wu stál v čele armády v počte asi 50 000 mužov. Ti Sinova armáda bola zapojená do vojny na východe, preto musel dať zbrane do rúk otrokom, aby mal kto brániť jeho hlavné mesto. Otroci po boji netúžili a pridali sa k armáde Čou. Čou tak ľahko zvíťazili a pripravili porazeným údajne nemilosrdný krvavý kúpeľ. Po bitke spáchal Ti Sin vo svojom paláci samovraždu a prenechal tak víťazovi vládu nad takmer celým údolím Chuang-che. Wu sa tak stal prvým vládcom dynastie Čou.