Françoise Sagan
francúzska spisovateľka
Osobné informácie
Pseudonym	Françoise Sagan
Narodenie	21. jún 1935
	Cajarc, Francúzsko
Úmrtie	24. september 2004 (69 rokov)
	Équemauville, Francúzsko
Národnosť	francúzska
Zamestnanie	spisovateľka
Manžel	Guy Schoeller (1958 - r. 1960) Bob Westhof (1962 - r. 1963)
Deti	Denis Westhof
Dielo
Žánre	román, novela, poviedka, dráma, film, hudobný text
Obdobie	modernizmus
Témy	láska, vzťahy, politika
Literárne hnutie	franc. psychologický román, nová vlna, existencializmus
Debut	Dobrý deň smútok, "Bonjour, tristesse!" román
Významné práce	všetko
Významné ocenenia	Prix du Brigadier, Prix du prince de Monaco, Prix du critique
Ovplyvnená	expresionizmus, Marcel Proust
Podpis
Odkazy
Françoise Sagan na francoisesagan.fr
	Françoise Sagan (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Françoise Sagan, vlastným menom Françoise Quoirezová (* 21. jún 1935, Cajarc, Francúzsko – † 24. september 2004, Équemauville) bola francúzska spisovateľka, prozaička a dramatická autorka, scenáristka a textárka. Svoj pseudonym si vybrala z diela Marcela Prousta - Princ de Sagan (Hľadanie strateného času).

Osobný život

Narodila sa v Cajarcu (department Lot), kde strávila detstvo obklopená zvieratami. Bola najmladším a rovnako tak i rozmaznaným členom meštianskej rodiny. Jej otec pôsobil ako riaditeľ spoločnosti a matka bola dedička bohatých statkárov. Rodina Quoirezových strávila 2. svetovú vojnu v provincii Dauphiné a neskôr vo Vercors. Mladosť prežila v Paríži. V roku 1953 bola neúspešná na prijímacích pohovoroch na Sorbonne. I keď žila nekonvenčným životným štýlom, napokon začala študovať na parížskej univerzite, avšak svoje štúdiá riadne neukončila. Od svojich 17-tich rokov raňajkovávala v kaviarni "Closerie des Lilas", okrem iných aj so svojím učiteľom Jeanom-Paulom Sartrom, čo ju zrejme inšpirovalo k písaniu.

Sagan bola v manželskom zväzku dvakrát. Prvýkrát vyskúšala manželský život s Guyom Schoellerom, ktorý bol o 20 rokov starší (svadba sa uskutočnila 13. marca 1958). Toto manželstvo trvalo približne dva roky (rozviedli sa v júni 1960). Jej druhým svadobným pokusom bol Bob Westhof, mladý americký sukničkár a zdanlivý keramik. Tento zväzok vydržal asi rok (svadba sa konala 10. januára 1962 a v roku 1963 sa rozviedli). Z tohto vzťahu vzišlo i dieťa – Denis. Po manželských skúsenostiach sa vybrala inou cestou – vytrvala v lesbickom mileneckom vzťahu s módnou návrhárkou Peggy Roche a milencom Bernardom Frankom – ženatým esejistom, ktorý bol posadnutý čítaním a jedením. Svoju nekonvenčnú rodinu rozšírila o Annicku Geille, redaktorku Playboy magazínu, ktorá o nej napísala článok.

Zbožňovala cestovanie a veľakrát ju v USA videli s Trumanom Capotem, či s Avou Gardnerovou. 14. apríla 1957, keď riadila svoje športové auto Aston-Martin, spôsobila dopravnú nehodu a na istý čas sa ocitla v bezvedomí. Utrpela mnohonásobné zlomeniny hlavy, hrudníka a brucha. Odvtedy bojovala so závislosťou na liekoch a drogách. Milovala šoférovanie a veľakrát navštívila Monte Carlo, aby sa pri hraní v kasínach zrelaxovala. Všetky jej biografie obsahujú informáciu o tom ako vyhrala veľké množstvo peňazí v kasíne, ako jazdila na drahých autách a užívala si nočný život na Côte d´Azur, no Sagan nezabudla písať ďalšie romány. Françoise Saganová sa stala ikonou úspechu vo Francúzsku.

90-te roky boli pre Saganovú v znamení závislosti na drogách. Dlhodobo užívala tabletky, amfetamíny, kokaín, morfium a alkohol.

O tom, že Saganovej zdravotný stav nebol celkom dobrý sa svet dozvedel v roku 2000. O dva roky na to bola obvinená z krátenia daní, ale vďaka bývalému prezidentovi Françoisovi Mitterrandovi dostala len podmienečný rozsudok.

Koncom života sa ocitla opustená a bez luxusu na ktorý bola zvyknutá. 24. septembra 2004 zomrela vo veku 69 rokov na pľúcnu embóliu v Équemauville - Calvados. Na jej vlastnú žiadosť boli jej pozostatky spálené v rodnom Cajarcu.

Prezident Jacques Chirac po smrti spisovateľky povedal: „Bola vedúcou postavou svojej generácie a pomohla zlepšiť postavenie žien vo Francúzsku. S jej odchodom Francúzsko stráca jednu z najlepších a najcitlivejších autoriek. S citom a bystrosťou odhaľovala ducha a vášne ľudského srdca^[1].“

V roku 2010 založil Saganovej syn Denis Westhoff literárnu cenu "Le prix Françoise-Sagan".

Literárna tvorba

Jej prvý román – Dobrý deň, smútok, bol publikovaný v roku 1954, keď mala 18 rokov. Jej debut zaznamenal okamžitý a medzinárodný úspech. V tejto knihe hrá hlavnú postavu Cécile – 17 -ročné dievča, ktoré je vychovávané iba otcom, znamenitým svetákom.

Hrdinami jej kníh sú členovia a členky zlatej mládeže bojujúci s dezilúziou. Až do roku 1998 bola aktívnou autorkou, ktorá napísala veľa diel. Mnoho jej diel bolo sfilmovaných. Stroho dodržiavala štýl francúzskeho psychologického románu, dokonca i keď v tom čase bol v obľube iný štýl – nový román. Jej postavy majú často v konverzáciách existenciálny podtón. Jej tvorba sa neobmedzovala len na romány, divadelné hry a autobiografiu, ale rovnako tak i texty piesní a filmové scenáre.

V 60-tych rokoch sa Sagan vo väčšej miere venovala hrám, ktoré boli skutočne skvelé v dialógoch, avšak nezaznamenali nadmerný úspech. Napokon svoju kariéru najväčšmi rozvíjala ako románopiskyňa.

Najlepšie vystihuje jej metódu písania tento jej citát: " Písanie je otázka nachádzania určitého rytmu. Prirovnávam to k džezovému rytmu. Veľká časť života je druh rytmického postupu s troma notami..." Françoise Sagan

Politické angažovanie

Françoise Sagan nebola členkou žiadnej politickej strany, no rada sa vyjadrovala podpisovaním manifestov a petícií. Podľa vlastných slov bola ľavičiarka. Podpísala Manifest 121, ktorý deklaroval právo Alžírska na nezávislosť a Manifest 343 žien, ktoré hlasujú za právo na potrat. Ako mladá 25-ročná žena išla na Kubu a napísala z cesty reportáž, ktorá mala vplyv na názory parížskej inteligencie na komunizmus. Po Manifeste o Alžírsku poškodila explózia vidiecky majetok jej rodiny, ktorú zavinila francúzska tajná armáda OAS.

Prívlastky

François Mauriac ju nazval „Le charmant petit monstre“ (malé šarmantné monštrum), novinári zas „Coco Chanel francúzskej literatúry“.

Diela

Romány

V týchto a ďalších románoch sa prejavuje jej vzťah ku francúzskemu psychologickému románu. Príbehy mladých žien s existenciálnym postojom k životu plynú s typickou francúzskou kultivovanosťou, no obvykle končia v bezvýchodiskovej situácii. Povahy Parížaniek, ktoré dusia v sebe svoje smútky a pocity porážky aby odišli ako dámy zo životov mužov sú Saganovej evergreenom. Spisovateľka buduje na základoch existencializmu psychologickú mapu ženskej duše.

V roku 1978 jej vychádza prvý román, v ktorom reaguje na politickú situáciu:

• Akvarelová krv (1978)
• Ležiaci pes (1980)
• Po márnom boji (1985)
• Zrkadlo, Mirroir, (1996)

Novely

• Hodvábne oči (Des yeux de soi)
• Modré papradie (Les Fougères bleues)
• Dom Raquel Vega (La maison de Raquel Vega)
• Scénická hudba (Musique de scène)

Dramatická tvorba

• Zámok vo Švédsku (1959)
• Cez rameno (1998)

Filmové scenáre

• Landru, réžia Claude Chabrol, 1963
• Bál grófa d´Orgel, réžia Marc Allégret, podľa románu Raymonda Radigueta, 1970
• Ešte jedna zima, réžia a scenár F. Sagan
• Borgiovci alebo zlatá krv,TV-film, co-scenár, 1977
• Les fougères bleues, Modré papradie, 1977, vlastný scenár a réžia
• Sagan, 2008, film o jej živote, réžia Diane Kurys

Biografia

• Sarah Bernhard, Nerozbitný úsmev, Sarah Bernhard, Le sourire incassable, 1987

Hudobné texty

• Text „Sans vous aimer“ (Bez lásky k vám) - šansón Juliette Gréco
• FS napísala pre Gréco ešte ďalšie tri texty.

Autobiografia

• Mes meillheurs souvenirs, 1984, Gallimard, memoáre o ľuďoch, ktorých mala rada a o príjemných veciach v jej živote^[2]

Ocenenia

• Prix du Brigadier, 1960, za hru Zámok vo Švédsku
• Prix d´Albert de Monaco za celé dielo, 1985

Referencie

1. ↑ Citácia F. Mitterranda
2. ↑ V Gallica - Gallimard

Bibliografia

• Sagan à toute allure - Marie-Dominique Lelièvre, vydavateľ Denoël, Paríž, 2008, 343 strán, ISBN 978-2207256947

Zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Françoise Sagan na anglickej Wikipédii a Françoise Sagan na francúzskej Wikipédii.
• Gallica - texty Saganovej a o Saganovej

Externé zdroje

Literárny portál Francúzsky portál

• Biografia FS v N.Y.Times
• Citáty a bonmoty
• Článok o živote FS v magazíne "Lire"
• F.Saganová v Encyclopaedia Britannica
• F. Saganová v Le dictionaire Larousse
• Podrobný biografický článok o F. Saganovej