A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Guillermo Lasso | ||||||||
ekvádorský politik a bankár | ||||||||
47. prezident Ekvádora | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Momentálne v úrade | ||||||||
od 24. máj 2021 | ||||||||
| ||||||||
Minister hospodárstva | ||||||||
V úrade 17. august 1999 – 24. september 1999 | ||||||||
Prezident | Jamil Mahuad | |||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | Guillermo Alberto Santiago Lasso Mendoza | |||||||
Narodenie | 16. november 1955 (68 rokov) Santiago de Guayaquil, Ekvádor | |||||||
Politická strana | Creando Oportunidades | |||||||
Rodina | ||||||||
Rodičia | Enrique Lasso Alvarado Nora Mendoza | |||||||
Manželka |
María de Lourdes Alcívar | |||||||
Deti | 5 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Guillermo Lasso na guillermolasso.ec | ||||||||
Guillermo Lasso (multimediálne súbory) | ||||||||
Guillermo Alberto Santiago Lasso Mendoza[1] (* 16. november 1955[2]) je ekvádorský politik, bankár, podnikateľ a od roku 2021 prezident Ekvádoru.
Životopis
Lasso sa narodil v Guayaquile, v štvrti Orellana, v roku 1955 ako najmladší z jedenástich detí.[1] Jeho otec Enrique Lasso Alvarado bol verejným činiteľom z Quita. Jeho matka Nora Mendoza, pôvodom z Portoviejo, bola žena v domácnosti, ktorá tiež pracovala ako krajčírka, aby finančne pomohla svojej rodine.[2] Nedokončil vysokú školu, pretože musel pracovať, aby uživil rodinu.[3] Ako 15-ročný začal pracovať na burze cenných papierov, kde rýchlo stúpal po pozíciách, až sa stal takmer po 20 rokoch stal výkonným prezidentom druhej najväčšej ekvádorskej banky Banco de Guayaquil.[1][4] Vo svojej podnikateľskej kariére absolvoval krátke pôsobenie v miestnej dcérskej spoločnosti Coca-Cola a bol zástupcom japonskej značky nákladných automobilov Hino v Ekvádore.
Jeho skúsenosti s verejnou správou začali v roku 1998, keď ho prezident Jamil Mahuad vymenoval za guvernéra Guayasu. Počas tej istej vlády, ktorá čelila bankovej kríze v roku 1999 a ustúpila systému dolarizácie, zastával niekoľko týždňov post ministra hospodárstva. Po odchode z prezidentského úradu Banco de Guayaquil v roku 2012 založil Lasso stranu CREO (Creando Oportunidades).[1]
Prezidentske voľby roku 2013 a 2017
Vo februári roku 2013 kandidoval v prezidentských voľbách, kde získal 22,68% hlasov a prehral s Rafaelom Correom, ktorý dosiahol 57,17% hlasov.[5] V roku 2017 kandidoval opäť ako kandidát konzervatívnej Aliancie CREO-SUMA. [6] V druhom kole volieb získal 48,84% hlasov a prehral s kandidátom vládnucej ľavicovej strany Lenínom Morenom, ktorý získal 51,16% hlasov. Lasso ihneď po voľbách spochybnil zverejnené oficiálne výsledky a vyhlásil, že bude požadovať prepočítanie hlasov. Svojich priaznivcov súčasne vyzval na pokojné, ale rozhodné protesty.[7] Následne Lassov tím na tlačovej konferencii vyhlásil, že v 1795 volebných miestnostiach bola odhalená absencia príslušných podpisov a pozmenené výsledky.[8]
Prezidentske voľby roku 2021
V prezidentských voľbách v máji roku 2021 kandidoval tretíkrát a v druhom kole sa mu podarilo poraziť ľavicového kandidáta Andrésa Arauza v pomere 52,36 : 37,64.[9][10] Po inaugurácii sa ujal úradu a stal sa tak prvým pravicovým lídrom Ekvádora za uplynulých 14 rokov.[10]
Zaujímavsti
Je členom ultrakonzervatívneho združenia Opus Dei a vyslovuje sa dôrazne proti zväzkom osôb rovnakého pohlavia a interrupciám.[11]
Osobný život
Je ženatý s Maríou de Lourdes Alcívara a má päť detí. S manželkou sa zoznámil v roku 1977 a vzali sa o štyri roky neskôr.[1][12]
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Guillermo Lasso
Referencie
- ↑ a b c d e Editorial La República S.A.S.. ¿Quién es el nuevo presidente ecuatoriano, Guillermo Alberto Santiago Lasso Mendoza? . larepublica.co, . Dostupné online. (po španielsky)
- ↑ a b Lasso visita la casa en que creció . larepublica.ec, 2021-04-30, . Dostupné online. (po španielsky)
- ↑ Hablan los Presidenciables: Guillermo Lasso . eluniverso.com, 2013-02-01, . Dostupné online. (po španielsky)
- ↑ Ecuador election: Other candidates . bbc.com, 2013-02-13, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Correa obtiene el 57% de los votos con el 100% escrutado . www-larepublica-ec.translate.goog, 2013-03-01, . Dostupné online. (po španielsky)
- ↑ TASR. V Ekvádore si budú v nedeľu voliť prezidenta a parlament. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-02-17. Dostupné online .
- ↑ TASR. Volebná rada v Ekvádor odmietla obvinenia z podvodov vo voľbách. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-04-05. Dostupné online .
- ↑ TASR. Porazený prezidentský kandidát odhalil volebné podvody v Ekvádore. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-04-06. Dostupné online .
- ↑ PILIP, Ivan. Socialismus pro 21. století byl v Ekvádoru poražen . forum24.cz, 2021-05-04, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b TASR. Nový prezident Ekvádoru sa ujal úradu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-05-25. Dostupné online .
- ↑ TASR. V prezidentských voľbách zvíťazil konzervatívec Lasso. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-04-12. Dostupné online .
- ↑ Los Lasso-Alcívar: 40 años de matrimonio, 5 hijos y 8 nietos. Esta es la familia presidencial online. eluniverso.com, 2021-05-24, cit. 2021-10-10. Dostupné online. (po španielsky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Adriana Krúpová
Alžbeta Ferencová
Alfred Wertheimer
Bol Bol
Brendan Murray
Bruno Göllner
Burgess Meredith
Chris Pitman
Diana Krallová
Drahoslav Machala
Eliška Junková-Khásová
Ernest Nagel
Fedor Kállay (kníhtlačiar)
František Sersen
Franz Overbeck
Guillermo Lasso
Gyula Tost
Imrich Matej Korauš
Ján Čmelík
Ján Bečko
Ján Branislav Hergot
Ján Hirka
Ján Strausz
Jakub Šebesta
Jana III.
Jeff Pinkner
Jiří Markovič
José Saramago
Jozef Tanečka
Jozef Vadáni
Jozef Verner
Kamila Magálová
Karel Hynek Mácha
Kari Lehtonen
Karol Chrpa
Karol Kuzmány
László Sólymos
Léon Daudet
Ladislav Bohuslav Bartholomeides
Laurent Blanc
Laurent Wolf
Luciano Floridi
Maggie Gyllenhaalová
Marg Helgenbergerová
Marián Urban
Martina Kohlová
Martin Repka
Michail Ivanovič Karinskij
Mikuláš Berka
Milan Hnat
Nélson Semedo
Nicole Giusová
Norbert Lammert
Osvald Zahradník
Paul Hindemith
Paul Scholes
Pavol Šafranko
René Steinke
Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi
Robert Nozick
Roman Jebavý
Rudolf Krivoš
Samuel Hlôška
Samuel Hojč
Sanna Marinová
Slovenské národné volejbalové družstvo žien
Stanislav Přibyl (biskup)
Terence McKenna
Tiberius (cisár, 1. storočie)
Vincent Mistrík
Wilhelm Marr
Zina Garrisonová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk