Toto je článok o politickom hnutí. O forme vlády pozri republika.

Súradnice: 48°07′18″S 17°05′51″V / 48,121772°S 17,097616°V / 48.121772; 17.097616

REPUBLIKA
Základné informácie
Založenie	12. júl 2002 (ako HZD) 21. december 2018 (ako HLAS ĽUDU) 9. marec 2021 (ako REPUBLIKA)
Predseda	Milan Uhrík
Podpredseda	Milan Mazurek Miroslav Suja Ondrej Ďurica[1]
Ideológie	národný konzervativizmus euroskepticizmus [pozn 1]
Politické spektrum	krajná pravica
IČO	31811761
Počet členov	▼ 50 (31. 12. 2018)
Medzinárodné organizácie
Európska politická strana	Aliancia pre Európu národov (2004 – 2009)
Ďalšie informácie
Sídlo	Kopčianska 3756/10 851 01 Bratislava-Petržalka
Farby	červená      modrá
Web	hnutie-republika.sk/
Politický portál

Politika na Slovensku Vývoj od roku 1989
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová Predseda NR SR: Boris Kollár Predseda vlády SR: Ľudovít Ódor
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
nie je
Opozícia
SMER – SD · SaS · OĽANO · SME RODINA · ĽSNS · HLAS – SD · ŽIVOT · REPUBLIKA · ZA ĽUDÍ · Demokrati · PS
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992 1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998 1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010 2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018 2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023 od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002 2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012 2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989) · 1993 · 1998 · 1999 · 2004 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.) · 1992 (fed.) · 1994 · 1998 · 2002 · 2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002 2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000 2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Sídlo hnutia na Kopčianskej 3756/10 v Bratislave-Petržalke

Sídlo hnutia HLAS ĽUDU na Šafárikovom námestí 79/7 v Bratislave-Starom Meste

REPUBLIKA (v rokoch 2018 – 2021 HLAS ĽUDU a v období rokov 2002 – 2018 ako Hnutie za demokraciu) je národnokonzervatívne a nacionalistické^{[pozn 2]} politické hnutie pôsobiace na Slovensku. V aktuálnej podobe existuje od 9. marca 2021, kedy skupina poslancov Národnej rady SR a bývalých členov krajne pravicovej politickej strany ĽSNS opustila poslanecký klub ĽSNS a pretransformovali existujúcu politickú stranu HLAS ĽUDU. Stranu pôvodne založil ešte v roku 2002 bývalý politik HZDS a neskorší slovenský prezident Ivan Gašparovič ako Hnutie za demokraciu (skratka HZD), pričom v rokoch 2006 – 2018 strana vykazovala pasivitu, až kým ju v roku 2018 prevzal a premenoval poslanec NR SR Peter Marček.

Ideológia

V čl. 2 ods. 1 Stanov politického hnutia REPUBLIKA sa hnutie „hlási k Cyrilo-metodskej tradícii a k demokratickému zriadeniu zakotvenému v Ústave Slovenskej republiky“.^[2] Zakladateľ a predseda hnutia Milan Uhrík pokladá svoj politický subjekt za „konzervatívne a národne orientované“^[3] alebo „konzervatívne hnutie“^[4], ktoré chce „robiť pronárodnú politiku tak, aby sa za ňu voliči a ľudia a naši členovia nemuseli hanbiť“^[5], pričom zároveň odmieta, že by išlo o „klon“ Kotlebovcov – Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS).^[4] Podľa vyjadrenia analytika GLOBSEC-u Daniela Mila z apríla 2021 sa hnutie nevyjadruje k Slovenskej republike rokov 1939 – 1945 ani sa neangažuje s antisemitskými prúdmi, ktoré boli prítomné v ĽSNS.^[6]

Časť verejnosti,^[6] médií^[7] a politikov vyjadrila skepsu nad tvrdeniami, že REPUBLIKA ideologicky nenadväzuje na ĽSNS – ktorá je charakterizovaná ako krajne pravicová, pravicovo-extrémistická^[8] až neonacistická^[9] strana –, keďže medzi ĽSNS a zakladajúcimi členmi REPUBLIKY existuje personálna kontinuita. Podpredsedami REPUBLIKY sú Milan Mazurek, Miroslav Suja a Ondrej Ďurica, ktorí figurovali vo vedení ĽSNS. Napriek tomu, že sa Mazurek ospravedlnil za svoje vulgárne prejavy proti moslimskej rodine počas antiimigrantského protestu v roku 2015,^[10] podľa D. Mila naďalej trvá na svojich názoroch, len si „dáva oveľa väčší pozor na limity dané trestným zákonom“, pričom vo svojich nových vystúpeniach „opakuje to isté, len iným slovníkom“.^[11] M. Suja mal v minulosti väzby na neonacistickú scénu, konkrétne je doložená jeho podpora hudobnej skupiny Krátky Proces.^[12][13] Počas jeho súčasného pôsobenia vo funkcii poslanca Národnej rady SR (NR SR) vyvolal viacero kontroverzií, keď v dôsledku opakovaného narúšania poriadku na schôdzi národnej rady voči nemu Mandátový a imunitný výbor NR SR začal dve disciplinárne konania.^[14][15] Napokon O. Ďurica v minulosti vystupoval v hudobnej skupine Biely odpor, pričom jeho tvorbu možno aj na základe rozhodnutia súdu pokladať za neonacistickú.^[16] M. Suja ani O. Ďurica sa od svojej minulosti doposiaľ nedištancovali, rovnako ani M. Uhrík sa nevymedzil voči antisemitským či protirómskym výrokom.^[6]

Vo svojich zahraničnopolitických postojoch hnutie deklaruje snahu o reformu Európskej únie (jej návrat „naspäť k čisto hospodárskemu združeniu"^[17], teda zastáva euroskeptickú pozíciu), presadzuje vystúpenie Slovenska z Organizácie Severoatlantickej zmluvy a zastáva silný proruský postoj.^[18] V otázke ruskej invázie na Ukrajinu REPUBLIKA síce formálne odsúdila útok, ale zároveň odmieta, aby Slovensko podporovalo Ukrajinu dodávkami vojenského materiálu, spochybňuje spravodajstvo mainstreamových médií^[19] a v zhode s ruskou propagandou pokladá za vinníka vojny Spojené štáty, ktoré podľa M. Uhríka podporovali ukrajinskú vládu aj keď „dlhé roky nerešpektovala dohodu z Minska“.^[20]

História

HZD

Strana bola založená 12. júla 2002, potom ako Ivan Gašparovič vystúpil z HZDS. Bol zakladateľom strany a jej prvým predsedom. Po tom, čo bol v roku 2004 s podporou HZD zvolený v priamej voľbe občanmi za prezidenta Slovenskej republiky, sa predsedom strany stal Jozef Grapa.^[21]

Po neúspechu v parlamentných voľbách v roku 2006 bola strana v rokoch 2006 – 2018 až na komunálnu úroveň prakticky úplne neaktívna a v celoštátnych voľbách vôbec nekandidovala.

HLAS ĽUDU

V roku 2018 sa do HZD vrátil jeho niekdajší člen predsedníctva, Peter Marček, ktorý sa stal, ako v tom čase poslanec Národnej rady SR zvolený za stranu SME RODINA, novým predsedom strany.^[22] Premenoval ju na HLAS ĽUDU a ohlásil smerovanie formou priamej demokracie. Strana sa aktivizovala pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. Tu však získala len 0,21 % hlasov a žiaden mandát nezískala. HLAS ĽUDU kandidoval v parlamentných voľbách vo februári 2020 na čele s volebnou líderkou, nezaradenou poslankyňou Martinou Šimkovičovou. Vo voľbách získala strana iba 0,06 % hlasov a skončila bez mandátu na 21. mieste z 25 kandidujúcich subjektov.

Republika

V marci 2021 sa objavili informácie, že Peter Marček poskytol stranu HLAS ĽUDU kolektívu ľudí okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka, ktorí opustili ĽSNS kvôli zmene straníckych stanov a posilneniu moci jej predsedu Kotlebu. Vzhľadom k pandemickej situácii sa tak vyhli povinnosti vyzbierať 10 tisíc podpisov pri registrácii novej politickej strany.^[22] Ako jedna z tvárí pretransformovanej strany by mala vystupovať aj Martina Šimkovičová.^[22] Pri prevzatí strany Uhrík vyhlásil, že REPUBLIKA nebude klonom ĽSNS.^[23]

Marček ponúkol stranu uhríkovcom pod podmienkou, že bude na siedmom mieste kandidačnej listiny. „Presvedčili ma, že žiadne prvky fašizmu alebo nacizmu nebudú používať, že to všetko len Kotleba,“ hovoril Marček ako člen predsedníctva, ktorý mal na starosti zahraničnú politiku. Neskôr ho uhríkovci zo strany vyhodili. Tvrdili, že je až príliš orientovaný na Moskvu.^[24]

Okrem Uhríka a Mazureka sú členmi ďalší štyria bývalí poslanci za ĽSNS Ondrej Ďurica, Miroslav Suja, Miroslav Urban a Eduard Kočiš.^[25] Podľa prieskumu Focusu pre televíziu Markíza v septembri 2021 by Republika získala 6,8 % hlasov, kým ĽSNS 4,8 %. Strany by spolu mali 11,6 %. Podľa tohto prieskumu len polovica voličov Republiky k nej prešla od kotlebovcov a hlasy by získali aj od voličov OĽaNO či Sme rodina (okolo 30 %). Zvyšných zhruba 20 % pochádza z táborov Smeru, SNS, SaS a Za ľudí a aj spomedzi nevoličov.^[25]

Kritika a kontroverzie

Antisemitské prejavy asistenta europoslanca Milana Uhríka

Asistentom europoslanca a predsedu strany Milana Uhríka je Radovan Fašung. Fašung stál za stránkou AntiSoros, ktorá zverejňovala antisemitské, nenávistné a dezinformačné príspevky. Keď stránku v roku 2019 zablokoval Facebook, vznikla stránka AntiSoros nezastavíš. Tá bola v marci 2021 premenovaná na Denník Republika. Fašung vlastní aj doménu dennik-republika.sk.^[26]

Žaloba lekára Petra Sabaku na Milana Uhríka a Milana Mazureka

V októbri 2021 podal lekár infektológ a univerzitný pedagóg Peter Sabaka občiansku žalobu na Milana Uhríka a Milana Mazureka. Uhrík na sociálnej sieti Facebook Sabaku obvinil z toho, že od predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára dostal štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana spojenú s finančnou odmenou 28 000 eur, ktorá má podľa Uhríka slúžiť ako „tichá odmena za verejné schvaľovanie nezmyselných covid obmedzení“.^[27] Sabaka podľa oficiálneho zdôvodnenia získal túto cenu za svoju prácu na infektologickej klinike starajúcej sa o pacientov s ťažkým prebehol ochorenia COVID-19 Univerzitnej nemocnice Bratislave – Nemocnici akademika Ladislava Dérera.^[28] Mazurek vo videu publikovanom na Facebooku nepriamo spojil Sabakovo pôsobenie so smrťou chlapca v rómskej osade v Jarovniciach, ktorého tamojšia pediatrička nevyšetrila z dôvodu, že jeho matka nebola zaočkovaná ani otestovaná na prítomnosť COVIDu-19.^[27][29]

Volebné výsledky

Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana HZD, resp. HLAS ĽUDU.

^* strana sa zúčastnila volieb vo volebnej koalícii s Ľudovou úniou

Volebné preferencie

Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR do marca 2009. (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) Od apríla 2009 do augusta 2021 preferencie podľa agentúry Focus. Neskôr s rôznych zdrojov. Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Preferencie podľa agentúry FOCUS:

Preferencie podľa agentúry AKO:

Vedenie strany

Predsedníctvo strany má podľa stanov deväť členov vrátane predsedu, podpredsedov a generálneho manažéra.^[30]

• Milan Uhrík – predseda
• Ondrej Ďurica – podpredseda
• Milan Mazurek – podpredseda
• Miroslav Suja – podpredseda
• Marián Ďuriš – člen predsedníctva
• Peter Marček – člen predsedníctva
• Ján Kecskés – generálny manažér

Predsedovia strany

Poradie	Meno	Fotografia	Začiatok obdobia	Koniec obdobia	Poznámka
1	Ivan Gašparovič		12. júl 2002	17. apríl 2004	Ako predseda HZD
2	Jozef Grapa		17. apríl 2004	12. december 2018	Ako predseda HZD
3	Peter Marček		12. december 2018	9. marec 2021	Do 21. decembra 2020 ako predseda HZD, odvtedy ako predseda HLAS ĽUDU
4	Milan Uhrík		9. marec 2021	súčasnosť	Ako predseda REPUBLIKA

Členská základňa

Podľa výročnej správy mala strana k 31. decembru 2012 1 502 členov.^[31] K 31. decembru 2017 mala strana 350, ku koncu roka 2018 už len 50 členov.^[32]

Poznámky

1. ↑ Pozri bližšie kapitolu Ideológia
2. ↑ Pozri bližšie kapitolu Ideológia

Referencie

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Kandidačná listina HZD pre voľby do NR SR v roku 2006

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna webstránka HZD
• Oficiálna webstránka HLASu ĽUDU
• Oficiálna stránka strany hnutia REPUBLIKA
• HZD / HLAS ĽUDU / REPUBLIKA v registri strán MV SR
• Informačný web aktuálnej činnosti hnutia REPUBLIKA