A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jean Giono | |
francúzsky spisovateľ a esejista | |
Portrét Jeana Giona od Eugène Martela | |
Osobné informácie | |
---|---|
Rodné meno | Jean Giono |
Narodenie | 30. marec 1895 |
Manosque, Francúzsko | |
Úmrtie | 8. október 1970 (75 rokov) |
Manosque, Francúzsko | |
Národnosť | francúzska |
Zamestnanie | bankár, spisovateľ |
Manželka | Élise Maurin |
Deti | Aline, Sylvie |
Dielo | |
Žánre | román, poviedka, esej, divadelná hra |
Literárne hnutie | vitalizmus a panteizmus |
Debut | Naissance de l’Odyssée - román |
Významné práce | Colline - román, Le Grand Troupeau - román |
Odkazy | |
Jean Giono na centrejeangiono.com | |
Jean Giono (multimediálne súbory na commons) | |
Jean Giono (* 30. marec 1895, Manosque, Francúzsko – † 8. október 1970, Manosque) bol francúzsky spisovateľ – románopisec, vyznávač literárneho vitalizmu a panteizmu. Prostredím jeho románov je krajina v oblasti Provensalska umožňujúca mu rozvíjať pestrosť obraznosti, ktorá mu priniesla obdiv čitateľov.
Život
Giono získal lásku k prírode v detstve, keď pásol ovce počas prázdnin. Pochádzal z rodiny remeselníka. Svoje detstvo nestrávil v bohatstve, no bolo šťastné. Juhofrancúzska príroda, v ktorej sa väčšinou pohyboval, zostala zvečnená v jeho diele. Čo sa týka vzdelania, bol samouk, lebo musel odísť predčasne z lýcea, aby pomohol finančne rodičom. Zamestnal sa v banke. Jeho detstvo skončilo začiatkom prvej svetovej vojny, keď bol mobilizovaný ako 19-ročný a na fronte potom strávil viac ako štyri roky. V prvej svetovej vojne bol účastníkom bojov o Verdun, ktoré prežil ako jeden z jedenástich vojakov - pešiakov jeho kompánie. Hororové zážitky z vojny spodobnil v románe Le grand troupeau (Veľká črieda). Po vojne sa oženil s mladou učiteľkou Élise Maurin, s ktorou mal dve dcéry Aline a Sylvie a ktoré sa stali neskôr tiež spisovateľkami.[1] V roku 1932 bol vyznamenaný za zásluhy v boji v prvej svetovej vojne rytierskym krížom Ordre national de la Légion d'honneur .
V období šírenia nacizmu sa Giono dal na cestu pacifizmu, zároveň publikoval román Que ma joie demeure (1935) a esej Les Vraies Richesses (1936), ktorými sa prihlásil k ekologickému pohľadu na svet. Od roku 1935 sa okolo neho vytváralo zoskupenie ľudí, ktorí ho považovali za svojho ekologického a mierotvorného guru. Obdobie vojny a nemeckej okupácie sťažilo Gionovi život, zo svojho domu na vidieku urobil skrýšu pre židovských utečencov, komunistov a členov francúzskeho odboja. V roku 1943 napísal divadelnú hru Le Voyage en calèche (Cesta na voze), v ktorej hrdinovia odboja bojujú s okupantmi.
V roku 1939 sa dostal na dva mesiace do žalára kvôli svojmu presvedčeniu. Po vypuknutí druhej svetovej vojny na území Francúzska sa dal mobilizovať, aby nenechal svoju rodinu celkom bez prostriedkov, no hneď po príchode do Marseille, kde sa kumulovali ozbrojené sily, ho zatkli a uväznili na dva mesiace. Po oslobodení Francúzska v roku 1944 ho v súvislosti s vyšetrovaním uväznili na 9 mesiacov pre podozrenie na kolaboráciu s okupačnou armádou. V roku 1945 ho začali prenasledovať komunisti sústredení v skupine bojovníkov odporu proti nemeckej okupácii. Títo považovali pacifizmus za kolaboráciu s nacistami. Francúzski liberacionisti spomedzi spisovateľov ho dali na čiernu listinu. Z tohoto zovretia ho vyslobodzoval André Gide, ktorý ho nakoniec úspešne zbavil stigmy. V roku 1954 bol Giono zvolený do Goncourtovej akadémie, ktorá udeľuje Goncourtovu cenu za literatúru.[1][2]
Tvorba
Gionove prózy zaraďuje literárna veda do smerov panteizmus a vitalizmus. Giono písal romány, poviedky, eseje a divadelné hry, v ktorých odmietal vojnu a ničenie prírodných ekosystémov vo Francúzsku. Za svoj pacifizmus bol prenasledovaný, za svoje odmietanie protinacistického odboja tiež. Bol vyznavačom prepojenia človeka s prírodou a jeho jednoduchého života v zdravom prostredí, ktoré staval do protikladu s moderným životným štýlom, viac-menej postupne odľudšteným.[3]
Dielo[3][2]32">upraviť | upraviť zdroj
- Naissance de l’Odyssée, román, 1925, slov. Zrodenie Odysea
- Colline, slov. Vŕšok, román, 1926
- Un de Baumugnes, slov. Človek z vrchov, román, 1929
- Regain, slov. Mládza, 1930
- Le Grand Troupeau, Veľká črieda, 1931
- Jean le Bleu, 1932, slov. Ján Modrý
- Le Serpent d´ Étoiles, Hviezdny had, 1933
- Le Chant du Monde, Spev sveta, román, 1934
- Que ma joie demeure, román, 1935), slov. Nech moja radosť zostáva
- Les Vraies Richesses, esej, 1936, slov. Skutočné bohatstvá
- Le Voyage en calèche, divadelná hra, 1943,slov. Cesta na voze
- Un roi sans divertissement (1947),slov. Kráľ bez obveselenia
- Mort d'un personnage (1949),slov. Smrť jednej osobnosti
- Les Âmes fortes (1950), slov. Silné duše
- Le Moulin de Pologne, slov. Poľský mlyn, 1952
- Le Hussard sur le toit, slov. Husár na streche, 1951
- L'Homme qui plantait des arbres, Človek, ktorý sadil stromy, poviedka, 1953[4]
- Le Bonheur fou, 1957, slov. Bláznivé šťastie
- Le Désastre de Pavie, slov. Porážka pri Pavii, 1963,
- Ennemonde, román, 1964
- Deux cavaliers de l’orage, 1965, Dvaja rytieri búrky
- Le Déserteur, román, 1966, Dezertér
- L’Iris de Suse, slov. Dúha v Súsach, román, 1970
Citátyupraviť | upraviť zdroj
„Svet je optimistický výtvor. Dôkaz: všetky vtáky spievajú v stupnici dur.“ [5]
Literárne ocenenia[2]upraviť | upraviť zdroj
- Cena Brentano - americká cena, rok 1929, za román Colline
- Cena Northcliffe, rok 1930, za román Regain
- Literárna cena kniežaťa monackého, 1953
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ a b Jean Giono online. Britannica encyclopaedia, cit. 2022-06-01. Dostupné online.
- ↑ a b c CITRON, Pierre. Biographie online. Centre Jean Giono, cit. 2022-06-01. Dostupné online.
- ↑ a b JURÍČEK, Ján. Malá encyklopédia spisovateľov sveta. 2. vyd. Bratislava : Obzor, 1978. S. 197.
- ↑ BÍZIKOVÁ, Margita. Muž, ktorý sadil stromy - recenzia online. Literárne informačné centrum Bratislava, cit. 2022-06-01. Dostupné online. , slov. preklad v 2007
- ↑ Jean Giono - citáty online. citaty-slavnych.sk, cit. 2022-06-01. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean Giono
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jean Giono na francúzskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Émile Zola
Alain Robbe-Grillet
Albert-Maria Besnard
Albert Camus
Alexandre Dumas mladší
Alexandre Dumas starší
Alfred de Musset
Alphonse de Lamartine
Anaïs Nin
André Breton
André Frossard
André Gide
André Malraux
André Maurois
Anna Gavalda
Anne Robert Jacques Turgot
Annie Ernauxová
Antoine de Saint-Exupéry
Benjamin Constant
Bernard Maris
Bertrand Blier
Bertrand Poirot-Delpech
Charles Cros
Charles Maurras
Charles Perrault
Christian Giudicelli
Christian Jacq
Claude-Adrien Helvétius
Claude Simon
Cyril Collard
Cyril Montana
Denis Diderot
Denis Veiras
Dominique de Villepin
Dominique Fernandez
Dominique Venner
Dominique Vivant Denon
Donatien Alphonse François de Sade
Edmonde Charles-Rouxová
Eliphas Lévi
Ernest Daudet
Ernest Denis
Eugène Canseliet
Eugène Noël
François-René de Chateaubriand
Françoise Sagan
François Cavanna
François de La Rochefoucauld (spisovateľ)
François de Tott
François Hotman
François Mauriac
Francis Veber
Gérard de Nerval
Gaspard Abeille
Gaston Bachelard
Gaston Leroux
Georges Bataille
Guy Debord
Guy de Maupassant
Guy Gilbert
Henri Barbusse
Honoré de Balzac
Hughes Felicité Robert de Lamennais
Jacques-André Naigeon
Jacques Dupin
Jean-Baptiste Dubos
Jean-Louis Guez de Balzac
Jean-Paul Sartre
Jean Baptiste de Lamarck
Jean Clair
Jean Cocteau
Jean de La Bruyère
Jean de La Fontaine
Jean Giono
Jean Marais
Joris-Karl Huysmans
Joseph Arthur de Gobineau
Joseph Justus Scaliger
Jules Barbey d’Aurevilly
Jules Renard
Jules Romains
Julia Kristevová
Julien Green
Juliette Benzoniová
Léon Daudet
Louis-Sébastien Mercier
Louise de Vilmorin
Louis Claude de Saint-Martin
Luc de Clapiers, markíz z Vauvenargues
Madame de La Fayette
Madame de Sévigné
Madeleine de Scudéry
Marcel Pagnol
Marcel Proust
Margita Navarrská
Marguerite Duras
Marin Mersenne
Marlène Jobertová
Maurice Brillant
Maurice Druon
Michel de Montaigne
Michel Godet
Michel Houellebecq
Michel Quoist
Milan Kundera
Nicolas Chamfort
Nicolas Hulot
Olivier Jacquemond
Olivier Weber
Paul Scarron
Paul Valéry
Paul Verlaine
Pierre-Augustin Caron de Beaumarchais
Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux
Pierre Choderlos de Laclos
Pierre Dubois
Pierre Reverdy
Prosper Mérimée
Régis Debray
Raymond Abellio
René Goscinny
Roger de Bussy-Rabutin
Roger Martin du Gard
Roland Barthes
Romain Rolland
Sébastien Mamerot
Samuel Beckett
Stendhal
Théodore de Banville
Théophile Gautier
Tristan Corbière
Valéry Giscard d’Estaing
Virginie Despentes
Voltaire
Yves Congar
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk