Kupolový hrob alebo kupolová hrobka alebo tolos je väčšia hrobka v tvare kopuly z obdobia bronzovej doby Stredomoria, predovšetkým z minojskej kultúry a mykénskej kultúry.

Kopulový hrob sa používal v Mykénach na pochovávanie v čase od 16. do 13. storočia pred Kr. Kopulové hroby sa vyvinuli z komorových hrobov. Mali kruhový pôdorys (s priemerom často aj 15 m), okolo pohrebnej komory bola vybudovaná stena z kameňov. Jednotlivé vrstvy boli na seba kladené tak, že vždy vyššia vrstva bola posunutá do stredu až sa na vrchole spojili posledným kamenným kvádrom (tzv. nepravá klenba). Hroby sa vyhĺbili do kopca, k hrobu viedla cesta (dromos), po oboch stranách obložená kameňmi. Vchod k ceste označovali dva stĺpy, spojené hore priečnym trámom.

Väčšina kopulových hrobov bola vykradnutá už v staroveku. Tradovalo sa, že v nich boli uložené pokladnice, preto sa jednotlivé hrobky, nájdené v Mykénach označujú ako Atreova pokladnica (priemer 14,60 m, výška 13,30 m, vchod bol vysoký 5,40 m a široký 2,70; dromos bol dlhý 36 m a široký 6m) alebo Klytaimestrina pokladnica.

Kupolové hrobky sa okrem Mykén našli napr. v Orchomene v Boiótii v strednom Grécku, v navarinskom zálive v Messénii na západe Peloponézu, vo Vafiu v Lakónii. Celkovo je dnes známych takmer 70 kopulových hrobov mykénskeho typu.

• BARTONĚK, Antonín: Zlaté Mykény. Praha 1983