A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kyselina chlorovodíková | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | HCl | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Synonymá | Kyselina soľná[1] | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | Bezfarebná kvapalina | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 36,46 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | −35 °C (36% roztok) −26 °C (38% roztok) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota varu | 110 °C (20,2% roztok) 57 °C (36% roztok) 48 °C (38% roztok) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 1,19 g/cm3 (37% roztok) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná zlučovacia entalpia | -92,31 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná Gibbsová energia | -95,30 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 7647-01-0 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo UN | 1789 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 231-791-2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo RTECS | MW4025000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kyselina chlorovodíková, technický názov kyselina soľná, je čistý, bezfarebný vodný roztok plynného chlorovodíka. Je to vysoko žieravá silná anorganická bezkyslíkatá kyselina s rozmanitým priemyselným použitím. Kyselina chlorovodíková sa prirodzene vyskytuje v žalúdočnej šťave.
Začala sa vyrábať v začiatkoch priemyselnej revolúcie a používa sa v chemickom priemysle ako chemický reaktant v širokom spektre výroby vinylchloridu pre PVC a MDI/TDI pre polyuretán. Má tiež množstvo použití v malých pomeroch pri domácom upratovaní, výrobe želatíny, ďalšie prídavných látkach v potravinách, odvápňovaní a pri výrobe kože. Ročne sa vyrobí okolo 20 miliónov ton kyseliny chlorovodíkovej.
História
Prvotný objav kyseliny chlorovodíkovej sa pripisuje alchymistovi Abú Músá Džábir ibn Hajján (pribl. 800 n. l.).[2][3][4][5]
Lúčavka kráľovská, zmes kyseliny chlorovodíkovej a kyseliny dusičnej, pripravená reakciou chloridu amónneho v kyseline dusičnej, bola popísaná v prácach Pseudo-Gebera, európskeho alchymistu z 13. storočia.[6][7][8][9][10]
Iné odkazy naznačujú, že prvá zmienka o lúčavke kráľovskej pochádza z byzantských rukopisov z konca 13. storočia.[11]
Vlastnosti
Kyselina chlorovodíková (HCl) je jednosýtna kyselina.
Čistá kyselina chlorovodíková je bezfarebná. Technická kyselina chlorovodíková má žltú farbu, ktorú spôsobuje znečistenie chloridom železitým. Pri rozpúšťaní chlorovodíka vo vode sa molekuly HCl štiepia na chloridové anióny a vodíkové katióny, ktoré ďalej reagujú za vzniku oxóniového katiónu:
- HCl + H2O → H3O+ + Cl-
V dôsledku toho, je kyselina chlorovodíková jednou z najsilnejších anorganických kyselín (nízka hodnota pKa). Je výrazne silnejšia ako kyselina sírová alebo kyselina dusičná. Silnejšími kyselinami sú už len kyselina chloristá, kyselina bromovodíková, kyselina jodovodíková a superkyseliny. Rozpustnosť chlorovodíka vo vode klesá s rastúcou teplotou. Pri teplote 0°C (za normálneho tlaku) rozpustnosť HCl vo vode je 82,3 g/100 g a v 60°C 56,1 g/100 g.[12] Maximálnu koncentráciu kyseliny chlorovodíkovej je možné dosiahnuť pri teplote 0°C, a to 45,148% (za normálneho tlaku)[13].
Fyzikálne vlastnosti
Koncentrácia | Hustota[14] | Molárna koncentrácia | pH | Viskozita | Špecifická tepelná kapacita |
Tlak výparov |
Bod varu |
Teplota topenia | ||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
kg HCl/kg | kg HCl/m3 | Baumé | kg/l | mol/dm3 | mPa·s | kJ/(kg·K) | kPa | °C | °C | |
10% | 104.80 | 6,6 | 1,049 | 2,87 | −0,5 | 1,16 | 3,47 | 1,95 | 103 | −18 |
20% | 219,60 | 13 | 1,098 | 6,02 | −0,8 | 1,37 | 2,99 | 1,40 | 108 | −59 |
30% | 344.70 | 19 | 1.149 | 9.45 | −1.0 | 1.70 | 2.60 | 2.13 | 90 | −52 |
32% | 370.88 | 20 | 1,159 | 10,17 | −1,0 | 1,80 | 2.55 | 3.73 | 84 | −43 |
34% | 397.46 | 21 | 1,169 | 10,90 | −1,0 | 1,90 | 2,50 | 7,24 | 71 | −36 |
36% | 424,44 | 22 | 1,179 | 11,64 | −1,1 | 1,99 | 2,46 | 14,5 | 61 | −30 |
38% | 451,82 | 23 | 1,189 | 12,39 | −1,1 | 2,10 | 2,43 | 28,3 | 48 | −26 |
Bezpečnosť
Koncentrácia podľa hmotnosti |
Klasifikácia[15] | R-vety |
---|---|---|
10–25% | Dráždivá (Xi) | R36, R37, R38 |
> 25% | Žieravá (C) | R34 R37 |
Referencie
- ↑ spirits of salt . . Dostupné online.
- ↑ MYERS, R.L.. The 100 most important chemical compounds: a reference guide. : , 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-313-33758-1. S. 141.
- ↑ DATTA, N.C.. The story of chemistry. : Universities Press, 2005. Dostupné online. ISBN 978-81-7371-530-3. S. 40.
- ↑ Arab Civilization . Washington:Arab Information Center. Dostupné online.
- ↑ PEREIRA, Jonathan. The elements of materia medica and therapeutics, Volume 1. : Longman, Brown, Green, and Longmans, 1854. Dostupné online. S. 387.
- ↑ BAUER, Hugo. A history of chemistry. : BiblioBazaar, LLC, 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-103-35786-4. S. 31.
- ↑ Vitriol in the history of chemistry. Chem. Listy, 2001, roč. 96, s. 997. Dostupné online.
- ↑ Chemicals Economics Handbook. : SRI International, 2001. Kapitola Hydrochloric Acid, s. 733.4000A–733.3003F.
- ↑ NORTON, S. A Brief History of Potable Gold. Molecular Interventions, 2008, roč. 8, s. 120–3. Dostupné online. DOI: 10.1124/mi.8.3.1. PMID 18693188.
- ↑ THOMPSON, C.J.S.. Alchemy and Alchemists. : Dover Publications, Inc., Mineola, NY, 2002. (Reprint of the edition published by George G. Harrap and Co., London, 1932.) S. 61,18.
- ↑ FORBES, Robert James. A short history of the art of distillation: from the beginnings up to the death of Cellier Blumenthal. : BRILL, 1970. . Dostupné online. ISBN 978-90-04-00617-1.
- ↑ Praca zbiorowa. Poradnik Fizykochemiczny, Dział nieorganiczny "C". Warszawa : Wydawnictwo Naukowo-Techniczne, 1974. Kapitola 3.3 Tablica własności związków nieorganicznych, s. 157.
- ↑ Praca zbiorowa. Poradnik Fizykochemiczny, Dział ogólny "A". Warszawa : Wydawnictwo Naukowo-Techniczne, 1974. Kapitola 3.4.3.14 Rozpuszczalność chlorowodoru w wodzie, s. 123.
- ↑ Praca zbiorowa. Poradnik Fizykochemiczny, Dział ogólny "A". Warszawa : Wydawnictwo Naukowo-Techniczne, 1974. Kapitola 3.1.3.1 Gęstość wodnych roztworów kwasów nieorganicznych, s. 36-37.
- ↑ Council Directive 67/548/EEC of 27 June 1967 on the approximation of laws, regulations and administrative provisions relating to the classification, packaging and labelling of dangerous substances . EUR-lex, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyselina chlorovodíková
Externé odkazy
- EPA Hazard Summary
- MSDS kyseliny chlorovodíkovej na American Bioanalytical
- MSDS kyseliny chlorovodíkovej na Georgia Institute of Technology
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Hydrochloric acid na anglickej Wikipédii a Kwas solny na poľskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šelak
Žltá 2G
Žltá SY
Β-Kryptoxantín
Acesulfám draselný
Acetanhydrid
Aktívne uhlie
Amarant
Amoniak
Anoxomer
Antokyán
Argón
Aspartám
Bentonit
Benzoan sodný
Benzoylperoxid
Benzylalkohol
Betakarotén
Bifenyl
Brilantná čierna BN
Brilantná modrá FCF
Brilantná zelená BS
Bután
Celulóza (organická látka)
Chlór
Chlorid amónny
Chlorid cínatý
Chlorid draselný
Chlorid horečnatý
Chlorid vápenatý
Chlorofyl
Citrát trisodný
Citrát trivápenatý
Difosforečnan
Dihydrogéncitrát sodný
Dihydrogencitrát vápenatý
Dihydrogenfosforečnan sodný
Dusík
Dusičnan draselný
Dusičnan sodný
Dusitan sodný
Erytorban sodný
Etanol
Etylacetát
E číslo
Flavínmononukleotid
Flavoxantín
Glutaman sodný
Glycín
Glycerol
Hélium
Hexakyanoželeznatan draselný
Hexametyléntetraamín
Hliník
Hydrogéncitrát sodný
Hydrogénsíran sodný
Hydrogénuhličitan sodný
Hydrogencitrát vápenatý
Hydrogenfosforečnan vápenatý
Hydrogensíran draselný
Hydrogenvínan draselný
Hydroxid draselný
Hydroxid sodný
Hydroxid vápenatý
Inozinát sodný
Jodid draselný
Jodid vápenatý
Karagén
Karamel
Karmín
Karotén
Kyselina adipová
Kyselina askorbová
Kyselina benzoová
Kyselina chlorovodíková
Kyselina citrónová
Kyselina erytorbová
Kyselina fumarová
Kyselina glutámová
Kyselina jablčná
Kyselina jantárová
Kyselina mliečna
Kyselina mravčia
Kyselina octová
Kyselina propiónová
Kyselina sírová
Kyselina sorbová
Kyselina trihydrogenfosforečná
Kyselina vínna
Kyslík
Lanolín
Manitol
Metylpropán
Mliečnan sodný
Mravčan amónny
Mravčan vápenatý
Niacín
Octan sodný
Oxidy dusíka
Oxid chloričitý
Oxid dusný
Oxid horečnatý
Oxid kremičitý
Oxid siričitý
Oxid titaničitý
Oxid uhličitý
Oxid vápenatý
Pektín
Propán
Propionát draselný
Propionát sodný
Propionát vápenatý
Riboflavín
Sépiolit
Síran amónno-hlinitý
Síran amónny
Síran draselný
Síran draselno-hlinitý
Síran meďnatý
Síran sodný
Síran vápenatý
Sorban draselný
Sorbitol
Striebro
Sukralóza
Talk
Tartrazín
Tetracyklín
Tiosíran sodný
Trietylcitrát
Uhličitan železnatý
Uhličitan draselný
Uhličitan horečnatý
Uhličitan sodný
Uhličitan vápenatý
Vermikulit
Vodík
Zlato
Zoznam prídavných látok v potravinách
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk