Martin Hojsík
slovenský politik a odborník na životné prostredie
Súčasný Poslanec Európskeho parlamentu
Momentálne v úrade
od 25. máj 2019
Súčasný podpredseda Progresívneho Slovenska
Momentálne v úrade
od 6. júna 2020
Martin Poliačik
Biografické údaje
Narodenie	27.1.197727. január 1977 (46 rokov) Bratislava, ČSSR
Politická strana	Progresívne Slovensko
Alma mater	Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesia	politik a aktivista
Národnosť	slovenská
Odkazy
	Martin Hojsík (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Mgr. Martin Hojsík (* 27. január 1977, Bratislava) je slovenský politik a aktivista, odborník na životné prostredie. Od roku 2019 pôsobí ako poslanec Európskeho parlamentu v liberálnej frakcii Obnovme Európu.^[1] Pôsobí tiež ako podpredseda hnutia Progresívne Slovensko so zameraním na životné prostredie a trvalú udržateľnosť.

V minulosti pracoval na rôznych pozíciách v mimovládnych organizáciách FOUR PAWS, ActionAid International a Greenpeace.^[2]

Životopis

Vzdelanie a kariérne začiatky

Hojsík sa narodil v Bratislave, kde aj vyrastal. Navštevoval Gymnázium Vazovova.^{[chýba zdroj} V rokoch 1995 – 2001 vyštudoval genetiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.^[3] V magisterskej práci sa venoval významu vybraných chemomutagénov na dediferenciáciu, kalogenézu, organogenézu a génovú expresiu u podzemnice olejnej (Arachis hypogaea L.). Je držiteľom certifikátu zo Schumacher College so zameraním na líderstvo a tímovú prácu.^[2]

Pôsobenie v mimovládnych organizáciách

Greenpeace

Veľkú časť svojho života zasvätil Greenpeace, medzinárodnej neziskovej organizácii na ochranu životného prostredia. Pôsobil v ňom necelé dve dekády, a to od roku 1995 až do 2013. Najprv v rokoch 1995 – 1997 pôsobil ako externý vedúci projektov v Greenpeace Česko-Slovensko týkajúcich sa energetickej účinnosti, kde mal na starosti komunikáciu s médiami, logistiku  a koordináciu dobrovoľníkov. Od roku 2001 pracoval pre Greenpeace Central and Eastern Europe, kde okrem iného organizoval kampane proti toxínom v strednej a východnej Európe a pomáhal so zakladaním regionálnych sídiel Greenpeace v Poľsku a Maďarsku.^[4] Venoval sa témam politík životného prostredia, implementácii Aarhuskeho dohovoru a znečisteniu vodných tokov Dunaja.^[5]

V rokoch 2005 – 2009 pracoval ako aktivista pre Greenpeace International, kde sa venoval kauzám ako nelegálny vývoz elektoodpadu do Ázie (Čína, India, Pakistan) a Afriky (Ghana, Nigéria), ako aj trénovaniu dobrovoľníkov a plánovaniu a spravovaniu rozpočtov.^[4] Od roku 2009 do januára 2013 mal na starosti vedenie vodohospodárskeho projektu Greenpeace International so sídlom v Holandsku. V tejto pozícii vytváral viacročnú stratégiu Greenpeace Detox kampane. V rokoch 2011 a 2012 viedol Greenpeace Shop Window. V Greenpeace International pracoval taktiež ako poradca pre kampane a viedol školenia v tejto oblasti.

ActionAid International

V rokoch 2013 – 2015 pôsobil v organizácii ActionAid International so sídlom v Johannesburgu. Viedol a manažoval Tax Power Multi Country Campaign, ktorá sa zameriavala na propagovanie zmeny daňových zákonov v rozvojových krajinách.^[2] Koordinoval komunikáciu s občianskymi iniciatívami, odborovými organizáciami, tvorcami politík, a medzinárodnými inštitúciami.

FOUR PAWS

Od roku 2015 pôsobil ako vedúci programu a člen výkonnej rady v organizácii FOUR PAWS, ktorá sa zaoberá právami zvierat a snaží sa odstraňovať násilie na zvieratách, v ktorej mal na starosti organizáciu a realizáciu projektov.^[2] Venoval sa napríklad kampani na pomoc medveďom, súčasťou ktorej bolo aj založenie útočísk pre medvede, ktoré sú napriek zákazom často udržiavané v nevhodných podmienkach.^[6]

Politická činnosť

Martin Hojsík sa začal politicky angažovať už v roku 2000 ako člen komisie na spravovanie malých grantov na Ministerstve životného prostredia SR. V rokoch 2002 – 2006 bol členom poradného výboru enviromentálnej komisie Národnej rady Slovenskej republiky. Ako člen národného konventu SR o EÚ sa v roku 2004 venoval koordinácii kampane zameranej proti toxickým chemikáliám. V rokoch 2003 – 2004 sa ako člen Národnej koordinačnej komisie pre počiatočnú pomoc Slovensku pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru o pretrvávajúcich organických znečisťovateľoch (POPs).^[7] V roku 2015 bol členom reprezentácie Slovenskej republiky na tretej Medzinárodnej konferencii OSN o financovaní vývoja. V roku 2016 vstúpil do predstavenstva OZ Progresívne Slovensko, od roku 2018 je členom rovnomenného hnutia Progresívne Slovensko.^[8] V roku 2019 kandidoval do Európskeho parlamentu na koaličnej kandidátke PS-SPOLU.

Pôsobenie v Európskom parlamente (2019 – 2024)

Dňa 25. mája 2019 bol vo voľbách do EP za koalíciu Progresívne Slovensko – SPOLU zvolený za poslanca Európskeho parlamentu, získal 27 549 preferenčných hlasov.^[9] V rámci svojho pôsobenia má otvorené poslanecké kancelárie v Bratislave a v Bruseli.

V Európskom parlamente je členom politickej frakcie Obnovme Európu (Renew Europe). Je členom výboru ENVI (životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín), a náhradníkom vo výboroch ITRE (priemysel, výskum a energetika) a BUDG (rozpočet). Jeho prioritami sú klimatická zmena,^[10] ochrana biodiverzity a zvierat,^[11] regulácia nebezpečných chemických látok, a presadzovanie bezpečných a zdravých potravín.^[12]

PCB látky na Zemplíne

Vo februári 2020 ostro kritizoval nečinnosť slovenskej vlády pri riešení chemického znečistenia PCB látkami na Zemplíne a legálnosti prevádzky odkaliska Poša. Hojsík tvrdil, že aj keď sa v 70. rokoch 20. storočia zistilo, že PCB sú toxické a západné krajiny zastavili ich produkciu, na Zemplíne sa ich produkcia ešte zvýšila. Slovensko malo ako členská krajina EÚ zlikvidovať všetky PCB látky do roku 2010. V roku 2019 štátny orgán zdokumentoval v Chemku Strážske 504 ton PCB, z mnohých sudov obsah vytekal.^[13]

Výskumy z oblasti ukázali, že zvýšenými hladinami PCB môžu byť narušené funkcie štítnej žľazy a vývoj u detí. Poškodzujú endokrinný, reprodukčný a imunitný systém, ale takisto pôsobia toxicky na nervový systém. Ide o pravdepodobný ľudský karcinogén. Kvôli znečisteniu tiež bolo obyvateľom Zemplína štátnou správou odporúčané nekonzumovať domáce živočíšne potraviny, nejesť mäso ulovených zvierat a rýb. Jeden z odhadov znie, že v oblasti žije vyše 23-tisíc ľudí, u ktorých boli prekročené kritické limity pre expozíciu PCB látkami. V spolupráci s Právnickou fakultou v Trnave Hojsík odovzdal právnu analýzu, ktorá má ľuďom pomôcť žiadať finančné odškodné.^[14]

Pesticídy a ochrana včiel

Hojsíkovi sa podarilo presadiť projekty na ochranu včiel a zníženie používania nebezpečných pesticídov, ktoré majú krátkodobé alebo dlhodobé negatívne účinky na včely a včelie kolónie.^[15] Podľa neho za úhyn včiel nezodpovedá iba klimatická kríza, šírenie inváznych nepôvodných druhov, či degenerácia ich prirodzeného životného prostredia, ale aj množstvo nebezpečných pesticídov, ktoré sa používajú najmä v poľnohospodárstve. Tie včelám dlhodobo znižujú ich životaschopnosť a plodnosť, v dôsledku čoho zmizlo takmer 37 % včelích druhov a obrovské množstvo iných opeľovačov.^[16] Vystúpil v EP s iniciatívou, ktorej cieľom je, aby sa v poľnohospodárstve celej Európskej únie mohli používať len také chemické látky, ktoré preukázateľne nemajú žiadny negatívny dosah na včely a ich zdravie.^[17]

V októbri 2019 vyzval vládu SR, aby aktívne zakročila proti používaniu nebezpečných pesticídov a spustil petíciu na záchranu včiel s headlinom "ochranou včiel chránime seba". Odhady totiž tvrdia, že ak včely vyhynú, zmizne asi 80 percent kvitnúcich a iných kultivovaných druhov rastlín, keďže celé spektrum plodín vrátane jabĺk, citrusov, paradajok, mrkvy, tekvice, uhoriek či slnečníc závisí od opeľovacej činnosti včelami.^[17]

Práva zvierat

Ako bývalý programový riaditeľ a člen predstavenstva organizácie FOUR PAWS, ďalšou z oblastí, v ktorej sa Martin Hojsík angažuje, sú práva zvierat a ich ochrana. Jednou z pálčivých tém sú takzvaní „pašeráci krutosti“, teda siete organizovaného zločinu, ktoré nelegálne a vo veľkom obchodujú so šteňatami a mačkami. Tie sú často odobraté matkám príliš skoro a chované v zlých podmienkach bez riadnej vakcinácie. Vo februári 2020 Európsky parlament veľkou väčšinou schválil Hojsíkovu rezolúciu o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami. Tá zaväzuje Európsku komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré zamedzia nelegálnemu obchodu a cezhraničnému pašovaniu domácich zvierat naprieč krajinami EÚ.^[18] Presadzoval v nej povinnú registráciu chovateľov a prepojené systémy registrácie a identifikácie zvierat medzi jednotlivými krajinami Únie.^[19]

Spolupracoval tiež na petícii EUROPE’S SECOND-CLASS TIGERS proti medzinárodnému obchodu s tigrami a tigrími výrobkami, akými sú tigrí bujón, šperky z kostí, či tradičná medicína využívajúca časti ich tiel.^[20] Kritizoval, že zatiaľ čo divoké tigre sú chránené zákonom, tie v zajatí častokrát nie, a že štátom chýbajú podstatné informácie o chovateľoch, počte tigrov nachádzajúcich sa na ich území a podmienkach, v ktorých žijú.^[21]

Klimatická núdza a Zelená obnova

Ohľadom klimatickej krízy Hojsík niekoľkokrát kritizoval vládu SR a ministerstvo životného prostredia, že napriek tomu, že klimatické zmeny majú veľký vplyv na budúcnosť Slovenska a planéty, sú ich kroky nedostačujúce.^[22]

Zastáva názor, že vyhlásenie klimatickej núdze a „zavedenie právne záväznej emisnej brzdy s cieľom zníženia emisií skleníkových plynov o 65 percent do roku 2030“ musia byť samozrejmosťou.^[23] Upozornil na možné dôsledky klimatickej krízy, ktoré Slovensko môže zasiahnuť, akými sú napríklad strata štyroch ročných období, nedostatok potravín, či extrémne výkyvy počasia, suchá, a tornáda. Presadzuje tiež, aby sa namiesto zaužívaného termínu "uhlíková neutralita" používal radšej výraz "klimatická neutralita", pretože je inkluzívnejší a spadajú pod neho okrem uhlíka aj všetky skleníkové plyny.

V apríli 2020 spustil petíciu za Zelenú obnovu ako spoločnú reakciu na klimatickú núdzu a záchranu ekonomiky a priemyslu po pandémii koronavírusu COVID-19. Základnou ideou Zelenej obnovy je, že po kríze spôsobenej koronavírusom by sa namiesto finančnej podpory priemyslov, ktoré znečisťujú planétu a prispievajú ku klimatickej kríze, malo investovať do rozvoju zelenej ekonomiky.^[24] Mimo iných záväzkov v nej bola vláda vyzvaná, aby sa nové zákony posudzovali vždy aj z hľadiska životného prostredia, aby sa zlepšil systém recyklácie odpadu a spracovania bioodpadu a aby sa investovalo namiesto automobilovej dopravy do hromadnej a cyklodopravy. Za podstatné kroky tiež Hojsík považuje ekologickú obnovu budov a vytvorenie tzv. "zelených námestí" bez betónu.

Výsledky a ocenenia

V roku 2020 ho politický týždenník Politico vo svojej sérii článkov „Changemakers“ vyhlásil za „neúnavného bojovníka proti pesticídom a iným toxickým chemikáliám“^[25] a v rebríčku^[26] ho označili ako jedného z europoslancov, ktorých sa oplatí sledovať, a ktorí budú hlavnými lídrami pozitívnych zmien. Vyzdvihli najmä jeho ambiciózne ciele na zníženie používania pesticídov, ktoré majú neblahé dôsledky na včely a iné opeľovače.^[26][27]

Publikácie

Počas svojho pôsobenia v Greenpeace International spolupracoval na viacerých publikáciách týkajúcich sa znečistenia životného prostredia:

• Toxic Threads: Putting Pollution on Parade. How textile manufacturers are hiding their toxic trail (2012)
• Toxic Threads: The Big Fashion Stitch Up (2012)
• Dirty Laundry: Unravelling the corporate connections to toxic water pollution in China (2011)
• Cleaning up our Chemical Homes - Changing the market to supply toxic-free products (2007)

Správa z roku 2007 sa zaoberal spoločnosťami v Chemical Home databáze. Hodnotil aký pokrok dosiahli pri odstraňovaní škodlivých látok v ich výrobkoch a nahrádzaní toxických látok inými alternatívami. Zvyšné štúdie sa venujú problematike textilného priemyslu a jeho negatívnych dôsledkov. Správa z roku 2011 "Špinavá bielizeň" sa zameriava na problém toxického znečistenia vody v dôsledku uvoľňovania chemikálií textilným priemyslom v Číne. V štúdii z roku 2012 sa preukázala široká škála nebezpečných látok v odpadových vodách z komunálnych čistiarní v dvoch priemyselných zónach v Číne, ako aj v neďalekej rieke po ekologickej havárii.

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Martin Hojsík – poslanecký profil na webe Európskeho parlamentu
• Martin Hojsík – profil na webe Progresívneho Slovenska