Obdobie jari a jesene

Rozšírenie mestského osídlenia v Číne období jari a jesene.

Obdobie jari a jesene alebo obdobie jarí a jesení alebo Od jari do jesene (čín. 春秋時代, pchin-jin: Chūnqiū Shídài, v slov. prepise Čchun-čchiou š'-taj) je časový úsek histórie Číny v období medzi 722 a 481 pred Kr.. Názov obdobia je odvodený z názvu diela Anály jari a jesene, kroniky tohto obdobia, ktorej autorstvo sa tradične pripisuje Konfuciovi. Obdobie sa sčasti prekrýva s vymedzením východnej dynastie Čou (770 – 256 pred Kr.).

Pozadie

Obdobie dynastie východných Čou sa delí na dve obdobia: obdobie jari a jesene (722-453 pred Kr.) a obdobia bojujúcich štátov (453-221 pred Kr.). Po tom, ako bolo hlavné mesto dynastie Čou obsadené barbarmi, utiekol korunný princ Ťi I-ťiou na východ, kde sa mu s pomocou panovníkov z Ťin, Čeng a Čchi podarilo vybudovať nové hlavné mesto pri dnešnom Luo-jangu v údolí Chuang-che. Čouská šľachta nemala na východe silnú pozíciu a jej moc sa obmedzovala na malé územie okolo hlavného mesta. Čouovia už nikdy nezískali pôvodnú autoritu, a hoci aj naďalej ostávali formálnymi vládcami, reálnu moc nemali.

Sociálna transformácia

Bronzová nádoba s dračím motívom z obdobia jari a jesene.

V tomto období sa započali procesy, ktoré vyvrcholili v období bojujúcich štátov a priniesli zásadnú zmenu vo výrobných a vlastníckych vzťahoch. Rozšírenie použitia železných nástrojov v poľnohospodárstve a remeslách umožnilo zintenzívnenie obrábania pôdy. Zaviedlo sa používanie pluhu ťahaného dobytkom a začali sa staviať zavlažovacie zariadenia. Zavedenie týchto noviniek viedlo k nárastu produkcie, špecializácii vo výrobe a nárastu bohatstva v spoločnosti. Vytvorila sa taktiež vrstva obchodníkov, ktorá nebola závislá na aristokracii a vrstva špecializovaných remeselníkov. Nastal taktiež rozvoj literatúry, filozofie a techniky.

Charakter vojen

Počas Obdobia jari a jesene teda došlo k decentralizácii moci. Bolo plné bitiek, vojen a vzájomného obsadzovania medzi 170 štátikmi v oblasti. Vojna bola hybným momentom – vojny sa viedli krátke a krvavé, útoky mali podobu vpádu na územie iného štátu. Šľachta bojovala na vozoch a pešiaci sa rekrutovali spomedzi obyčajného obyvateľstva. Boj bol vedený gentlemansky – aristokrati sa navzájom poznali z audiencií, bolo neslušné zajať niekoho s vyšším postavením, vozy boli nízkej kvality, často zapadli a s ich vyťahovaním pomáhali aj nepriateľskí vojaci.

Doba hegemónov

Čínske štátiky začali byť ohrozované barbarskými kmeňmi. Najskôr na nich začali útočiť zo severu barbari Ti 狄, ktorí boli najprv roľníkmi, ale pre zhoršujúce sa podmienky prešli na roľnícko-pastiersky spôsob života a od 70tych rokov šiesteho storočia pred Kr.. Roku 662 pred Kr. zničili štát Wej. Z juhu zase útočil polobarbarský štát Čchu, u ktorého neexistoval konflikt medzi šľachtou a panovníkom (bol to prvý despotický štát v čínskych dejinách), a preto konsolidoval moc a získal prevahu nad roztrieštenými štátmi. V ôsmom storočí pred Kr. sa prebojovali až do centrálnej planiny.

Čínske štáty sa tomuto nebezpečenstvu bránili tak, že vytvárali aliancie. Aliancie viedli tzv. hegemóni Pa 霸, a podľa nich sa toto obdobie niekedy označuje aj ako doba hegemónov. Aliancie vytvárali slabšie štáty na obranu proti silnejším a tento systém pretrval až do obdobia bojujúcich štátov. Hegemónom sa podarilo odraziť nápor štátu Čchu a poraziť barbarov Ti.

Medzi tradičných päť hegemónov sa radia:

Čchi Chuan Kung 齐桓公 (685 – 643 pred Kr.)
Sung Siang Kung 宋襄公 (650 – 637 pred Kr.)
Čchin Mu Kung 秦穆公 (659 – 621 pred Kr.)
Čchu Čuan Wang 楚庄王 (613 – 591 pred Kr.)
Ťin Wen Kung 晋文公 (636 – 628 pred Kr.)

Aliancie vedené hegemónmi sa vytvárali okolo dvoch najsilnejších štátov – štátov Ťin a Čchu. V roku 632 pred Kr. porazila aliancia vedená hegemónom Wen-kungom z Ťinu štát Čchu v bitke pri Čcheng-pchu, zastavila jeho expanziu a do konca šiesteho storočia pred Kr. bola nastavená rovnováha. V roku 546 pred Kr. sa konala mierová konferencia pri hlavnom meste štátu Sung, ktorá nastolila mier medzi dvoma hlavnými blokmi a po tejto konferencii až do konca obdobia jari a jesene neboli takmer žiadne konflikty. Roku 453 pred Kr. sa štát Ťin z dôvodu občianskej vojny rozpadol na tri nástupnícke štáty Čao 赵, Chan 韩 a Wej 魏 a táto udalosť znamenala nástup obdobia bojujúcich štátov.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obdobie jari a jesene

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.