Periférna nervová sústava, skratka PNS, alebo periférny nervový systém alebo periférne nervstvo je súčasť nervovej sústavy, ktorá pozostáva z nervov a neurónov, ktoré sídlia alebo zasahujú mimo centrálneho nervového systému (mozog a miecha). Prenáša signály z centrálnej nervovej sústavy k výkonným orgánom (napr. svalom), alebo naopak privádzajú signály zo senzorov vonkajšieho a vnútorného prostredia do centrálneho nervového systému. Na rozdiel od centrálneho nervového systému nie je PNS chránený kosťou ani hematoencefalickou bariérou, čo ho robí citlivým na toxíny a mechanické poranenia. Periférny nervový systém je rozdelený na somatický nervový systém a autonómny nervový systém.

Pomenovanie jednotlivých nervov

10 z 12 hlavových nervov vychádza z mozgového kmeňa a až na niekoľko výnimiek ovládajú funkcie anatomických štruktúr hlavy. X. hlavový nerv (nervus vagus) vedie do mozgu signály z vnútorných orgánov hrudníka a brušnej dutiny a XI. hlavový nerv (nervus accesorius) ovláda okrem iného lichobežníkový sval a kývač hlavy, ktoré zasahujú aj mimo hlavy.

Miešne nervy vychádzajú z miechy. U človeka existuje 31 párov miešnych nervov - z toho 8 krčných (cervikálnych), 12 hrudníkových (torakálnych), 5 driekových (lumbárnych), 5 krížových (sakrálnych) a jeden pár kostrčových (kokcygeálny). Označovanie nervov je určené konvenčne podľa označenia stavca piamo nad ním, takže štvrtý hrudníkový nerv vychádza z miechy pod štvrtým hrudníkovým stavcom. Toto pravidlo je porušené u krčných nervov: prvý krčný nerv začína nad prvým krčným stavcom, kým posledný ôsmy odstupuje z miechy pod posledným siedmym krčným stavcom (takže je 7 krčných stavcov a 8 párov krčných nervov).

Mimo tohoto označenia má každý nerv svoj slovenský a latinský názov.

Pozri aj

• hlavové nervy
• miešne nervy
• autonómne nervy

Tento článok týkajúci sa anatómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.