Súhvezdie Rydlo

	Rydlo
	Mapa súhvezdia Rydlo
Latinský názov	Caelum
Skratka	Cae
Genitív	Caeli
Symbolické vyjadrenie	sochárske rydlo
Rektascenzia	4,6h
Deklinácia	-40°
Plocha	125 štvorcových stupňov; Poradie: 81
Počet hviezd; (magnitúda < 3)	0
Najjasnejšia hviezda	α Cae ; (Zdanl. magnitúda 4,44)
Meteorický roj	žiadny
Susedné súhvezdia	Perzeus; Kasiopeja; Jašterica; Pegas; Ryby; Trojuholník;
	Viditeľné na zemepisnej šírke +45° a −90°; Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Január
Horná kulminácia o 24:00	26. november
Dolná kulminácia o 24:00	28. máj
	Astronomický portál; Hviezdny portál

Rydlo z lat. Caelum je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754 pôvodne ako Sochárske rydlo (z lat. Caela Sculptoris). Je to malé a úplne nenápadné súhvezdie bez mytologického pôvodu.

Hviezdy

Hviezda	Meno	Hviezdna veľkosť	Absolútna hviezdna veľkosť
α Cae	α Cae	4,44^m	2,92
γ Cae	γ Cae	4,55^m	0,78
β Cae	β Cae	5,04^m	2,83
δ Cae	δ Cae	5,07^m	−1,62

Nepomenovaná alfa Caeli dosahuje iba neveľkú jasnosť 4,46 mag. U nás nad obzor nevystupuje. Sprevádza ju spoločník magnitúdy 12,5, červený trpaslík.

Beta Caeli je žltobiela, voľným okom sotva viditeľná hviezda. U nás dosahuje nad obzorom výšku len 4°. Je o desatinu magnitúdy slabšia ako alfa Caeli.

Dvojhviezdou je aj gama Caeli vystupujúca u nás o niečo vyššie, do výšky 6°: Hlavnú žltú zložku sprevádza vo vzdialenosti 3″ biely sprievodca s magnitúdou 8,5.

Delta Caeli, ktorá u nás nevychádza, má na svojom povrchu teplotu 20 000°C.

Objekty

Súhvezdie obsahuje len slabšie hviezdy a nijaké výrazné objekty. Nachádza sa tu len niekoľko veľmi slabých galaxií, napríklad NGC 1701 s magnitúdou 14.

20-centimetrovým ďalekohľadom možno južne od nášho územia vidieť na juhu Rydla trojicu galaxií NGC 1595, NGC 1598 a ESO 202-23. Za temnej noci sa javia ako tri rozmazané fliačiky s nepatrne svetlejšími stredmi. Tretia menovaná galaxia sú v skutočnosti dve kolidujúce málo svietivé galaxie.

Poloha

Súhvezdie leží pod Zajacom, medzi Holubicou a Eridanom. Možno ho nájsť na spojnici hviezd z Orióna – Bellatrix a Rigel – predĺženej smerom na juh. U nás vystupuje nad obzor iba sčasti. Najjužnejšie časti Rydla sa dajú pozorovať len v juhoeurópskych zemepisných šírkach. Súhvezdie je plošne veľmi malé a jeho hviezdy netvoria nijaký výrazný obrazec.

Zdroje

PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Rydlo, s. 462.

Astronomický portál
Hviezdny portál

HERMANN, Joachim. Hviezdy. Redakcia PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,; preklad Ing. Květoslav Spiller; ilustrácie Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová. : Ikar, 1998. 287 s. (Sprievodca prírodou.) ISBN 80-7118-475-6.

KLEZCEK, Josip. Velká encyklopedie vesmíru. Redakcia Jitka Zykánová. prvé. vyd. Praha : Academia, © 2002. (2480.) ISBN 80-200-0906-X. (česky)

MOORE, Patrick. Hviezdy a planéty. Redakcia Katarína Bobríková, Ladislav Donauer; preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská. Prvé slovenské vydanie. revidované a rozšírené vydanie vyd. Bratislava : Slovart, 2001. 256 s. ISBN 80-7145-341-2.

KALER, Jim. STARS. Dostupné online. (anglicky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.