A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Slnečná škvrna je tmavé miesto vo atmosfere Slnka. Má nepravidelný kruhový tvar a silné magnetické pole. Sú najznámejším prejavom slnečnej aktivity. Veľké slnečné škvrny majú dlhú životnosť a sú viditeľné voľným okom. Niektoré menšie majú životnosť len pár hodín, väčšie až niekoľko mesiacov.
Škvrny vznikajú v tých miestach fotosféry, kde je znížená lokálna intenzita magnetického poľa, ktoré potláča konvekciu. Jej dôsledkom je nižšia teplota až o niekoľko sto Kelvinov, ako v okolitej fotosfére. Preto škvrny vyzerajú byť tmavšie, ako ich okolie, hoci na tmavom pozadí by žiarili jasne oranžovým svetlom. Škvrna je zvyčajne plytká priehlbina v plazme a väčšinou má dve časti: Penumbru a umbru. Umbra, alebo úplny tieň je tmavšia centrálna časť škvrny. Obklopuje ju svetlejšia penumbra. Malé slnečné škvrny (póry) zvyčajne nemajú penumbru. Veľkosť slnečných škvŕn sa pohybuje v rozpätí od 1 000 km do niekoľko desiatok tisíc kilometrov.
Škvrny sa väčšinou zjavujú vo dvojiciach s opačnou polaritou magnetického poľa. Miesto ich výskytu a počet zavisí od slnečného cyklu. Sú najstarším pozorovaným prejavom slnečnej aktivity. V minime slnečnej aktivity sa takmer nevyskytujú, v maxime je ich, naopak, veľmi veľa. Graf ich výskytu sa nazýva Motýlikovitý diagram. Podľa počtu slnečných škvŕn a ich skupín sa vyjadruje Wolfovo číslo, ktoré súčasne charakterizuje slnečnú aktivitu [1]. V spektre slnečných škvŕn sa v dôsledku nižšej teploty objavujú aj neutrálne atómy.
Slnečné škvrny sú najstarším pozorovaným javom na povrchu Slnka. Najstaršie záznamy o existencii tmavých miest sa datujú na rok 2800 pred Kr. Ďalekohľadom ich prvýkrát pozoroval až Galileo Galilei. Predpokladal však, že ide o tieň na povrchu Slnka vrhaný mrakmi.
- ↑ * Vyhodnotenie a predikcia Slnečnej aktivity (ENG) http://solarscience.msfc.nasa.gov/predict.shtml
Varovanie: pohľad priamo do Slnka môže vážne poškodiť zrak. Pozorovanie slnečných škvŕn je bezpečné len cez slnečné filtre, alebo za pomoci projekcie.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Červená koronálna čiara
3-alfa reakcia
Aktívna oblasť (Slnko)
Aktinometria
Aktinometria (meteorológia)
Big Bear Solar Observatory
Bishopov prstenec
Bleskové spektrum
Carringtonova rotácia
Carringtonov poludník
Chromosféra
Dellingerov jav
Efektívna šírka
Efemérna oblasť
Ekosféra Slnka
Fakula
Fibrila (Slnko)
Flokula
Fotosféra
Heliocentrizmus
Heliosféra
Jadro Slnka
Kométy Kreutzovej skupiny
Konvektívna zóna
Koróna (astronómia)
Koronálna diera
Koronálna kondenzácia
Koronálny lúč
Koronálny oblak
Magnetická búrka
Magnetická otočka
Miestny štandard pokoja
Motýľkový diagram
Oblasť žiarivej rovnováhy
Oblasť M
Observatórium Lomnický štít
Pohyb Slnka
Polnočné slnko
Polomer Slnka
Pravé Slnko
Prechodová oblasť
Rádiová búrka
Slnečná škvrna
Slnečná aktivita
Slnečná atmosféra
Slnečná erupcia
Slnečná granulácia
Slnečná hmlovina
Slnečná konštanta
Slnečný čas
Slnečný disk
Slnko
Spikula (Slnko)
Svietivosť Slnka
Východ slnka
Výron koronálnej hmoty
Wilsonov efekt
Západ slnka
Zürišská klasifikácia slnečných škvŕn
Zatmenie Slnka
Zoznam slnečných cyklov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk