Štandardné snežné delo

Vežové snežné delo

Mobilné snežné delo

Snežné delo alebo snehové delo je stroj na umelú výrobu snehu a umelé zasnežovanie. Používajú sa viacmenej na to, aby lyžiarske zjazdovky boli použiteľné v období, keď je síce mráz, ale je nedostatok snehovej pokrývky. Funguje tak, že sa pomocou kompresora rozstrekuje vodná hmla do prúdu podchladeného vzduchu. Použitie snežných diel si vyžaduje náročnú infraštruktúru: dostatočný zdroj vody, nádrže na vodu s čerpadlami a vodovodom a elektrické napájanie. Problémom nočného zasnežovania môže byť hlučnosť. Pre svoju hmotnosť je delo obvykle umiestnené na stálom mieste alebo je premiestňované pomocou ratraku.

História a využitie

Prvé pokusy vyrábať umelý sneh sa konali v Kanade v 40. rokoch 20. storočia^[1][2] Snežné delo si ako prví patentovali Američania Art Hunt, Dave Richey a Wayne Pierce v roku 1950,^[3] a k masovému používaniu boli snežné delá pripravené na Zimné olympijské hry v Squaw Valley v roku 1960. Začiatkom 60-tych rokov sa začali používať a v niektorých zimných strediskách v Západnej Európe.

Snežné delá vyrába niekoľko výrobcov. Lídrom na trhu je skupina Technoalpin^[4] (do ktorej patrí od roku 2012 aj mYNeige^[5], predtým Johnson Controls Neige a York Neige), dvojkou je spoločnosť DemacLenko (patriaca od roku 2011 pod skupinu Leitner)^[6]. Tretím významným hráčom je Sufag^[7] (predtým tiež Snowstar, ^[8] ARECO^[9] a Gemini^[10]), súčasť skupiny MND. Medzi ďalšie značky môžeme zaradiť Supersnow^[11] či SMI Snowmakers^[12]. Najnovší druh snežného dela je snežné delo tyčové, vzniklo až v 21. storočí.

Referencie

Pozri aj

• Umelý sneh
• Snehový hasiaci prístroj
• Vodné delo

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Snežné delo

Externé odkazy

• Telnice, 1965: první sněžné dělo komunistické Evropy, Cestování.idnes.cz, 16. 10. 2007, redakční článek (jako autoři uvedeny idnes a MF Dnes)