Svalové vlákno je základnou bunkovou stavebnou jednotkou priečne pruhovaného svalstva. Jeho jedinečnou zvláštnosťou je to, že ide o mnohojadrovú štruktúru, ktorá vznikla počas vnútromaternicového vývoja splynutím podlhovastých jednojadrových myoblastov. Výsledkom splynutia je medzistupeň, tzv. myotuba, ktorá má jadro v strednej a myofibrily vo vonkajších častiach. Počas vývoja sa jadrá presúvajú k povrchu a myofibrily do centrálnych častí bunky – vzniká zrelé svalové vlákno. Aby sa myotuba premenila na svalové vlákno, nesmie chýbať počas vývoja príslušný nerv – inak myotuba zanikne a vlákno sa nevytvorí.

Povrch svalového vlákna tvorí cytoplazmatická membrána, ktorá sa označuje ako sarkolemma. K nej prilieha tenká „bunková stena“ – tzv. lamina basalis, tvorená polysacharidmi a bielkovinami a na ňu nadväzuje sieť jemných retikulárnych vlákien. Svalové vlákno sa v mikroskope zobrazuje ako priečne pruhované – príčinou sú optické vlastnosti myofibríl.
Cytoplazma svalového vlákna sa nazýva sarkoplazma. Sarkoplazmy je pomerne málo, vyskytuje sa hlavne v blízkosti jadra, ktoré je uložené periférne pod sarkolemou. Vo vnútri vlákien (myofibríl) sú kontraktilné proteíny a ďalšie proteíny dôležité pre funkciu svalu (napr. myoglobín, ktorý zaisťuje prenos kyslíka a je príčinou červenej farby svalového tkaniva).

Typy svalových vlákien

Svalové vlákna zastúpené vo svale nie sú rovnaké. Dnes sa rozoznávajú minimálne 3 typy vlákien, ktoré sa vzájomne odlišujú rýchlosťou a nástupom únavy:

• typ I alebo SO vlákna (z angl. slow-oxidative; staršie červené alebo pomalé vlákna) - obsahujú veľké množstvo mitochondrií, čo znamená, že tieto svaly využívajú energiu respiračného cyklu. Tieto svalové vlákna reagujú na podnet pomalšie, ale kontrakčná vlna pretrváva dlhšie a unavia sa neskoro.
• typ IIA alebo FOG vlákna (z angl. fast-oxidative-glycolitic) - prechodný typ medzi typom I a IIB
• typ IIB (IIX) alebo FG vlákna (z angl. fast-glycolytic; staršie biele alebo rýchle vlákna) - obsahujú glykolytické enzýmy, čo poukazuje na to, že získavajú energiu glykolýzou za vzniku kyseliny mliečnej. Sú schopné reagovať rýchlejšie, ale skoro sa unavia.

Rýchlosť či pomalosť vlákien je druhovo špecifická. V svale sa obvykle vyskytujú všetky typy vlákien, i keď v rôznom pomere. Pomalé vlákna sú skôr v hĺbke svalu, zatiaľčo rýchle na povrchu.

Pozri aj

• myocyt
• priečne pruhovaná svalovina
• mäso

Zdroj

• ČIHÁK, Radomír. Anatomie 1. 3. vyd. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3817-8. Kapitola Tkáně svalové, s. 24-26. (po česky)