Správa z vyšetrovania tragédie v Hillsborough skúmala príčiny tragédie v Hillsborough v Sheffielde, ktorá sa udiala 15. apríla 1989. Pri tejto tragédií v osudný deň zomrelo 94 ľudí. Celkový počet obetí tragédie je 97. Vyšetrovaním bol poverený Lord Peter Taylor. Priebežná správa bola uverejnená v auguste 1989 a záverečná správa bola uverejnená v januári 1990.^[1]

Taylorova správa zistila, že hlavným dôvodom katastrofy bolo zlyhanie polície, ktorá zápas organizovala.^[2] Správa odporučila, aby všetky veľké štadióny mali namiesto tribún na státie tribúny na sedenie. Futbalová liga v Anglicku a Škótska futbalová liga zaviedli predpisy, ktoré vyžadovali aby kluby v dvoch najvyšších divíziách (Premier League a EFL Championship) splnili toto odporúčanie do augusta 1994.

V správe sa uvádzalo, že tribúny na státie nie sú vo svojej podstate nebezpečné, ale anglická vláda napriek tomu rozhodla, že žiadne tribúny na státie nebudú povolené.

Ďalšie odporúčania Taylorovej správy zahŕňali body, ako je predaj alkoholu na štadiónoch, turnikety a ceny vstupeniek, odstránenie bariér a oplotenia z tribún (keďže mnohí fanúšikovia Liverpoolu boli pridusení na smrť o obvodové oplotenie na štadióne v Hillsborough)

Vyšetrovanie

Po katastrofe v Hillsborough bol Peter Taylor poverený vedením vyšetrovania udalostí. Vyšetrovanie Taylora trvalo celkovo 31 dní a zverejnil dve správy: predbežnú správu, ktorá obsahovala udalosti dňa a príčiny tragédie a záverečnú správu, ktorá načrtla všeobecné odporúčania ohľadom zvýšenia bezpečnosti na futbalových štadiónoch.

Zistenia

Taylor dospel k záveru, že 15. apríla polícia zlyhala a hoci katastrofe predchádzali aj iné príčiny, hlavným dôvodom katastrofy bolo zlyhanie policajných zložiek.^[3] Pozornosť sa sústredila na rozhodnutie otvoriť bránu C, ktorá nemala turnikety a slúžilia len ako únikový východ. Navyše, začiatok zápasu mal byť podľa Taylora oneskorený, tak ako sa to už veľakrát urobilo na iných štadiónoch a zápasoch.

Klub Sheffield Wednesday bol kritizovaný za nedostatočný počet turniketov na tribúne Leppings Lane a zlú kvalitu obvodového oplotenia na tribúne. Taylor uvádza, že v týchto bodoch zlyhanie klubu prispelo k tejto katastrofe."^[3]

Policajná kontrola

Na otázku, prečo nebolo podniknutých viac opatrení na preverovanie fanúšikov a zlepšenie toku fanúšikov prichádzajúcich k štadiónu zo západu, kde bola oblasť pri turniketoch malá a nevhodne usporiadaná vyššie hodnotení policajti odpovedali, že nemali dôvod predvídať problémy, keďže predchádzajúce zápasy prebehli bez väčších incidentov. V skutočnosti jediné dve predchádzajúce "príležitosti", kedy bola tribúna Leppings Lane použitá na vyplnenie celej severnej a západnej strany štadióna, boli v dvoch semifinále, v rokoch 1987 a 1988. V roku 1987 bol zápas naplánovaný zápas s výkopom o 12:00, ale pre neskorý príchod fanúšikov na tribúny bol zápas oneskorený o štvrťhodinu.

K potrebe otvorenia brány C došlo kvôli nebezpečnej tlačenici pri turniketoch. Stalo sa to preto, že oblasť pri turniketoch jednoducho nedokázala zvládnuť vysoký počet, fanúšikov, ktorý na štadión prichádzali nepretržite.

Otvorenie brány C

V dôsledku nedostatočného počtu turniketov sa vypočítalo, že by trvalo do 15:40 (zápas sa mal začať o 15:00) aby sa všetci držitelia vstupeniek dostali na tribúnu Leppings Lane, ak by nebola otvorená brána C. Brána C bola otvorená, aby vpustila fanúšikov dovnútra pretože počet fanúšikov vstupujúcich na tribúnu sa políciou nepredpokladal väčší ako kapacita celkovej plochy na státie. Keď sa fanúšikovia dostali cez bránu C na tribúnu väčšina fanúšikov vstupujúcich na túto tribúnu zamierila k sektorom 3 a 4 (najmä z dôvodu, že ich tak navigovali smerové šípky v útrobách tribúny). Tieto sektory už ale boli plné a fanúšikovia sa v tesnom priestore na seba začali tlačiť.

Keďže sektory 3 a 4 boli plné už o 14:50 tunel mal byť uzavretý pre tieto sektory uzatvorený. V riadiacej miestnosti určenej pre políciu, kde bol výhľad na jednotlivé sektory na tribúnach a na dav pri turniketoch, malo byť jasné, že tunel pre sektory 3 a 4 musel byť uzatvorený. Ak by boli pri otvorení brány C vydané rozkazy v tomto zmysle, fanúšikovia mohli byť nasmerovaní do prázdnych sektorov na krídlach tribúny a tejto katastrofe sa ešte dalo predísť. Nevydanie tohto rozkazu bola chyba najväčšieho kalibru.^[3]

Štandardným postupom pre ligové zápasy bolo odhadnúť veľkosť prichádzajúcich fanúšikov hostí a určiť, koľko sektorov je potrebné otvoriť, a potom zaplniť každý sektor na státie jeden po druhom. ^[3] V prípade zápasov, kedy vstupenky boli vypredané už vopred, ako bol napríklad tento semifinálový zápas, bol prijatý iný prístup. Fanúšikovia mohli po príchode na štadión vstúpiť do akéhokoľvek sektoru, do ktorého sa im zachcelo. Neexistovali žiadne mechanické ani elektronické prostriedky na výpočet, kedy jednotlivé sektory dosiahli svoju maximálnu kapacitu. Fungovalo to na princípe, že dohliadajúci policajt urobil len vizuálnu obhliadku, a keď usúdil, že sektor je už plný naviedol fanúšikov k vstupom do iných sektorov.^[3]

V praxi to znamená, že jednotlivé sektory sa napĺňali až do bodu, kedy to fanúšikovia tolerovali. O 14:52 pri otvorení brány C boli sektory 3 a 4 už aj tak dosť preplnené. Polícia tam ale otvorením brány C vpustila fanúšikov v počte, ktorý už rozhodne nebol únosný čo spôsobilo katastrofu.^[3]

Tlačenica v sektore 3 a 4

Oficiálna kapacita jednotlivých sektorov bola stanovená na 2 200 divákov, ale Výkonný výbor pre zdravie a bezpečnosť zistil, že by sa mala znížiť na 1 693 divákov. Bolo to z dôvodu, že bariéry a obvodové brány nezodpovedali Zelenému sprievodcovi. (Zelený sprievodca je príručka o bezpečnosti divákov na štadiónoch, ktorú financovala vláda Spojeného Kráľovstva) Odhaduje sa, že krátko po štarte zápasu bolo vo sektoroch 3 a 4 viac ako 3000 divákov. Osudnú tlačenicu spôsobilo preľudnenie.

Lord Taylor považoval pridelenie tribún na štadióne divákov za irelevantné pre katastrofu. (Polícia vyhradila pre fanúšikov Nottinghamu tribúnu Spion Kop End s kapacitou 21 000 osôb, zatiaľ čo fanúšikovia Liverpoolu dostali tribúnu Leppings Lane, ktorá mala kapacitu len 14 600 osôb). „Nepovažujem výber tribún za príčinu katastrofy. Keby to bolo opačne, katastrofa by sa udiala podobným spôsobom, len by sa udiala fanúšikom Nottinghamu.“^[3]

Priťažujúce okolnosti

Alkohol a problémové správanie

Objavili sa obvinenia, že správanie fanúšikov Liverpoolu prispelo ku katastrofe. Tvrdenia sa sústredili okolo pitia alkoholu pred zápasom a pokusom fanúšikov Liverpoolu dostať sa na ihrisko bez vstupenky. Hoci Lord Taylor uznal, že to situáciu zhoršilo, išlo iba o sekundárne faktory. Odhady svedkov o počte opitých fanúšikov neboli jednotné a pohybovali od menšiny až po veľkú časť davu. Hoci bolo jasné, že mnohí fanúšikovia pili, Lord Taylor jednoznačne uviedol, že väčšina z nich opití rozhodne neboli. Dospel k záveru, že tvorili zhoršujúci faktor^[3] a že polícia v snahe racionalizovať svoju stratu kontroly precenila prvok opitosti v dave.

Pokusy dostať sa na štadión bez vstupeniek

Druhé z obvinení opisovalo, že sa fanúšikovia pokúsili dostať na štadión bez vstupeniek alebo s falošnými vstupenkami. Polícia South Yorkshire naznačila, že neskorý príchod fanúšikov mal za cieľ dostať sa na štadión bez vstupeniek. Analýza elektronického monitorovacieho systému a analýza Health and Safety Executive a výpovede očitých svedkov však ukázali, že celkový počet ľudí, ktorí vstúpili na tribúnu Leppings Lane, bol menej ako oficiálna kapacita tribún. Taylorova správa teda túto priťažujúcu okolnosť odmietla.^[3]

Kritika polície

Taylor zakončil svoju správu kritikou polície South Yorkshire popisom vyšších dôstojníkov vo velení ako „defenzívnych a vyhýbavých svedkov“, ktorí odmietli prijať akúkoľvek zodpovednosť za chybu.

Vplyv na štadióny v Británii

Taylorova správa mala hlboký vplyv na bezpečnostné normy pre štadióny vo Veľkej Británii. Obvodové a bočné oplotenia boli odstránené a mnoho špičkových štadiónov bolo zrekonštruovaných na štadióny s tribúnami na sedenie.^[4] Štadión Deva v Chester City FC bol prvým anglickým futbalovým štadiónom, ktorý spĺňal bezpečnostné odporúčania Taylorovej správy.^[5] Štadión The Den klubu Millwall FC bol prvým postaveným štadiónom, ktorý spĺňal tieto odporúčania.^[6]

V júli 1992 vláda oznámila uvoľnenie nariadenia pre nižšie dve anglické ligy (teraz známe ako League One a League Two). Zákon sa nevzťahuje na Škótsko, ale škótska Premiership sa rozhodla, že každý štadión, ktorý je v tejto lige musí mať štadióny s tribúnami na sedenie.

Niekoľko aktivistov sa snažilo prinúťiť vládu aby zmiernila reguláciu a umožnila návrat tribún na státie na v Premier League a Championship.

Dôsledky

V dôsledku Taylorovej správy väčšina klubov zrekonštruovala alebo prestavala svoje štadióny (čiastočne a v niektorých prípadoch úplne), zatiaľ čo iné kluby postavili úplne nové štadióny. Náklady na prestavbu štadiónov sa odhadujú na 700 až 800 miliónov libier.

Chudobnejšie kluby na to dostávali dotácie. Fanúšikom sa táto zmena spočiatku nepáčila, pretože do nových tribún sa zmestilo menej divákov ako do starých a zvýšili sa ceny vstupeniek.

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Taylor Report na anglickej Wikipédii.