A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zložka[Pozn. 1] je spojenie viacerých susedných písmen bez diakritiky na označenie jednej hlásky. Deje sa to buď len tým, že tieto litery stoja vždy vedľa seba (napr. slovenské ch ; anglické sh ; nemecké sch či ie ), alebo niekedy aj tým, že majú podobu ligatúry, teda graficky sčasti splynú (napr. v niektorých jazykoch æ ). Ako zložka sa niekedy označuje i spojenie viacerých susedných litier, ktoré majú iný význam spolu než obe tieto litery stojace samostatne (napr. slovenské di v slove divadlo, kedy písmeno i).
Druhy
Podľa počtu písmen, ktoré zložku tvoria, sa rozlišujú:
- 2-písmenová zložka (digraf, digraféma) – napr. slovenské ch
- 3-písmenová zložka (trigraf, trigraféma) – napr. nemecké sch
- 4-písmenová zložka (kvadrigraf/tetragraf, kvadrigraféma/tetragraféma) – napr. nemecké tsch
- 5-písmenová zložka (pentagraf, pentagraféma) – napr. staršie nemecké tzsch
Slovenčina
Zložky v užšom zmysle existujú v slovenčine tri: dz, dž a ch. Tieto zložky sa podľa Pravidiel slovenského pravopisu (PSP) považujú za súčasť slovenskej abecedy (na rozdiel napríklad od dvojhlások ia, ie, iu). Od roku 1991 sa navyše v PSP výslovne uvádza, že sa v slovenčine zložka považuje za jedno písmeno, kým do roku 1991 sa v PSP síce zložky, tak ako dnes, uvádzali ako samostatné položky slovenskej abecedy, ale z textu nebolo jednoznačne určiteľné, či sa považujú za jedno alebo dve písmená (text skôr vyznieval v prospech dvoch písmen). Aj v ostatnej odbornej a vzdelávacej literatúre sa v rozpore s aktuálnym znením PSP niekedy vyskytuje názor, že sa slovenská zložka považuje za dve samostatné písmená (grafémy).[3][4][5]
Poznámky
- ↑ Iné názvy:(písmenový) zložený graf, (písmenový) multigraf, (písmenová) zložená graféma, (písmenová) multigraféma, staršie i spriažka[1] a sprežka[2]. Slovo písmenový je tu uvádzané preto, lebo pojmy zložený graf/multigraf sú často (a pojmy zložená graféma/multigraféma niekedy ) definované širšie v tom zmysle, že zahŕňajú nielen spojenia litier (písmen bez diakritiky), ale aj spojenia litier a diakritických či interpunkčných znamienok. Naopak pojmy zložka, digraf, digraféma atď. sú obyčajne definične obmedzené len na litery.
Referencie
- ↑ spriažka. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok IV. s – u. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964. 760 s. Dostupné online. S. 205.
- ↑ sprežka. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 344 s. S. 210.
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu. vydania z rokov 2000, 1991, 1971, 1953.
- ↑ Jazyková poradňa : V škole sme druhákov učili, že dz, dž, ch sa skladajú z dvoch písmen, t. j. napr. v slove chyba sú 4 hlásky, ale 5 písmen. Teraz sa v niektorých učebniciach uvádza, že dz, dž, ch sú samostatné písmená a napríklad v slove chyba sú 4 hlásky zapísané 4 písmenami. Takýto výklad som našla aj na Vašej stránke. Ako to mám učiť v škole? . Bratislava: Petit Press, . Dostupné online.
- ↑ graféma. In: Encyklopédia jazykovedy, Bratislava: Veda, 1993, S. 159
Zdroje
- Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 25.
- graféma. In: Pyramída
- graféma. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 158 – 159.
- ULIČNÝ, O. K fonologickým rysům českého pravopisu 2012 S. 93-94
- digraféma; trigraf; ligatúra. In: ŠALING, (Poznámka: V hesle ligatúra je prevzatý text z Peciarovho Slovníka slovenského jazyka, v ktorom je nesprávne „ligatúra“ úplne stotožnená so „zložkou“, čiže s digrafom)
- digraf. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
- trigraf. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
- digraf. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 116.
- digraf; ligatura; graf; graféma. in: ESČ
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk