Čelová dutina
dutina čelovej kosti
Čelná dutina je znázornená zelenou farbou.
Podrobnosti
Tepny	nadočnicová tepna, predná čuchová tepna (A. supraorbitalis, A. ethmoidalis anterior)
Inervácia	nadočnicový nerv (N. supraorbitalis)
Identifikácia
Latinsky	sinus frontalis
MeSH	D005626
TA98	A06.1.03.004
TA2	3179
FMA	57417
Medicínsky portál

Čelová dutina (lat. sinus frontalis)^[1] je párová dutina, ktorá je jedna zo štyroch prínosových dutín pod obočným oblúkom. Vyznačuje sa vejárovitým a štrbinovým tvarom. Čelovú dutinu rozdeľuje priehradka čelových dutín (lat. septum sinuum frontalium).^[2]

Štruktúra

Dutina sa nachádza pod čistinkou a jej ústie otvor čelovej dutiny prebieha do nosovej dutiny. Čelové dutiny sú len zriedka symetrické a často sa v nich vyskytujú prídavné, čiastočne neúplné kostné hrany. Priemerné rozmery čelovej dutiny sú nasledovné: výška 28 mm, šírka 24 mm, hĺbka 20 mm, čo vytvára priestor 6 – 7 ml. Šanca na hypopláziu sa pohybuje od 2 do 35 %.^[2]

Vývoj

Čelová dutina pri narodení novorodenca nie je prítomná. Pozorovať ju možno až v 1. roku života, pričom v 2. roku už dosahuje priemernú veľkosť 5x4x3 mm. Jej rýchly vývoj sa začína v 7. rokoch a trvá do 25. roku života, keď dosiahne svoju konečnú veľkosť a tvar. Čelové dutiny nie sú prítomné približne pri 5 % populácie.^[3][4]

Referencie

1. ↑ MAGIC, Peter; HUDÁK, Radovan. Anatomický Slovník . anatomicalterm.com, . Dostupné online.
2. ↑ ^{a b} Čihák, L. et al. Obecná anatómie 1. 2.vyd. Avicenum 2011. 158 s.
3. ↑ Borovanský, L. et al. Sústavná anatómia človeka 1. 2.vyd. Martin: SPN, 1979. 91 s.
4. ↑ SCHUMACHER, Gert-Horst. Anatómia pre stomatológov I: učebnica a atlas. 1. diel. Přeložil Eliseo Richard MEITNER, ilustroval Günther RITSCHEL, ilustroval Wolfgang RITSCHEL, ilustroval Eva-Maria ENGEL, ilustroval Renate SCHILLER. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 128 s. ISBN 80-217-0431-4.