O rovnomennom okrese pozri Vranov nad Topľou (okres).

Vranov nad Topľou
mesto
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Vranov nad Topľou
Región	Horný Zemplín
Vodný tok	Topľa
Nadmorská výška	132 m n. m.
Súradnice	48°52′51″S 21°40′24″V / 48,880833°S 21,673333°V / 48.880833; 21.673333
Najvyšší bod	Šimonka 1092 m
Najnižší bod	Kataster obce Nižný Hrušov 105 m
Rozloha	34,36 km² (3 436 ha) [1]
Obyvateľstvo	20 702 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	602,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1270
Primátor	Ján Ragan[3] (nezávislý)
PSČ	093 01
ŠÚJ	544051
EČV (do r. 2022)	VT
Tel. predvoľba	+421-57
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Dr. C. Daxnera 87 093 16 Vranov nad Topľou
E-mailová adresa	mesto@vranov.sk
Telefón	057 / 442 25 51
Fax	057 / 442 29 29
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Vranov nad Topľou
Webová stránka: vranov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Vranov nad Topľou je okresné mesto ležiace v Prešovskom kraji.

Polohopis

Mesto leží na rieke Topľa v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji Nízkych Beskýd v nadmorskej výške 132 m n. m. Južným okrajom mesta prechádza cesta I/18, ktorú križuje severne smerujúca I/15 na Stropkov a na juh k Trebišovu vedúca I/79. Vo Vranove sa križuje železničná trať Prešov – Humenné s traťou do Trebišova.

Je východiskom do Slanských vrchov, vypínajúcich sa v blízkom okolí, kde je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a v zime aj bežkovania. Turistami vyhľadávaný je najvyšší vrch pohoria Šimonka, ktorý je tiež najvyšším bodom okresu Vranov nad Topľou.

Časti mesta

• Mestské časti:
  • Vranov
  • Čemerné
  • Lomnica
• Sídliská:
  • 1.mája
  • Dubník
  • Juh
  • Lúčna
  • Okulka
  • Sídlisko I
  • Sídlisko II
• Osady:
  • Ferovo
  • Lopaty
  • Ortáše
  • Rodinná Oblasť
  • Polovice
  • Rómska osada
  • Taňa

Čemerné

Tejto sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje, obsah preto nie je možné overiť.

Čemerné leží v údolí potoka Lomnica, ktorý je západným prítokom rieky Topľa. Nadmorská výška je približne 135 m n. m. Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou.

V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou a podľa sčítania obyvateľov v roku 1930 malo samostatné Čemerné 2 011 a mesto Vranov nad Topľou 2 856 obyvateľov. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné pochádza z roku 1282.^[4]:102-104 V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok, pílu a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V 19. storočí existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice. V Čemernom až do roku 1944 sídlili vojenské kasárne, kde niektoré budovy stoja dodnes v areáli novej tehelne. V tejto posádke slúžili aj významné mena ako generál Ján Ambruš, Dr. Cyril Daxner a mnoho ďalších predstaviteľov odboja a pod. V roku 1903 bola z Čemerného postavená železničná trať do Trebišova. Taktiež v Čemernom bol lesný sklad a odtiaľ jazdila uzkokoľajka do obce Zamutov. Ďalších 40 rokov bolo toto jediné možné železničné spojenie z mesta Vranov nad Topľou. Osobnú dopravu na tejto trati na škodu obyvateľov okresu ukončili v roku 2003. V dnešnej dobe sídli v Čemernom množstvo firiem a podnikov a Čemerne je vyhľadávanou lokalitou na bývanie pre svoju polohu a vybavenosť.

Lomnica

Tejto sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje, obsah preto nie je možné overiť.

Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu Vranov nad Topľou. Od roku 2006 je samostatnou mestskou časťou mesta Vranov nad Topľou. Prvá písomná zmienka je z roku 1356.^[4]:283-284

Leží 4 km južne od mesta pri ceste I/79, z ktorej odbočuje cesta do obce Kamenná Poruba. Nachádza sa vo Východoslovenskej pahorkatine na pravej nive rieky Topľa, pričom južným okrajom intravilánu preteká rieka Rakovec a severným okrajom potok Trnava.

V obci majú monastier pre gréckokatolícke redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života.

Vodné toky

Mestom preteká rieka Topľa.

Symboly obce

Erb

V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou.

V 15. storočí Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku 16. storočia bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením sv. Štefana, patróna farského kostola. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku 1622 a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes.

Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte.

Dejiny

Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku 1270.^[5]

Dňa 19. januára 1919 vstúpili do Vranova nad Topľou vojaci 4. stotniny 1. práporu 1. pluku Slovenskej slobody, čím doslo k oslobodeniu mesta spod maďarskej nadvlády a jeho začleneniu do Česko-slovenskej republiky.

Obyvateľstvo

Náboženstvo

Podľa sčítania ľudu v roku 2011 bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:^[6]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanuou vežou, z obdobia po roku 1441. Pôvodne vznikol ako kláštorný kostol františkánov, ktorí z mesta odišli počas reformácie. V rekatolizačnom období kostol prebrali pavlíni, ktorí nechali náročne upraviť jeho interiér. V roku 2008 získal titul bazilika minor. Interiér kostola je významným barokovým dielom. Nachádzajú sa tu oltáre a kazateľnica z dielne košického rezbára Jozefa Hartmana z prvej polovice 18. storočia. Steny sú pokryté freskami maliara J. L. Krackera. Na hlavnom oltári je umiestnená zázračná ikona Panny Márie, ktorá dala kostolu súčasné patrocínium. V kostole ďalej uchovávajú kolekciu liturických predmetov významného barokového zlatníka Jána Silašiho.^[7] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a vysokými oknami ukončenými lomeným oblúkom. Veža je lemovaná šabránami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi s hodinami a ihlancovou helmicou.

• 

  Bazilika Narodenia Panny Márie

• 
• 
• 

  Interiér baziliky

• 

  Detail hlavného oltára

• Kláštor Pavlínov, trojkrídlová dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba z roku 1672. Kláštor vznikol na pozvanie grófky Márie Esterházy. Úpravami prešiel v rokoch 1718-1735 po ničivom požiari. V tejto etape vznikol vstupný portál lemovaný párom predstupujúcich stĺpov s rozeklaným štítom. Na schodisku kláštora je freska Nanebovzatie proroka Eliáša od J. L. Krackera. Priečeliu kláštora, ktoré je členené vysokým pilastrovým rádom, dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. ^[8]

• 

  Pavlínsky kláštor

• 
• 

  Detail portálu

• 
• 

• Reforovaný kostol, jednoloďová neogotická stavba s pravouhlým záverom, z roku 1931. Zariadenie pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené opornými piliermi z lomového kameňa a oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šabránami. Veži dominuje trojité združené okno ukončené lomeným oblúkom a slnečné hodiny, ukončená je ihlancovou helmicou.^[9]
• Súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, kamenné barokové súsošie z roku 1770. Súsošie je umiestnené na podstavci obkolesenom balustrádou. Skladá sa zo sochy Panny Márie s Ježišom na iluzívnych mračnách, pod ktorými kľačí Ján Nepomucký s palmovým listom. Reštaurovaním súsošie prešlo v roku 2001. Na Námestí Slobody je dnes umiestnená jeho kópia.^[10]

• 

  Kópia Súsošia Panny Márie a Jána Nepomuckého

• 
• 
• 

  Reformovaný kostol

• Náhrobok Almássy Ferenczné (1783-1848), neogotický náhrobok z roku 1848. Nachádza sa v blízkosti pavlínskeho kláštora.^[11]
• Budova okresného súdu, dvojpodlažná trojtraktová secesná stavba na pôdoryse písmena U z roku 1911.^[12] Fasády budovy sú členené rizalitmi s vysokými trojuholníkovými štítmi. Sú dekorované režným tehlovým murivom, ktoré tvorí dekoratívnu korunnú rímsu a šambrány okien.
• Židovský cintorín založený v 18. storočí.

• 

  Náhrobok Almássy Ferenczné

• 

  Budova okresného súdu

• 

• Pamätník oslobodenia od fašizmu a pamätná tabuťa na pripojenie Vranova nad Topľou ku Česko-slovenskej republike.

Zaujímavosti

• Viac ako storočná lipa vysadená v meste v roku 1918 pri príležitosti vzniku Česko-slovenska-.^[13]

Hospodárstvo a infraštruktúra

V meste sídli významný drevospracujúci podnik na Slovensku.

Školstvo

V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove. Nachádza sa tu aj Akadémia vzdelávania, Centrum voľného času a kluby pre deti aj dospelých.

Materské školy

• Materská škola Ulica 1. mája 1227
• Materská škola Juh 1051
• Materská škola Sídlisko 1. mája
• Materská škola Okulka
• Materská škola Dlhá ulica
• Materská škola Domašská ulica 604
• Materská škola Kukučínova
• Materská škola Vajanského
• Cirkevná materská škola sv. Kláry

Základné školy

• ZŠ Sídlisko II.
• ZŠ Bernolákova
• ZŠ Juh
• ZŠ Lúčna
• ZŠ Kukučínova
• ZŠ Lomnická ulica
• ZŠ pre telesne postihnutých
• Cirkevná ZŠ sv. Dominika Savia

Osemročné gymnáziá

• Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova
• Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi

Stredné školy

• Gymnázium C. Daxnera
• Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi
• Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka
• Stredná odborná škola drevárska
• Obchodná akadémia
• Zváračská škola

Umelecké školy

• ZUŠ výtvarná, hudobná, tanečná a literárno-dramatická
• SZUŠ výtvarná
• SZUŠ hudobná
• SZUŠ tanečná

Šport

MŠK Vranov nad Topľou

Združuje tieto športy:

• stolný tenis
• atletika
• box
• hádzaná
• hokejbal
• judo
• karate
• šach
• volejbal

Osobnosti mestaupraviť | upraviť zdroj

Rodáciupraviť | upraviť zdroj

• Gyula Dahlström (* 1834 – † 1907), entomológ
• Magdaléna Tóthová (* 1944– † 1999), slovenská fyzička
• Vojtech Christov (* 1945), bývalý futbalový rozhodca
• Jaroslav Boroš (* 1947), bývalý futbalista
• František Hoholko (* 1947 – † 2005), bývalý futbalista
• Marián Tkáč (* 1949), predseda Matice slovenskej (2010 – 2017), ekonóm, spisovateľ, prvý guvernér Národnej banky Slovenska v roku 1993
• Viera Petríková (* 1957), právnička, bývalá ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády SR pre legislatívu v kabinete Roberta Fica, sudkyňa na Najvyššom súde SR
• Pavol Hudák (* 1959 – † 2011), básnik
• Ivan Mikloš (* 1960), ekonóm a politik, bývalý podpredseda vlády a minister financií
• Miroslav Kudzia (* 1962), slovenský maliar
• Maria Kobielska (* 1964), sólistka opery Národného divadla v Prahe
• Vladimír Kobielsky (* 1975), herec
• Marián Gešper (* 1980), predseda Mladej Matice (2010 – 2016), predseda Matice slovenskej od roku 2017

Čestné občianstvoupraviť | upraviť zdroj

• Ján Figeľ (* 1960), politik, bývalý predseda KDH a bývalý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Pôsobili tuupraviť | upraviť zdroj

• Jakub Jakobeus (* 1591 – † 1645), básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby. Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského.
• Hartmann Jozef (* 1700 – † 1764), sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál.
• František Barkóci (* 1710 – † 1765), bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup jágerský (1746 – 1761) a arcibiskup ostrihomský (1761 – 1765).
• Ján Lukáš Kracker (* 1717 – † 1779), maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora pavlínov.
• Andrej Čorba (* 1770 – † 1845), farár a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine.
• Adam Hlovík (* 1793 – † 1851), evanjelický farár, pôsobil v Kladzanoch v rokoch 1826 – 1831. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril aj tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval dielo Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom.
• Jozef Bencúr (* 1806 – † 1886), zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od roku 1856 do roku 1910. Tu vyrobený cement v roku 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v roku 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---