A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Čertižnianka | |
potok | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Medzilaborce |
Obec | Čertižné |
Prameň | Laborecká vrchovina |
- poloha | Čertižné |
- výška | 688 m |
- súradnice | 49°23′09″S 21°49′29″V / 49,3858°S 21,8248°V |
Ústie | Laborec |
- poloha | Čertižné, Laborecká vrchovina, Medzilaborecká brázda |
- výška | 426 m |
- súradnice | 49°20′52″S 21°49′32″V / 49,3479°S 21,8256°V |
Dĺžka | 5,2 km |
Rád toku | VI. |
Hydrologické poradie | 4-30-03-2908 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čertižnianka[1] je potok v severnej časti regiónu Zemplín, v severnej a centrálnej časti obce Čertižné v okrese Medzilaborce v Prešovskom kraji. Je ľavostranným prítokom Laborca, ktorý v súčasnosti po vodohospodárskych úpravách začiatkom 20. storočia ústi do Latorice; má dĺžku 5,2 km. Je vodným tokom VI. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-30-03-2908. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Laborecká vrchovina a v dolnej časti toku v oblasti zaústenia geomorfologický podcelok Medzilaborecká brázda.[2]
Prameň
Pramení v nadmorskej výške 688 m n. m. v lesnom extraviláne, v severnej časti obce Čertižné, 340 m juhovýchodne od slovensko-poľskej štátnej hranice, v okrese Medzilaborce, v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina.
Opis toku
Tečie juhovýchodojužným smerom lesným extravilánom, v nadmorskej výške 572 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, tečie po východnom úpätí vrchu a lesa Fujov s nadmorskou výškou 667 m n. m., v nadmorskej výške 523 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, mení smer na juh, preteká lesom a pasienkom Hlboká dolina, preteká lesným priestorom, ktorý sa mení na kombináciu lesa a trvalého trávneho porastu, v nadmorskej výške 493 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok a tesne poniže vo výške 492 m n. m. pravostranný bezmenný prítok, mení smer na juhozápadojuh, s poklesom spádu meandruje, ľavým brehom obmýva úpätie pasienka Pod horou, v nadmorskej výške 457 m n. m. pri hospodárskom stredisku farmy vteká do intravilánu obce Čertižné, mení smer na juh a v nadmorskej výške 426 m n. m. ústi do Laborca, ako jeho ľavostranný prítok.[3] Čertižnianka má štyri bezmenné prítoky.[4][5][6]
Pramení a preteká hornou a strednou časťou toku v lesnom extraviláne obce Čertižné a dolnou časťou toku vrátane ústia v intraviláne obce Čertižné v okrese Medzilaborce, v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina a v dolnej časti toku v oblasti zaústenia v geomorfologickom podcelku Medzilaborecká brázda.[7]
Pôvod názvu
Hydronymum Čertižnianka, má pôvod v názve obce Čertižné, ktorý reflektuje miestnu nárečovú podobu výslovnosti názvu obce (1773 Czertissne, štandardizované od 1927 Čertižné). Z toponyma Čertižné rozšírením o formant -ianka bolo utvorené jednoslovné hydronymum ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. V štandardizačnom procese hydronyma v zmysle regulatívu hierarchickej postupnosti názvu bola uprednostnená podoba Čertižnianka pred očakávanou systémovou podobou Čierťažnianka.[8] Hydronymum Čertižnianka bolo štandardizované v roku 1975.
Názov obce Čertižné má pôvod v pôvodnom význame apelatíva čierťaž v stredovekej slovenčine pôda získaná vyklčovaním lesa, čo bol v stredoveku veľmi častý identifikačný prvok pri opise pozemkov, resp. pri opise priebehu ich hraníc v lesnom priestore. Apelatívum čierťaž získalo pozdejšie i posunutý význam a to hraničná čiara, hranica. Motivantom pomenovacieho procesu v čase pomenovania obce bol charakteristický výskyt čierťaží v severnom priestore pomenúvanej obce – historickej stredovekej uhorsko-poľskej štátnej hranice. Zo slovného základu apelatíva čierťaž bol v slovenskom stredovekom jazykovom prostredí utvorený jednoslovný nepredponový názov obce ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii; toto apelatívum je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj slovnej zásoby;[9] porovnaj aj hydronymá napr. Čierťaž (prítok Lehotského potoka), Čierťaž (prítok Zázrivky), Čierťažský potok (prítok Kruhovského potoka), Čierťažský potok (prítok Zbojského potoka).[10][11]
Najstarší doložený písomný záznam názvu obce Čertižné je z roka 1431.
Referencie
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online (cit. 2021-11-29).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na .
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 54, 59. ISBN 80-85164-17-5.
- ↑ Priebeh vodného toku Čertižnianka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na .
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 18, 31. Bratislava 1976. 79-002-76.
- ↑ Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1423/1993 z 28.7.1993. 121 s. S. 19, 91, 93, 103. ISBN 80-85672-05-7.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 133. 079-902-87 NVA.
- ↑ VALENTOVÁ, Iveta. Lexika slovenských terénnych názvov. 1. vyd. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, 2018. 220 s. ISBN 978-80-89607-69-3. S. 107-110.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 67,68,112,133,141.
- ↑ čierťaž. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok 1, A-J. Bratislava : Veda, 1991. 7 zv. (535 s.) Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1. S. 214, 215.
- ↑ KRAJČOVIČ, Rudolf. Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (7). In: KRAJČOVIČ, Rudolf. Kultúra slova. Bratislava, Martin : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV a Jazykovedný odbor Matice slovenskej, 2008, roč. 42, č. 1. S. 93.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk