Čierny Váh
rieka
Štát	Slovensko
Región	Prešovský, Žilinský
Okres	Poprad, Liptovský Mikuláš
Prameň
- poloha	Kráľova hoľa, Nízke Tatry
- výška	1 680 m
Ústie	Váh, sútok s Bielym Váhom
- poloha	Kráľova Lehota
- výška	663 m
- súradnice	49°01′08″S 19°48′32″V / 49,018908°S 19,808972°V / 49.018908; 19.808972
Dĺžka	39 km
Povodie	314,942 km² (31 494 ha)
Prietok
- priemerný	4,05 m³/s
- maximálny	64,10 m³/s
- minimálny	0,730 m³/s
Rád toku	II.
Hydrologické poradie	4-21-01-005,-025,-027
Číslo recipienta	4-21-01-13621,-13677,-13931
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Čierny Váh^[1] je jednou z dvoch zdrojníc rieky Váh, nakoľko je dlhšia ako Biely Váh, zarátava sa do celkovej dĺžky Váhu. Meria 39 km a priemerná lesnatosť povodia dosahuje 80 %.

Čierny Váh pramení v Nízkych Tatrách na svahu Kráľovej hole (1 946,1 m n. m.) a z východu na západ preteká najdlhšou liptovskou dolinou, Čiernovážskou dolinou, ktorá zároveň oddeľuje Nízke Tatry na juhu a Kozie chrbty na severe.

Prameň

Spoločne s ďalšími slovenskými riekami, Hnilcom a Hronom, pramení v masíve Kráľovej hole v kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier. Čierny Váh vzniká na severoseverozápadnom svahu Kráľovej hole v nadmorskej výške približne 1 680 m n. m. Prameň sa nachádza v pásme kosodreviny, na hranici okresov Poprad a Brezno, a zároveň na katastrálnej hranici obcí Liptovská Teplička a Šumiac. V pramennej oblasti, v nadmorskej výške 1 370,3 m n. m. priberá svoj prvý prítok prameniaci na severnom svahu Kráľovej hole.

Opis toku

Od prameňa steká najprv severovýchodným smerom, na východnom úpätí Prašivka (1 329,3 m n. m.) vytvára oblúk prehnutý na východ a na krátkom úseku pokračuje na sever. Potom veľkým oblúkom obteká masív Záturne (1 301,9 m n. m.), postupne sa stáča na severozápad až severoseverozápad a vteká do Teplickej kotliny, kde priberá významný Ždiarsky potok a z východu obteká Liptovskú Tepličku. Následne tečie znovu severozápadným smerom, nad sútokom so Šuňavským potokom sa ďalej stáča na západ a pri osade Čierny Váh priberá svoj najvýznamnejší prítok zľava, vodnatú Ipolticu. Vzápätí napája vodnú nádrž Čierny Váh s prečerpávacou vodnou nádržou a pri osade Svarín priberá Svarínku. Napokon vteká do výbežku Liptovskej kotliny, kde sa stáča na sever a východne od obce Kráľova Lehota sa spája s vodami Bieleho Váhu (663 m n. m.) a ďalej tečú ako Váh.^[2]

Povodie Čierneho Váhu podľa prítokov (v smere toku)

Čierny Váh

• Veľký Brunov Ľ
• Holičná Ľ
  • Dzurová P
• Ždiarsky potok Ľ
  • Čierna P
  • Podpeklianka P
  • Staníkov potok P
• Teplička Ľ
• Kolesársky potok Ľ
• Krahulčí potok P
• Soľanka Ľ
• Pstruhový potok Ľ
• Šuňavský potok P
  • Konské P
• Hlboký potok P
• Benkovský potok Ľ
• Ipoltica Ľ
  • Hromisko Ľ
  • Snežná Ľ
  • Driečna P
    • Oravcová Ľ
  • Široký potok P
  • Medvedí potok P
  • Dikula P
    • Vápenica Ľ
  • Mandiška Ľ
  • Plevovský potok Ľ
• Vyšný Chmelinec Ľ
• Nižný Chmelinec Ľ
• Svarínka Ľ
  • Bystrý potok Ľ
  • Cianový potok Ľ
• Sokolí potok P
• Milkovský potok Ľ
• Belinec Ľ

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierny Váh (rieka)

Galéria

• 

  Rieka nad Svarínom

• 

  Úsek medzi priehradou a Svarínom

• 

  Úsek medzi priehradou a Svarínom

• 

  Pod priehradným múrom

• 

  Nad vtokom do vodnej nádrže

• 

  Vtok rieky do vodnej nádrže

Referencie