Čifte chamam (Plovdiv) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Čifte chamam (Plovdiv)
Čifte chamam
(Чифте хамам)
bývalé kúpele
pohľad na Čifte chamam z juhovýchodu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Súradnice 42°09′07″S 24°44′59″V / 42,15194°S 24,74972°V / 42.15194; 24.74972
Štýl osmanský
Materiál kameň
Vznik 1479 alebo 16. storočie
Výstavba 1461 – 1479 alebo 16. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný – galéria
Stav zreštaurovaný
Wikimedia Commons: Ancient Bath centre, Plovdiv
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Čifte chamam (bulh. Чифте хамам, doslova Dvojité kúpele),[1][2][3][4][5] známe aj ako Čifte baňa (bulh. Чифте баня, doslova Dvojité kúpele),[6][7][8][9][10][11][4] alebo Baňa starinna (bulh. Баня старинна, doslova Staré kúpele)[2][3][7][10] je jednoposchodová budova bývalých osmanských verejných kúpeľov v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[10][11][2][9][7][5][8][4]

Názov

Výraz „čifte“ znamená v preklade z turečtiny „dvojitý“ a kúpele ho dostali z toho dôvodu, že boli rozdelené na dve – mužské a ženské – oddelenia.[2][3][7][11][8][4] Výraz „chamam“ je turecký výraz, ktorý označuje budovu verejných kúpeľov.[12]

V minulosti sa pre túto stavbu používal aj názov Čelebi kadija (bulh. Челеби кадия).[9]

Poloha

Budova bývalých kúpeľov sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v blízkosti severného úpätia tzv. Trojpahorčia[5][11][8] na križovatke bulváru „Šesti septemvri“ (bulh. булевард „Шести септември“) a bulváru „Car Boris III – Obedinitel“ (bulh. булевард „Цар Борис III – Обединител“).[11][8]

Dejiny a súčasnosť

Podľa väčšiny zdrojov bola budova postavená v priebehu 16. storočia[3][1][5][8][4] ako osmanské verejné mestské kúpele[3][8][4] Existujú však aj názory, podľa ktorých bola budova postavená už v rokoch 14611479, pričom jej autorom bol Ismail bej.[2] V priebehu svojej existencie budova prešla niekoľkými rekonštrukciami.[8] Budova slúžila svojmu pôvodnému účelu – teda ako verejné kúpele – až do 80. rokov 20. storočia.[5][11]

V roku 1995 sa v budove po prvýkrát uskutočnila umelecká výstava.[4] V roku 1999 bola budova čiastočne zreštaurovaná[5][11] a po tejto rekonštrukcii[5][11][4] začala oficiálne fungovať ako centrum súčasného umenia,[2][3][13][9][7][5][11][8][4] ktoré je známe pod názvom Galerija na săvremenno izkustvo „Baňa starinna“ (bulh. Галерия на съвременно изкуство „Баня старинна“, doslova Galéria súčasného umenia „Staré kúpele“),[2][4] prípadne Zala za Săvremenno izkustvo „Baňa starinna“ (bulh. Зала за Съвременно изкуство „Баня старинна“, doslova Sála pre súčasné umenie „Staré kúpele“). Budova je pod správou plovdivskej Mestskej umeleckej galérie.[5] Každý rok v priebehu septembra sa toto centrum stáva dejiskom výstavy Sedmicata na săvremennoto izkustvo (bulh. Седмицата на съвременното изкуство, doslova Týždeň súčasného umenia),[4][8] ktorá prebieha s podporou plovdivskej pobočky Goetheho inštitútu.[8]

Charakteristika

Budova je kamenná,[6][4] štvoruholníkového pôdorysu,[6] pričom pri výstavbe boli použité kamene, ktoré už boli opracované a pochádzali z ruín rímskych budov ako aj hradieb z obdobia vlády Filipa II., ktoré sa nachádzali v okolí. Niektoré reliéfy a ornamenty pochádzajúce z obdobia antiky sú ešte aj dnes viditeľné na kameňoch vonkajšej fasády budovy.[4] Múry budovy boli postavená technikou tzv. „bunkového murovania“, ktoré bolo typické napríklad pre byzantskú architektúru.[14] Nad celou budovou sa nachádzajú kupoly, ktoré prostredníctvom v nich umiestnených otvorov zabezpečovali prístup svetla do budovy.[4] Vrchol u hlavných kupol je zakončený lampášom, čo bol pomerne vzácny architektonický jav, ktorý sa zriedkavo vyskytoval u budov osmanských kúpeľov postavených v priebehu 16. storočia. Tento jav je zároveň jednou z hlavných indícií na základe, ktorých sa predpokladá, že plovdivský Čifte chamam bol postavený práve v tomto storočí.[1] Budova je typicky osmanským typom moslimských verejných kúpeľov (ktoré boli stavané predovšetkým osmanskými a seldžuckými Turkami), ktoré sú charakteristické predovšetkým tým, že sa jedná dvojité (zdvojené) budovy (majú oddelenú mužskú a ženskú časť). Arabský typ moslimských verejných kúpeľov sa naopak obvykle vyznačoval spoločnými priestormi pre obidve pohlavia, ako aj väčšou podobnosťou kúpeľným budovám z obdobia antiky.[15]

Vnútorné steny sú vyzdobené freskami, ktoré predstavujú florálne motívy a geometrické obrazce. V strede mužskej časti sa v minulosti nachádzala fontána kruhového pôdorysu, pričom jej základy sú dodnes viditeľné. [4] Mramorové kúpeľné nádrže sú dekorované reliéfmi, ktoré predstavujú predovšetkým rôzne mnoholisté ružice, geometrické a stalaktitické ornamenty, ako aj špecifické arabské ozdobné mreže vyskladané z trojuholníkovitých (ale aj iných geometrických) tvarov. Zaujímavú časť dekorácie budovy predstavujú aj kresby v oddelení bývalej mužskej šatne Čifte chamam, ktoré predstavujú rôzne obrazce vzniknuté predovšetkým pospájaním rôznych geometrických tvarov (ale vyskytujú sa aj florálne a iné motívy), pričom tieto obrazce boli nakreslené grafitom pravdepodobne niekedy na začiatku 20. storočia.[16]

Spolu s kúpeľami boli v susedstve postavené aj ďalšie dve budovy. Jednalo sa o mešitu a tzv. „ťurbe“[2] (osmanský výraz pre hrobku určenú na uchovanie pozostatkov vyššieho náboženského, administratívneho alebo vojenského predstaviteľa).[12] Tieto dve budovy boli zbúrané v priebehu roku 1914.[2]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[10][11][8]

Stavba bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku zastupiteľstvom okresu Plovdiv.[11][10][8]

Zaujímavosti

  • Archeologické vykopávky v okolí odhalili, že v tesnej blízkosti budovy sa nachádzal v minulosti kresťanský chrám z obdobia ranného stredoveku z ktorého sa zachovala kamenná doska z oltára s vyobrazením leva a levice, ktorá je v súčasnosti v expozícii Mestského archeologického múzea.[3][7][11]
  • O budovu zažiadal úrad plovdivského muftiho, ktorý ju chcel získať do správy, toto však bolo zastupiteľstvom Plovdivu odmietnuté s tým, že je budova miestnou kultúrnou pamiatkou a ostane v správe mesta.[8][10] V tejto veci prebehlo aj niekoľko súdnych sporov.[8]
  • Po rekonštrukcii na prelome 20. a 21. storočia sa budova stala prvou galériou venovanou súčasnému modernému umeniu na území Bulharska.[3]
  • Rekonštruovaná budova slúžiaca ako centrum pre súčasné moderné umenie, bola jednou z budov zahrnutých v programe pre kandidatúru Plovdivu na Európske hlavné mesto kultúry.[11]
  • V Plovdive (vtedajšom Filibe) sa v minulosti nachádzal väčší počet tureckých kúpeľov.[2][17] V priebehu 17. storočia sa spomína osem[17] a v roku 1874 dokonca až dvanásť budov verejných osmanských kúpeľov.[2]
  • Budova kúpeľov Čifte chamam bola vzhľadovo výrazne podobná inej plovdivskej osmanskej kúpeľnej budove - dnes už neexistujúcim kúpeľom Chiunkiar chamam (bulh. Хюнкяр хамам).[6]

Galéria

Referencie

  1. a b c MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 236 – 237. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia: Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 104. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 429. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j k l m n o newsart.net
  5. a b c d e f g h i visitplovdiv.com
  6. a b c d MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 222. (po bulharsky)
  7. a b c d e f plovdivbg.info
  8. a b c d e f g h i j k l m n o rezervaciq.com
  9. a b c d lostinplovdiv.com
  10. a b c d e f marica.bg
  11. a b c d e f g h i j k l m urboapp.com
  12. a b TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia: Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 104. (po bulharsky)
  13. MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 256. (po bulharsky)
  14. MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 239. (po bulharsky)
  15. MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 213. (po bulharsky)
  16. MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 245 – 247. (po bulharsky)
  17. a b MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 218. (po bulharsky)

Iné projekty

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Čifte chamam (Plovdiv)

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku...
čítajte viac na tomto odkaze: Kultúrne pamiatky

Čalăkovov dom
Červený chrám (Peruštica)
Čifte chamam (Plovdiv)
Šachbedinova mešita Imaret
Žltá škola
Antická knižnica (Plovdiv)
Antické divadlo (Plovdiv)
Antický štadión (Plovdiv)
Antický odeon (Plovdiv)
Arbanaský monastier svätého Mikuláša
Arménsky chrám svätého Kríža
Asenova pevnosť
Bakalovovej dom
Bazilika č. 1 (Chisaria)
Bazilika č. 3 (Chisaria)
Bazilika č. 8 (Chisaria)
Birdasov dom
Buchalov chan
Budova Národného zhromaždenia (Bulharsko)
Bulharská akadémia vied (centrálna budova)
Bulharská národná banka (hlavná budova)
Cársky palác (Sofia)
Centrálne minerálne kúpele (Sofia)
Centrálne sofijské haly
Centrálny vojenský klub
Chindlijanov dom
Chisar kapija
Chrám-hrobka (Chisaria)
Chrám-kostnica svätej Nedele (Batak)
Chrám-pamätník svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského
Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)
Chrám stará svätá Petka (Plovdiv)
Chrám svätého Štefana (Nesebar)
Chrám svätého Demetera (Chisaria)
Chrám svätého Demetera (Peštera)
Chrám svätého Demetera Solúnskeho (Plovdiv)
Chrám svätého Františka z Assisi (Sofia)
Chrám svätého Jána Aliturgeta
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Asenovgrad)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Bracigovo)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Juraja (Ambelino, Asenovgrad)
Chrám svätého Juraja (bazilika, Sofia)
Chrám svätého Juraja (Plovdiv)
Chrám svätého Juraja (Sofia)
Chrám svätého Michala archanjela (Peruštica)
Chrám svätého Mikuláša (Dolen)
Chrám svätého Mikuláša (Karlovo)
Chrám svätého Mikuláša (Kovačevica)
Chrám svätého Mikuláša (Plovdiv)
Chrám svätého Mikuláša Sofijského
Chrám svätého Premenenia Pána (Pazardžik)
Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Teodora (Nesebar)
Chrám svätého Teodora Tirona (Panagiurište)
Chrám svätých archanjelov Michala a Gabriela (Nesebar)
Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)
Chrám svätých Konštantína a Heleny (Plovdiv)
Chrám svätých Petra a Pavla (Dobrinište)
Chrám svätých Sedmopočetníkov (Sofia)
Chrám svätej Bohorodičky Eleusy
Chrám svätej Bohorodičky Petričskej
Chrám svätej Nedele (Arapovský monastier)
Chrám svätej Paraskevy (Lešten)
Chrám svätej Paraskevy (Nesebar)
Chrám svätej Paraskevy (Sofia)
Chrám svätej Petky (Peštera)
Chrám svätej Petky Samardžijskej
Chrám svätej Sofie (Nesebar)
Chrám svätej Sofie (Sofia)
Chrám svätej Trojice (Bansko)
Chrám svätej Trojice (rumunský, Sofia)
Chrám Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu (Panagiurište)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Batak)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Chisaria)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Nesebar)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Asenovgrad)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Burgas)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Gabare)
Chrám Zosnutia svätej Bohorodičky (Peštera)
Dančovov dom
Danovov dom
Doktorský pamätník
Dom-múzeum Georgiho Dimitrova (Sofia)
Dom-mýtnica Aleksiho Bojadžieva
Dom Ďada Dobriho (Triavna)
Dom Andreja Georgiadiho
Dom Artina Gidikova
Dom Caňa Šiškova
Dom chadžiho Dragana Kaloferecu
Dom Chadžiho Stojana Bagrianova
Dom chadžiho Vlasakiho Čochadžijatu
Dom Dimităra Sergiuva
Dom doktora Stojana Čomakova
Dom Dragošina Marangozova
Dom Filibosa Nišaňana
Dom Georgiho chadžiho Nikolaidiho
Dom Georgiho Jovčeva
Dom Ivana Furnadžieva
Dom Kasandry Bajatovovej
Dom Kirkora Mesroboviča
Dom Klianti
Dom Konstantina Stoilova
Dom múzeum Rajny Kňagine
Dom múzeum Stanislava Dospevského
Dom Neďalka Nemského
Dom Neveny Atanasovovej
Dom Nikolakiho Christoviča
Dom Nikolu Stojčeva
Dom Ovanesa Stepaňana
Dom Rajna Popoviča
Dom s hlavami
Dom s medailónom
Dom Verena Stamboľana
Drjanovský monastier
Dudekovov dom
Eirene (Plovdiv)
Etnografické múzeum (Burgas)
Etnografický dom (Asenovgrad)
Evanjelický kongregačný kostol (Plovdiv)
Fórum Filipopolu
Fontána Demetra
Francúzske kolégium svätého Jozefa
Georgiadiho dom
Historická škola svätého Juraja
Historická budova Bulharskej národnej banky (Plovdiv)
Historické múzeum (Asenovgrad)
Historické múzeum (Batak)
Historické múzeum (Karlovo)
Hodinová veža (Peštera)
Hodinová veža (Plovdiv)
Humanistické gymnázium svätých Cyrila a Metoda (Plovdiv)
Južná brána (Chisaria)
Juhovýchodný chrám (Peristera)
Kăštata s glavite
Kăštata s medaľona
Kănevov dom
Kalinčevov dom
Katedrála svätej Nedele
Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Plovdiv)
Katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda (Burgas)
Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (Pazardžik)
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov (Plovdiv)
Kostol Panny Márie Lurdskej (Plovdiv)
Kričimský nápis
Lăvov most
Lamartinov dom
Lekáreň Hippokrates (Plovdiv)
Lekovov dom
Malá bazilika (Plovdiv)
Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.
Mazakovov dom
Mešita Baňa Baši
Mešita Bujuk
Mešita Džumaja
Mešita Kuršum (Karlovo)
Mešita Kuršum (Pazardžik)
Mešita Taškiupriu
Mešita Taš kjuprju
Mevlevi Chane
Národná čitáreň Vasila Petleškova
Národné múzeum Vasiľa Levského
Nebet tepe
Nedkovičov dom
Občianska bazilika Filipopolu
Orlov most
Pamätník „Aprilci a Antonivanovci“
Pamätník Adrianopolského eposu (Sofia)
Pamätník Cára Osloboditeľa
Pamätník Septemvrijci 1923
Pamätník Vasiľa Levského (Karlovo)
Pamätník Vasiľa Levského (Sofia)
Patevova maaza
Patevov dom
Pavlitiho dom
Peristera (pevnosť)
Petleškovov dom
Pevnostné hradby starého Nesebaru
Pevnostné múry a opevnenia Diocletianopolu
Popovov dom
Prvé dievčenské gymnázium (Plovdiv)
Prvý evanjelický kostol (Sofia)
Ranobyzantské termálne kúpele (Nesebar)
Ranobyzantský keramický komplex (Plovdiv)
Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole
Regionálne etnografické múzeum (Plovdiv)
Rezidencia (Filipopolis)
Ritorov dom
Ruský pamätník (Sofia)
Súdny palác (Sofia)
Severovýchodný chrám (Peristera)
Slavejkovova škola (Plovdiv)
Sofijská synagóga
Staré kúpele Orta mezar
Synodálny palác (Sofia)
Trojanský monastier
Tutevov dom
Veľká bazilika (Plovdiv)
Veterné mlyny (Nesebar)
Vojenský klub (Plovdiv)
Základná škola Gea Mileva (Plovdiv)
Západná brána (Chisaria)




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk