Ďurďoš
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Vranov nad Topľou
Región	Šariš
Vodný tok	Topľa
Nadmorská výška	175 m n. m.
Súradnice	49°02′54″S 21°31′34″V / 49,0482°S 21,5260°V / 49.0482; 21.5260
Rozloha	6,14 km² (614 ha)
Obyvateľstvo	285 (31. 12. 2024)
Hustota	46,42 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1363
Starosta	Miroslav Mikeľ (SRK)
PSČ	094 31 (pošta Hanušovce nad Topľou)
ŠÚJ	544183
EČV (do r. 2022)	VT
Tel. predvoľba	+421-57
Adresa obecného úradu	Obec Ďurďoš Ďurďoš 36, 094 31 Ďurďoš
Telefón	445 23 20
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ďurďoš
Webová stránka: durdos.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Ďurďoš je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

• Ďurďoš
• Grodzín
• Kolónia
• Viduma

Ďurďoš leží vo východnej časti doliny strednej Tople. Nadmorská výška v strede obce je 175 m. n. m. a v chotári 160 - 490 m. n. m. Mierne členitý povrch chotára tvoria horniny bradlového pásma, treťohorný flyš a štvrtohorné náplavy Tople. Stredná časť obce je odlesnená, v ostatných častiach sa nachádza les.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1363 (obec však jestvovala už skôr) a názov obce uvedený ako Gurgus, neskôr ako Gyvrges (1410), Djurďaš (1808), Dzurdzoš (1920), Ďurďoš (1927) po maďarsky Gyöfgyös. Jej variant je totožný s nárečovým variantom mena Juraj, mužo s takým menom bol pravdepodobne prvý miestny šoltýs. Sídlisko pravdepodobne založil šoltýs s poddanými podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. V Ďurďoši v roku 1493 hospodárilo šesť sedliackych domácností. Polia pre ďalších šesť usadlostí ležali opustené, ich bývalí obyvatelia sa vysťahovali alebo pomreli. V roku 1550 tam bývalo vo vlastných domoch osem sedliackych domácností. V roku 1567 bývala iba jedna rodina miestneho slobodníka (ostatné domácnosti sa buď odsťahovali alebo vymreli). Do roku 1570 sídlisko úplne spustlo, dedinu však zakrátko oživili noví usadlíci. V roku 1582 boli nové sedliacke usadlosti zdanené daňou kráľovi od 2,25 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných osem poddaných domov a možno aj dom šoltýsa. Na prelome 16. a 17. storočia bol Ďurďoš malou dedinou s poddaným obyvateľstvom. V roku 1610 žilo v Ďurďoši len málo sedliackych a železiarskych domácností, lebo v tomto roku ich spolu zdanili iba od 0,5 porty. V období rokov 1630-1635 tam poddanskí obyvatelia nežili. Neskôr Ďurďoš opäť obnovili prisťahovalci. Ich zásluhou bol Ďurďoš začiatkom 18. storočia malou dedinou. V roku 1715 tam žilo osem (šesť opustených), v roku 1720 len päť poddanských domácností, v roku 1787 mala obec 28 domov a 179 obyvateľov, v roku 1828 mala obec 20 domov a 155 obyvateľov. Zaoberali sa chovom dobytka a poľnohospodárstvom. V 19. storočí patrila rodine Blašovcov. Za 1. ČSR pracovali v lesnom hospodárstve a v poľnohospodárstve. V čase SNP v chotári pôsobili partizánske skupiny - Čapajev. Dňa 7. 9. 1944 fašisti zastrelili troch obyvateľov obce. JRD bolo založené v roku 1958. Časť obyvateľov v čase socializmu pracovala v priemyselných podnikoch v Prešove a Košiciach. Pod správu obce a jej katastra dnes patrí aj blízka osada Grodzin.

Vývin názvu obce

• 1363 – Gurgus
• 1410 – Gyvrges
• 1808 – Djurďaš
• 1920 – Dzurdzoš
• 1927 – Ďurďoš, po maďarsky: Gyöfgyös

• Gréckokatolícky kostol Nanebovstúpenia Pána, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1781. Zariadenie chrámu, baldachýnový oltár a ikonostas, pochádza z prvej polovice 20. storočia. Fasády sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená výraznou barokovou helmicou s laternou.

• 1973 - 1986 Štefan Belaj
• 1986 - 1991 Andrej Sabo
• 1991 - 1995 Štefan Straka
• 1995 - 1999 Juraj Labanc
• 1999 - 2006 Emília Marcinková
• 2006 - 2010 Marta Jurčová
• 2010 - 2018 Emília Marcinková
• 2018 - Miroslav Mikeľ

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďurďoš

• Oficiálny web

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.