Ľubica Trubíniová
slovenská environmentálna aktivistka
Narodenie	30.10.195830. október 1958 (66 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Alma mater	Stavebná fakulta Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave
Biografický portál

Ing. Ľubica Trubíniová (* 30. október 1958, Bratislava) je slovenská geotechnička a environmentálna aktivistka.

V roku 1983 absolvovala s vyznamenaním a cenou dekana Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, odbor Konštrukcie a dopravné stavby, špecializácia geotechnika. V roku 1993 bola zakladateľkou a riaditeľkou slovenskej odbočky organizácie Greenpeace. V rokoch 2004 – 2006 bola jedným z koordinátorov Mimovládneho výboru Naše Tatry – spontánnej iniciatívy ochranárov, odborníkov a osobností kultúrneho života na obnovu Tatranského národného parku po veternej smršti 19. novembra 2004.

Príležitostne publikuje v médiách a zborníkoch s environmentálnou a energetickou problematikou.

Za svoju činnosť získala v roku 1997 Cenu Josefa Vavrouška udeľovanú Nadáciou Charty 77^[1] a v roku 2000 1. cenu The Sasakawa Environmental Award udeľovanú The Sasakawa Peace Foundation.

Časopis Nový Profit vyhlásil za výrok týždňa jej údajnú vetu „Ja elektrinu k svojmu životu nepotrebujem, ten televízor si kľudne pozriem aj pri sviečkach“. Ľubica Trubíniová tvrdí, že ide o znovu vytiahnutý pozostatok diskreditačnej kampane; chybu priznala i redakcia časopisu a verejne sa za ňu ospravedlnila.^[2]

V roku 2006 vo voľbách do NR SR kandidovala na 49. mieste kandidátky strany Slobodné Fórum, navrhla ju Demokratícká únia.^[3] Strana sa nedostala do parlamentu.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.