A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ľubomír Ďurček | |
slovenský konceptuálny umelec, maliar, akčný umelec | |
Narodenie | 30. august 1948 (75 rokov) Bratislava, Slovensko |
---|---|
Bydlisko | Bratislava |
Národnosť | slovenská |
Alma mater | Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava |
Ľubomír Ďurček (* 30. august 1948, Bratislava) je slovenský konceptuálny umelec, performer, dokumentarista, autor experimentálnych textov, kníh a filmov.
Biografia
Jeho diela sú prezentované na mnohých výstavách na Slovensku, rovnako aj medzinárodne v Amsterdame, Prahe a Brne. Študoval krajinné a obrazové umenie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod vedením profesora Jána Želibského. Štúdium ukončil v roku 1973. Väčšinu svojho života pôsobil ako stredoškolský pedagóg. V roku 1977 spoločne s Petrom Bartošom organizoval výstavu fotografií českých a slovenských akčne a konceptuálne zameraných výtvarníkov, pomenovanú Fotozáznamy. Na prelome 70. a 80. rokov spolupracoval s Divadlom Labyrint a Dočasnou spoločnosťou intenzívneho prežívania okolo Jána Budaja. Pre Týždeň divadla na ulici realizoval koncept súboru akcií s názvom Rezonancie (1979). Ďurček vo svojej tvorbe využíva elementárny jazyk vizuálnej komunikácie, ako je bod, línia, rozptyl a koncentrácia.
Experimentálny film
Tematicky sa Ďurček zameriava na experimentálny film, na komunikáciu a medziľudské vzťahy prezentované odlúčením alebo fyzickým kontaktom. Dôležitý prvok je využívanie častí ľudských tiel ako napríklad ruky v Informácia o rukách a ľuďoch. Akcia NFRMC a film Informácia o rukách a ľuďoch má tiež na jednej strane črty skupinového performance pre filmovú kameru a film a na druhej strane aj črty happeningu, kde sú všetci účastníci a herci zároveň aj divákmi, aj keď hovoriť o divákoch tu nie je celkom presné, lebo sa môžu „dívať“ iba rukami. Ďurček tu priviezol a zhromaždil skupinu mladých ľudí z rozličných miest Bratislavy so zakrytými očami na smetisko devastovanej v krajine. Pred vstupom do „hry“ im neposkytol ani možnosť vzájomného kontaktu, ani informáciu o totožnosti ostatných účastníkov akcie. Na smetisku ich zhromaždil okolo čierneho stola. Všetci museli položiť obidve ruky na stôl. Nimi mohli – stále so zakrytými očami – vyvíjať akúkoľvek aktivitu – za predpokladu, že sa bude odohrávať v priestore vymedzenom doskou stola. Nesmeli hovoriť a vydávať žiadne iné zvuky. Akcia a film môžu byť metaforou zdevastovaného životného prostredia a hroziacej katastrofy civilizácie, kde ľudia strácajú prirodzené možnosti a schopnosti komunikácie a musia hľadať iné. Zároveň im to však umožňuje tieto nové a netušené možnosti a schopnosti nájsť.
Film i jeho premietanie je tu teda len jednou zo súčastí širšej akcie a jej súčasťou je aj kniha s fotografiami, diapozitívmi a inými materiálmi. Pri takýchto Ďurčekových filmoch už umelecká akcia naplno využíva film. Ďurčekov film Domov je len jednou zo súčastí akcie, ktorá sa začala happeningom v roku 1983, kde boli štyria mladí muži so zakrytými očami odvedení s pomocou iných účastníkov akcie na neznáme miesto v lese a zátiší do veľkej kocky z plátna. Sám film je postavený na montáži a koláži čiernobielych záberov kocky, pohybujúcej sa v lese, a farebných fotografií z vnútra kocky – tepla domova. Ide tu o útok prírody na domov, neznámeho a nespútaného na racionálne vymedzený a uzavretý priestor.
Charakteristika tvorby
Ťažisko Ďurčekovej tvorby spadá do tzv. „normalizačného“ obdobia. Táto fatálna súvislosť ho zaradila medzi autorov tzv. neoficiálnej scény slovenského umenia a vymedzila ďalšie podmienky pre jeho tvorbu. Báza „normalizačných“ inštitúcií zďaleka nebola vhodným rámcom pre artikulovanie jeho tvorby, a s ohľadom na túto skutočnosť, ako i pre vlastné inklinácie umelec začal vytvárať veľmi špecifické formáty, resp. spôsoby „publikovania“ (v zmysle zverejňovania) vlastnej tvorby. Prestal „veriť“ formátu výstavy, ako vhodnému rámcu pre artikulovanie významov svojich prác. Vo vlastnom byte si vytvoril tzv. medzipriestor, ktorý v kontraste k verejnej mediácii diel, kantovsky fungoval ako báza pre prezentáciu vo veľmi intímnej atmosfére individuálneho zdieľania („iskrenia“) s každým potenciálnym divákom, resp. respondentom, ktorý tento priestor navštívil. Jednotlivé mustry diel Ďurček dlhodobo opakoval v priebehu rokov ako mantru.
V tomto duchu, výstupmi jeho prác boli zvlášť nemonumentálne formáty, a to najmä fotografie, filmy, texty, či unikátne autorské knihy. Pojítkom všetkých je, ako je obsiahnuté už v názve, že predstavujú možnosti pre konceptuálne, situačné modely komunikácie medzi ľuďmi. Kontextuálne konfigurácie ako vzorce, s ktorými Ďurček pracuje sú predmetom výskumu súčasných teórií komunikácie. Komunikácia sa tu chápe ako veľmi komplexný proces, kedy sociálna akcia, ako i myslenie samotné prebieha v kontexte s prostredím, a to spôsobom „stelesňovania“ (tzv. embodiment) – tj. myslíme a komunikujeme celým telom, svojimi zmyslami a v korelácii s daným prostredím. Význam je potom spoločne konštruovaný medzi jednotlivými účastníkmi dialógu, a to neautoritatívnym, dialogickým spôsobom s otvoreným koncom.
Kurátorka Mira Keratová rozdeľuje Ďurčekovu tvorbu na niekoľko typov situácií: kontextuálne, psychogeografické, participatórne a semiotické situácie.
- a. kontextuálne situácie
- Ďurček vo svojom kontextuálnom umení pracuje s kultúrnym a spoločenským pozadím. Toto sa stáva súčasťou jeho diel a ich čítania. Ďurčekove práce hovoria o jeho osobnej skúsenosti a konfrontáciách s „normalizačnou" spoločnosťou a jej prostredím, podobne tak o období politických zmien na prelome 80. a 90. rokov. Dekonštruuje jazyk dobovej ideologickej propagandy a skúma mediálnu manipuláciu reality. Reaguje nielen na politické a sociálne súvislosti, ale aj na príznakové, absurdné situácie, ktoré nachádza v mestskom verejnom priestore a fotograficky ich zaznamenáva.
- b. psychogeografické situácie
- Časť Ďurčekových diel sa týka výskumu priestorových a tvarových vzťahov. Nezaujímajú ho len geografické a topografické, fyzické dimenzie miesta, ale aj psychogeografické, mentálne súradnice vnímania priestoru. Nájdené prostredie fotografuje a umelecky apropriuje, prisvojuje si ho. Vybraný obrazový priestor ďalej analyticky a geometricky artikuluje: vymedzuje ho, dopĺňa, či napodobňuje. Pri svojich pokusoch o definíciu priestoru sa opakovane vracia k základným geometrickým tvarom, ako sú štvorec a trojuholník. Ďurčekov koncept prechádzok je zameraný na nové vnímanie každodennosti a rutinnej trasy v mestskom priestore.
- c. participatórne situácie
- Ak Ďurček vo svojich performanciách pracuje s prostredím a jeho súvislosťami, v participatórnych projektoch vytvára sociálny priestor. Aktivuje diváka a podnecuje ho k vlastnému, autonómnemu gestu v odcudzenej spoločnosti. Vytvára prekvapivé situácie a narúša stereotyp chodca, aby ho priviedol k intenzívnejšiemu prežívaniu každodennosti a k sebauvedomeniu.
- Zaujíma ho aj idea davu a správanie sa jednotlivca v ňom; experimentuje s momentom stotoženia sa (splynutia) s davom a vydelenia sa z neho (izolácia). Aj v tomto smere ho nezaujíma len estetická skúsenosť, ale priam fyzicky precítený zážitok diváka. Vo svojich totálnych performanciách Ďurček narába so zmyslovým vnímaním diváka, s obmedzením a dezorientovaním jeho zmyslov; usmerňuje jeho zmyslové vnímanie a rozširuje jeho citlivosť.
- d. semiotické situácie
- Prácu so symbolom a znakom, ich reflexiu, čítanie a používanie nachádzame v celej Ďurčekovej tvorbe. Pracuje so semiotikou kultúry a jazyka ako takou a začleňuje ju do svojej tvorby. S figurálnym znakom pracuje vo svojich performanciách a v geometrických figurálnych obrazcoch v rámci svojich participatórnych projektov. Patria sem i jeho typografické a lingvistické experimenty v autorských knihách a tlačovinách. V neposlednom rade je to i experimentálna kresba, v rámci ktorej skúma kvalitu náhodne vznikajúceho obrazu a zhromažďuje záznamy miznúcich dočasných stôp.
Filmografia
- Informácia o rukách a ľuďoch (1982)
- Domov (1983)
- Idea
- Vychádzka
Literatúra
- Zora Rusinová, "Ľubomír Ďurček", in Umenie akcie 1965-1989, ed. Zora Rusinová, Bratislava: Slovenská národná galéria, 2001, s. 139-148.
- Daniel Grúň, "Domov Ľubomíra Ďurčeka, 1983", Sme.sk, 19 Jun 2008.
- Mira Keratová (ed.), Ľubomír Ďurček. Situačné modely komunikácie, Bratislava: Slovenská národná galéria, 2013. Katalóg; s textami od Mira Keratová, Petra Hanáková, Aurel Hrabušický, a Tomáš Pospiszyl.
- Dorottya Szalay, "Change of Scenery - Ľubomír Ďurček: Home", Október 2013.
- Ján Kralovič, "Chôdza mestom. Motív prechádzky v akciách 70. a 80. rokov realizovaných v mestskom priestore na Slovensku", Jazdec 2 (2014), s. 8-11.
- Richard Gregor, "Ten, kto zostal v meste. Komunikácie Ľubomíra Ďurčeka v rámci Bratislavského Konceptualizmu", Jazdec 2 (2014), s. 12-16.
- Katarína Rusnáková, "História a teória mediálneho umenia na Slovensku", Bratislava: Vysoká škola výtvarných umení, 2006.
Referencie
- Video art in Slovakia (1960s-80s)
- Performance art in Slovakia (1960s-2000s)
- Slovakia#Experimental_film
Odkazy a zdroje
- http://tranzit.org/exhibitionarchive/tag/durcek-lubomir/ Archivované 2018-06-12 na Wayback Machine
- Život a dielo Ľubomíra Ďurčeka Archivované 2019-06-04 na Wayback Machine na stránkach Monoskopu
- https://www.ssgbb.sk/vystavy/143-modely-komunikacie Archivované 2014-03-05 na Wayback Machine
- https://www.sng.sk/sk/vystavy/2_lubomir-durcek-situacne-modely-komunikacie Archivované 2017-05-19 na Wayback Machine
- https://www.youtube.com/channel/UCBkQFLMTbXFdXZapevSLFGg
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubomír Ferko
Ľubomír Goč
Ľubomír Longauer
Ľudovít Čech
Ľudovít Čordák
Ľudovít Bebjak
Ľudovít Feld
Ľudovít Fulla
Ľudovít Hološka
Ľudo Lehen
Šimon Organista
Štefan Bednár
Štefan Belička
Štefan Nécsey
Štefan Nejeschleba
Štefan Petic
Štefan Polkoráb
Adam Friedrich Oeser
Adolf Holesch
Adolf Medzihradský
Albín Brunovský
Alexander Bugan
Alexander Buzna
Alexander Eckerdt
Alojz Klimo
Alojz Rigele
Andor Borúth
Andrej Barčík
Andrej Dúbravský
Andrej Kuc
Andrej Nemeš
Anton Dvornický
Anton Hollý
Anton Jasusch
Beňo Malec
Blažej Baláž
Bohumír Gottfried Mind
Cyprián Majerník
Cyril Kutlík
Danglár
Dezider Castiglione
Dezider Milly
Dionýz Holesch
Dušan Mravec
Edmund Gwerk
Edmund Massányi
Eduard Antal
Emil Makovický (maliar)
Eugen Bárkány
Eugen Dodek
Eugen Lehotský
Fedor Klimáček
Ferdinand Hložník
Florián Klimkovič
František Klimkovič
František Meissl
František Reichentál
František Viktor Podolay
Gejza Angyal
Gustáv Mallý
Herman Kvasnica
Ignác Klimkovič
Ignác Kolčák
Igor Benca
Imrich Barta
Imrich Oravecz
Ivan Pavle
Ivan Pavlisko
Ján Bartko
Ján Gálus
Ján Guráň
Ján Janoška
Ján Kostra
Ján Kupecký
Ján Matejko
Ján Mráz (maliar)
Ján Mudroch
Ján Paľo
Ján Rojko (maliar)
Július Bencúr
Július Flache
Július Jakoby
Július Jonáš
Július Nemčík
Július Považan
Jakub Bauernfreund
Jakub Bogdan
Jakub Khien
Janko Alexy
Jan Hála (maliar)
Jaroslav Knil
Jozef Balogh
Jozef Beňo
Jozef Božetech Klemens
Jozef Cesnak
Jozef Cincík (maliar)
Jozef Czauczik
Jozef Dóka ml.
Jozef Fedora
Jozef Hanula
Jozef Majkut
Jozef Miklóši
Jozef Murgaš
Jozef Práznovský
Jozef Teodor Mousson
Jozef Vojtech Kasanický
Juraj Krutek
Karol Ľudovít Libai
Karol Ondreička (1898)
Karol Ondreička (1944)
Koloman Leššo
Konštantín Bauer
Konštantín Kővári
Laco Déczi
Ladislav Čech
Ladislav Čisárik
Ladislav Berák
Ladislav Guderna
Ladislav Medňanský
Leopold Štefan Horowitz
Luka Brase
Majster MS
Marcel Dúbravec
Marián Čunderlík
Martin Benka
Martin Gartner
Martin Guderna
Matej Fabrici
Michal Dubay
Mikuláš Bánovský
Mikuláš Fischer
Mikuláš Jordán
Mikuláš Klimčák
Mikuláš Lovacký
Mikuláš z Levoče
Milan Laluha
Milan Lukáč
Milan Paštéka
Milan Thomka Mitrovský
Miloš Alexander Bazovský
Miloš Kopták
Miroslav Bárdi
Miroslav Brooš
Miroslav Cipár
Miroslav Knap
Miroslav Kudzia
Oldrich Majda
Ondrej Adler
Orest Dubay (1919)
Orest Dubay (1954)
Palo Macho
Pavel Čáni
Pavel Maňka
Pavol Kráľ
Pavol Szinyei Merse
Peter Bartoš (maliar)
Peter Július Kern
Peter Kocák (maliar)
Peter Matejka
Peter Michal Bohúň
Rastislav Podoba
Robert Almási
Roman Lazar
Rudolf Bunček
Rudolf Cigánik
Rudolf Kárpáty
Rudolf Kloska
Rudolf Krivoš
Rudolf Likavčan
Rudolf Rabatin
Samuel Gottlieb Hanrich
Samuel Láni
Samuel Letač
Stanislav Balko
Stanislav Dusík
Stanislav Filko
Stano Lajda
Teodor Csontváry-Kostka
Tibor Gáll
Vít Bojňanský (umelec)
Vavrinec Dunajský
Vavrinec Mussinger
Viktor Olgyai
Viliam Chmel
Viliam Hornáček
Viliam Loviška
Vincent Hložník
Vladimír Kadera
Vladimír Kompánek
Vladimír Ossif
Vladimír Popovič
Vojtech Klimkovič
Vojtech Löffler
Vojtech Mensatoris
Záboj Bohuslav Kuľhavý
Zoltán Palugyay
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk