Ľudovít XVIII.
francúzsky kráľ
Panovanie
Dynastia	Bourbonovci
Predchodca	Napoleon I.
Nástupca	Karol X.
Biografické údaje
Narodenie	17. november 1755 Zámok Versailles, Francúzsko
Úmrtie	16. september 1824 (68 rokov) Paríž, Francúzsko
Rodina
Manželka	Mária Jozefína Savojská
Otec	Ľudovít Ferdinand Francúzsky
Matka	Mária Jozefa Saská
Odkazy
	Ľudovít XVIII. (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Ľudovít XVIII. (* 17. november 1755, Versailles – † 16. september 1824) bol francúzsky kráľ, vnuk Ľudovíta XV., brat popraveného Ľudovíta XVI. a svojho nástupcu Karola X., príslušník kráľovského rodu Bourbonovcov.

Vyrastal vo Versailles na dvore Ľudovíta XV. v tieni svojho brata, následníka trónu, Ľudovíta XVI. Po narodení dostal titul vojvoda z Provence a po smrti svojho starého otca Ľudovíta XV. dostal titul „Monsieur“, ktorý patrí najstaršiemu kráľovmu bratovi. Patril ku konzervatívnej skupine monarchistov, ktorí si nepriali, aby Ľudovít XVI. ustupoval zástancom ústavy. V roku 1789 sa dokonca zaplietol do prípravy štátneho sprisahania, ktoré chcelo zosadiť umierneného Ľudovíta XVI. z kráľovského trónu. Vojvoda z Provence mal následne vládnuť Francúzsku ako regent. Sprisahanie však bolo odhalené. Vojvoda utiekol v roku 1791 z Francúzska a cestoval po celej Európe, kde hľadal spojencov v boji proti revolúcii. Zdržiaval sa vo Vestfálsku, Verone, ale aj v Rusku a v Anglicku. Po smrti svojho kráľovského brata sa najprv prehlásil za následníka trónu a uznal nárok kráľovho syna, desaťročného Ľudovíta XVII. na trón, a po jeho smrti v roku 1795 sa prehlásil za kráľa Ľudovíta XVIII. Republikánska vláda Francúzska však jeho nároky neuznala.

Diplomatickými cestami sa zapojil do bojov proti Francúzskej republike a následne proti Napoleonovi Bonaparte. Po prvej porážke cisára Napoleona I. sa stal oficiálne na niekoľko mesiacov kráľom. Následne sa Bonaparte vrátil z Elby a Ľudovít utiekol do Gentu. Po Napoleonovej porážke v bitke pri Waterloo sa vrátil na svoj túžobne očakávaný trón.

Počas svojej vlády v rokoch 1815 – 1824 najprv nevystupoval ako konzervatívny monarchista. Do svojich služieb povolal napríklad bývalého Napoleonovho ministra zahraničia Talleyranda. Následne však reštauroval monarchiu do podoby pred revolúciou v roku 1789. Politikov, ktorí v Konvente hlasovali v roku 1793 pre smrť kráľa, poslal do vyhnanstva. Opustiť vlasť museli napríklad bývalí konzulovia J. E. Sieyes alebo R. Ducos.

Po jeho smrti v roku 1824 sa vlády ujal jeho brat Karol X.

• DORAZIL, Otakar: Vládcové nového věku. Kniha 3. (1792 - 1918). Klatovy : Amlyn 1993. ISBN 80-901316-9-7
• MANSEL, Philip: Louis XVIII. Stroud : Sutton Publishing, 1999, x + 497 s. ISBN 0-7509-2217-6

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudovít XVIII.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ludvík XVIII. na českej Wikipédii.

Francúzsky portál