Šaman je ťažko definovateľné označenie pre hlavného predstaviteľa šamanizmu, teda osobu, ktorá v (spravidla prírodných) spoločenstvách funguje ako kňaz-liečiteľ, čarodejník, expert na tranz a prorok. Možno ho definovať aj ako predestinovanú osobu skupiny, ktorá nadväzuje kontakty s nadprirodzeným svetom, aby získal jeho priazeň a pomoc v prospech skupiny/členov skupiny.

Pojem sa pôvodne používal len pre sibírsku oblasť, dnes sa používa aj pre iné oblasti, najmä Severnú Ameriku a Austráliu. Slovo „šaman“ bolo prevzaté do ruštiny a neskôr do iných jazykov z tunguzských jazykov a znamená čarodejník, "ten kto vie" (šáman). Tunguzské slovo je buď tunguzského pôvodu (sa = vedieť) alebo pravdepodobnejšie pochádza z čínskeho ša men ("budhistický mních"), to zas z pálí "śamana", a to zas zo sanskritského "śramana" ("asketický"). Mohlo by pochádzať aj od sambadambi, používaného u sibírskych národov, znamenajúce „tĺcť na bubon“.

Južní Evenkovia označovali slovom „šaman“ náboženských činiteľov, ktorí majú úzke spojenie s duchmi a sú schopní priviesť sa do extázy, vyvolať extázu a prevteliť sa. Turecké slovo označujúce šamana je kam. Jakuti, Kirgizi, Uzbeci, Kazachovia a Mongoli používajú iné výrazy. Veľký šaman z doby mongolských nájazdov je beki, z ktorého sa pravdepodobne vyvinulo turecké beg - „pán“.

Šaman má údajne schopnosť vstupovať do nie každodennej reality zmenených stavov vedomia, tzv. šamanská púť za pomoci monotónneho bubnovania, spievania, tancovania či pomocou halucinogénnych látok. Jeho úlohou je poznanie v nej získané prinášať späť do každodennej reality tak, aby z neho malo úžitok celé spoločenstvo. V pôvodnych prírodných spoločenstvách šaman pomáha členom svojho kmeňa liečením, duchovným vedením, prípadne objasňovaním nevysvetliteľných javov v prírode a pod. Mnohé z týchto funkcií dnes preberajú aj moderní, tzv. mestskí šamani.

Počas šamanskej púte môže šaman údajne komunikovať so zvieratmi, rastlinami, minerálmi alebo čímkoľvek. Základnou filozofiou je, že všetko má svoju duchovnú podstatu, preto je možné sa prihovárať nielen zvieratám a rastlinám, ale aj jazerám, riekam, mesiacu, hviezdam či slnku. Každý šamanský čin musí byť v súlade s duchovnou podstatou sveta, v čom mu pomáhajú šamanovi duchovní spojenci silové zviera a duchovný učiteľ. Silové zviera aj duchovný učiteľ sú duchovné bytosti, ktoré sa nachádzajú v Dolnom a Hornom svete a sú doživotní sprievodcovia v nie každodennej realite.