Škrob (amylum) je makromolekulárna látka syntetizovaná rastlinami. Je to biely prášok bez chuti a vône, nerozpustný v studenej vode. Ide o konečný produkt fotosyntézy rastlín.

Škrob je nejednotný polysacharid so vzorcom (C₆H₁₀O₅)_n , jeho základnou zložkou je glukóza, ktorá vytvára dva rôzne oddeliteľné polysacharidy: amylózu a amylopektín. Amylóza tvorí 20% škrobu a vytvára lineárny reťazec D-glukozónových jednotiek. Je rozpustná v studenej vode a pri reakcii s jódom sa zafarbí na modro. Amylopektín tvorí 80% škrobu, spôsobuje vetvenie a je to najväčšia makromolekula v prírode. Pri styku s jódom sa zafarbí na červenohnedo, až fialovo. Na rozdiel od amylózy, amylopektín je nerozpustný v studenej vode. Škrob nie je alkoholicky kvasiteľný, tento dej spôsobia až enzýmy (v tráviacej sústave živočíchov a človeka), ktoré odbúravajú skvasiteľné sacharidy. Zahrievaním škrobu sa tvorí škrobový maz, ktorého hydrolýzou vzniká škrobový sirup, škrobový cukor a glukóza. Pražením škrobu sa tvorí dextrín. Dôkaz škrobu v neznámej látke sa uskutočňuje pomocou roztoku jódu. Prítomnosť škrobu je indikovaná modrofialovým sfarbením.

Škrob patrí medzi fyziologicky a hospodársky najdôležitejšie polysacharidy. Ukladá sa procesom asimilácie v zásobných orgánoch rastlín (semenách či hľuzách zemiakov, kukurice, pšenice, ryže) vo forme škrobových zŕn. Zvlášť bohaté na škrob sú zemiaky, banány, obilniny a maniok. Podľa surovín, z ktorých je vyrobený, sa rozoznáva zemiakový, kukuričný, pšeničný, ryžový škrob a iné.

Získavanie škrobu je mechanické. Surovina je rozdrvená a škrob sa z nej získa praním.

Škrob je dôležitou surovinou pre potravinárstvo, využíva sa pri kvasení, ale tiež vo farmaceutike a v chemickom priemysle na výrobu lepidiel, náterových hmôt a apretúr, je súčasť pudingov a na výrobu škrobových derivátov. Slúži taktiež ako potrava alebo zdroj energie pre teplokrvné živočíchy.

Chemický portál

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.