Šoltýska
obec
Šoltýska
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Poltár
Región	Malohont
Nadmorská výška	743 m n. m.
Súradnice	48°34′49″S 19°44′40″V / 48,5804°S 19,7445°V / 48.5804; 19.7445
Rozloha	4,39 km² (439 ha) [1]
Obyvateľstvo	77 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	17,54 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1796
Starosta	Viera Havranová[3] (HLAS-SD)
PSČ	985 07
ŠÚJ	511889
EČV (do r. 2022)	PT
Tel. predvoľba	+421-47
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Šoltýska 4 985 07
Telefón	047/429 57 23
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Šoltýska
Webová stránka: soltyska.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Šoltýska je obec na Slovensku v okrese Poltár.

Polohopis

Šoltýska sa nachádza v západnej časti Stolických vrchov vo výške 650 až 800 m n. m. Rozprestiera sa v trojuholníku tvoreného troma vrchmi Perešom (835 m n. m.), Homračkou (814 m n. m.) a Turčiankou (758 m n. m., vo vrcholovej časti Slovenského Rudohoria. Jej kataster sa rozkladá na ploche 439 ha. Obec leží v údolí kde pramení potok, ktorý sa asi po 2 km vlieva do potoka Kokavka.^[4]

Dejiny

Šoltýsku založil gróf Anton Forgáč v roku 1796.^[4] Na jeho počesť bola osada v čase založenia nazvaná Antalfalva (Antonova Dedina).^[5] Neskoršie došlo k zmene názvu dediny z Antalfalva na Šoltýska. Časť forgačovských majetkov sa nachádzala v tom čase (koncom osemnásteho storočia) v kokavskom katastri. Podľa dostupných údajov vlastnili Forgáčovci až polovicu Kokavy od roku 1595.^[6] Založenie Šoltýsky súviselo s rozvojom priemyselnej výroby, najmä skla, v okolitých dedinách a usadlostiach. Forgáčovci si uvedomili, že hlavným zdrojom ich príjmov v budúcnosti môžu byť zisky z manufaktúr a preto sa zamerali na ich zakladanie.

V roku 1750 založili prvú manufaktúru na výrobu papiera v údolí Rimavice, 2 km severne od obce Kokava. V roku 1803 založili sklársku hutu na výrobu tabuľového skla v lokalite Dolina v údolí Rimavice cca 18 km severne od Kokavy. Ako kurivo pre roztavenie sklárskej suroviny (kremeňa) sa v sklárskych hutách v tom čase používalo suché bukové drevo. Využitie inej energie v tých časoch ešte nebolo v týchto lokalitách známe. K tomu bolo potrebné mnoho drevorubačov a povozníkov so záprahmi. Forgáčovci preto využili, možnosť, ktorú im ponúkol patent cisára Jozefa II. z roku 1785 o zrušení nevoľníctva a v roku 1796 najali verbovačov, ktorí im pomohli naverbovať a presídliť na ich majetky do severnej a severozápadnej časti kokavského katastra 134 rodín. Presídlenci, boli to drevorubači, ktorí prišli klčovať okolité bukové lesy, založili osady z ktorých neskoršie vznikli samostatné obce Šoltýska, Lom nad Rimavicou a Ďubákovo. Ďalší presídlenci vytvorili laznícke usadlosti Čremoš a Pereš.^[7] Presídlenci najmä do Šoltýsky, boli z viacerých stolíc. Väčšina bola zo zvolenskej stolice, ale boli medzi nimi aj prisťahovalci z oravskej, abovskej, trenčianskej stolice a dokonca aj z moravského Hrozenkova.^[8] Celkom bolo do Šoltýsky presídlených 53 rodín. V čase svojho vzniku patrila Šoltýska do Malohontského dištriktu, ktorý bol súčasťou Hontianskej stolice.^[9]

Od roku 1803 patrila Šoltýska do novo vzniknutej Gemersko-Malohontskej stolice. V roku 1809 vznikla samostatná rímskokatolícka farnosť. V roku 1834 ukončenie výstavby a vysvätenie kostola (Rožňavské biskupstvo).^[10] Elektrický prúd bol do obce zavedený v roku 1957. Počas reorganizácie štátnej správy v roku 1961 bola k Šoltýske pripojená aj miestna osada Ľubienka, ktorá dovtedy patrila pod obecný úrad Ipeľský potok. V roku 1967 bola do Šoltýsky vybudovaná miestna cestná prípojka (3 km) od štátnej cesty Kokava - Kriváň (táto bola daná do prevádzky v októbri 1938). Vodovod si občania svojpomocne vybudovali v roku 1973. V minulosti bol v obci v prevádzke vodný mlyn^[4] a píla.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1828-1834. Obnovou prešiel v roku 1893 a 1923. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami.^[11] V interiéri sa nachádza výmaľba od Jozefa Hanulu z 20. rokov 20. storočia.^[12] Fasády kostola sú členené širokými polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu s termálnym oknom. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.

• 

  Kostol Povýšenia svätého Kríža

• 

  Interiér kostola Povýšenia svätého Kríža

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šoltýska

Literatúra

• LAŠŠÁK, Juraj. Šoltýska : monografia obce. 1. vyd. Šoltýska : Obecný úrad, 2014. 208 s. ISBN 978-80-971709-8-1.
• Ing. Emil Rončák a kol.: Lom nad Rimavicou a okolie. Vydal Obecný úrad Lom nad Rim. v r. 2008.
• ŠA B. Bystrica. Fond Zbierka cirkevných matrík, Šoltýska, krabica 318.
• ŠA B. Bystrica, pobočka Lučenec, Notárske zápisy z NÚ Kokava nad Rim.
• Žilák, Kafka, Repčok - Sklárne v Malohonte - vydané Divadelným združením GUnaGU v Bratislave r.2001.
• Kolektív autorov: Monografia obce Málinec. Vydal Obecný úrad Málinec r. 2009
• Slovenský biografický slovník III. zväzok K-L.
• Slovenský biografický slovník V. zväzok R-T.
• Úradné noviny župy XVIII (Pohronskej) č. 13 z 15.júna 1925.
• KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. 532 s.

Externé odkazy

• Oficiálny web
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci