Štúrovci

Štúrovci na obraze národných buditeľov od Jany Krivošovej v malom evanjelickom kostole v Bratislave

Štúrovci boli hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia nazvaný podľa najvýznamnejšej osobnosti Ľudovíta Štúra.

Charakteristika

Námestie Ľudovíta Štúra a štúrovský pamätník v Bratislave

Busta Jozefa Miloslava Hurbana v Národnej rade Slovenskej republiky

Formovali sa v 90. rokoch zo študentov evanjelického lýcea v Bratislave, ktorí sa združovali v Spoločnosti česko-slovanskej.

Národný jazyk

Od roku 1834 stál v rámci spoločnosti verne po boku Štúra Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža, s ktorými v Hlbokom uzákonil v roku 1843 štúrovskú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia^[1] (v roku 1844 vydal Hurban druhý ročník almanachu do literárneho života^[2], prvé literárne prejavy štúrovskej slovenčiny nachádzame napríklad (v tvorbe Janka Kráľa či Ján Francisciho^[3]^[4]).

Na legitimizovanie nového jazyka, štúrovci navštívili predstaviteľa generácie bernolákovcov, Ján Hollého, na Dobrej Vode 17. júla 1843. Táto udalosť sa do kolektívnej pamäti Slovákov zapísala ako púť k Jánovi Hollému so žiadosťou o požehnanie pre novú spisovnú slovenčinu, ktoré aj dostali (udalosť namaľoval Andrej Kováčik).^[5]

Literatúra

Štúrovci a post-štúrovci výrazne zasiahli do slovenskej literatúry prostredníctvom tvorby poézie (Janko Kráľ, Ján Francisci, Andrej Sládkovič, Ján Botto, Samo Chalupka, Mikuláš Dohnány), prózy (Jozef Miloslav Hurban, Ján Kalinčiak),^[2] cestopisov, drámy (Jonáš Záborský, Ján Palárik). Podieľali sa aj na zbieraní ľudovej slovesnosti (Ján Francisci^[6], Samuel Reuss, Pavol Dobšinský, Ján Rotarides).

Filozofia

Filozoficky boli ovplyvnení nemeckou klasickou filozofiou, predovšetkým filozofiou dejín Herdera a Hegla (Štúr, Hurban, Sládkovič), mesianizmom Schellinga a ruských a poľských mystikov (Hodža, Hroboň, Kellner-Hostinský), čiastočne francúzskou osvietenskou filozofiou (predovšetkým Ján Francisci, Štefan Marko Daxner). To viedlo neskôr k rozdeleniu na hegeliánov a anti-hegeliánov (mesianistov).^[7]^[8] Filozoficko-právne idey transformovali do štátoprávnych dokumentov ako Nitrianske žiadosti, Liptovské žiadosti, Žiadostí slovenského národa a v rámci post-štúrovských aktivít do Memoranda národa slovenského.

Štúrovský pamätník v Trenčíne

Politika

V duchu moderných európskych politických ideí štúrovci odmietali systém Svätej aliancie, feudalizmus, absolutizmus, privilégiá šľachty, maďarizáciu, požadovali suverenitu národa, zásadu ústavnosti a zastupiteľstva. V revolučnom roku 1848 spoločne vyhlásili Žiadosti slovenského národa (prvý kultúrno-politický akt Slovákov na celonárodnej úrovni^[2], ktorý má národné, demokratické a pokrokovo-liberálne, ako aj národno-hospodárske a tiež sociálne motívy^[9]; pri jeho iniciování, tvorbe a vyhlásení stáli Štúr, Hurban, Hodža, ale aj Francisci a Daxner^[2]).

Kapitán slovenských dobrovoľníkov Ján Francisci

Národno-oslobodzovací boj

Štúrovci tiež stáli pri založení prvej Slovenskej národnej rady a organizovali Slovenské povstanie, na ktorom sa podľa Š. S. Osuského zúčastnilo približne 30 tisíc mužov (15 tisíc vyzbrojených).^[2]

Busta Štefana Marka Daxnera v Aleji národných dejateľov v Martine

Predstavitelia

Rok odkazu štúrovcov

„	Štúrovci začali národný projekt, ktorý má presah až do našich dní. Bez nasadenia štúrovcov za slovenský národ v 19. storočí a vytvorenia úplne prvých inštitúcií i organizácií v našej národnej kultúre, či politike by dnešná Slovenská republika jednoznačne nevznikla. Oni vytvorili prvú Slovenskú národnú radu v roku 1848, založili Maticu slovenskú, vôbec prvú politickú stranu Slovákov – vtedajšiu Slovenskú národnú stranu. Rovnako dali základ slovenského školstva, literatúry, kodifikovali slovenčinu. To sú silné piliere, bez ktorých by slovenská štátnosť dnes nebola.	“
– Dr. Marián Gešper, predseda Matice slovenskej o štúrovcoch po odhalení busty Štefana Marka Daxnera v Martine pri príležitosti ROKU ODKAZU ŠTÚROVCOV https://matica.sk/vyznamni-sturovci-sa-narodili-pred-dvesto-rokmi-matica-slovenska-si-ich-pripomenula-v-martine/

Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za ROK ODKAZU ŠTÚROVCOV a pri tejto príležitosti pripravila a spolupodieľala sa na sérii slávnostných, kultúrnych, osvetových, vzdelávacích aj turistických podujatí, vernisáží a výstav, vedeckých konferencií, odhalenia pamätných izieb, pamätných tabúľ, búst, publikovaní vedeckých a populárno-náučných článkov, populárno-náučných brožúr a taktiež prípravy dokumentárnych filmov.^[10]^[11]^[12]

Profesor Rudolf Dupkala prednáša o filozofii štúrovcov na štúrovskej konferencii, ktorú usporiadala Matica slovenská pri príležitosti Roku odkazu štúrovcov
Záznam z konferencie o štúrovcoch v dokumente Matice slovenskej
Podujatie štúrovci na Šariši
Busty a pamätné tabule štúrovcov odhalené Maticou slovenskou v rámci Roku odkazu štúrovcov
Spomienka na štúrovca Bohuslava Nosáka v Sabinove
Obal brožúry a výstavy Odkaz šturovskej generacie, ktorú vytvorila Matica slovenská pri príležitosti Roku odkazu štúrovcov
Prezentácia knihy Štúrovci a Hegel v Prahe
Divadelný odbor Matice slovenskej hrá scénku s Jánom Kalinčiakom k jeho dvestoročnici
Logo Roku odkazu štúrovcov

Pozri aj

Referencie

↑ Uzákonenie spisovnej slovenčiny . rtvs.sk, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e MADURA, Pavol; PARENIČKA, Pavol: Odkaz štúrovskej generácie. Martin : Matica slovenská, 2022
↑ Pišút 1984, s. 147
↑ Ján Francisci Rimavský (1822-1905) . rtvs.sk, . Dostupné online.
↑ Návšteva Štúra, Hurbana a Hodžu u Jána Hollého na Dobrej Vode . Slovenské národné múzeum, . Dostupné online.
↑ Janko Francisci . 2022-05-24, . Dostupné online.
↑ DUPKALA, Rudolf; PERNÝ, Lukáš. Štúrovci a Hegel: K problematike slovenského hegelianizmu a anti-hegelianizmu. : Prešovská univerzita v Prešove, 2021-08-31. Google-Books-ID: pSRAEAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-80-555-2717-8.
↑ PERNÝ, Lukáš. The Roots of Slovak Utopianism and Utopian Concepts of 1848. Filosofija. Sociologija, 2021-01-24, roč. 32, čís. 1. Dostupné online . ISSN 2424-4546. DOI: 10.6001/fil-soc.v32i1.4377. (po anglicky)
↑ PERNÝ, Lukáš. Štefan Marko Daxner . 2022-04-11, . Dostupné online.
↑ MATUŠKOVÁ, Veronika. Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za Rok odkazu štúrovcov . 2021-11-29, . Dostupné online.
↑ TERAZ.SK. Matica slovenská si uctí dvojsté výročie narodenia štúrovcov online. TERAZ.sk, 2022-05-23, cit. 2022-06-19. Dostupné online.
↑ Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za Rok odkazu štúrovcov online. Pravda.sk, 2021-12-01, cit. 2022-06-19. Dostupné online.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Uzákonenie spisovnej slovenčiny . rtvs.sk, . Dostupné online.

[:0-2] MADURA, Pavol; PARENIČKA, Pavol: Odkaz štúrovskej generácie. Martin : Matica slovenská, 2022

[3] Pišút 1984, s. 147

[4] Ján Francisci Rimavský (1822-1905) . rtvs.sk, . Dostupné online.

[5] Návšteva Štúra, Hurbana a Hodžu u Jána Hollého na Dobrej Vode . Slovenské národné múzeum, . Dostupné online.

[6] Janko Francisci . 2022-05-24, . Dostupné online.

[7] DUPKALA, Rudolf; PERNÝ, Lukáš. Štúrovci a Hegel: K problematike slovenského hegelianizmu a anti-hegelianizmu. : Prešovská univerzita v Prešove, 2021-08-31. Google-Books-ID: pSRAEAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-80-555-2717-8.

[8] PERNÝ, Lukáš. The Roots of Slovak Utopianism and Utopian Concepts of 1848. Filosofija. Sociologija, 2021-01-24, roč. 32, čís. 1. Dostupné online . ISSN 2424-4546. DOI: 10.6001/fil-soc.v32i1.4377. (po anglicky)

[9] PERNÝ, Lukáš. Štefan Marko Daxner . 2022-04-11, . Dostupné online.

[10] MATUŠKOVÁ, Veronika. Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za Rok odkazu štúrovcov . 2021-11-29, . Dostupné online.

[11] TERAZ.SK. Matica slovenská si uctí dvojsté výročie narodenia štúrovcov online. TERAZ.sk, 2022-05-23, cit. 2022-06-19. Dostupné online.

[12] Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za Rok odkazu štúrovcov online. Pravda.sk, 2021-12-01, cit. 2022-06-19. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]