Štefan Anián Jedlík
uhorský fyzik
Štefan Anián Jedlík v roku 1866
Narodenie	11. január 1800 Zemné, habsburská monarchia (dnes Slovensko)
Úmrtie	13. december 1895 (95 rokov) Győr, Rakúsko-Uhorsko (dnes Maďarsko)
Odkazy
Commons	Štefan Anián Jedlík
Fyzikálny portál  Biografický portál

Štefan Anián Jedlík (maď. Jedlik Ányos István; * 11. január 1800, Zemné – † 13. december 1895, Győr)^[1] bol uhorský fyzik, elektrotechnik a vynálezca.^[1]

Podľa J. Tibenského: hoci vyrastal v maďarskom prostredí a maďarsky aj cítil, po svojich predkoch bol nesporne slovenského pôvodu, narodil sa na území dnešného Slovenska, v Zemnom (okres Nové Zámky) a navyše začas účinkoval v Bratislave.^[2][3]

Štefan Anián Jedlík absolvoval gymnaziálne štúdiá v Trnave (1810 – 1813) a v Bratislave (1814 – 1817) a po vstupe do benediktínskeho rádu (1817) pokračoval v štúdiách na rádovom lýceu v Győri (1817 – 1820) a v Pannonhalme (1820 – 1822, 1823 – 1825), kde študoval teológiu. Medzitým v roku 1822 získal doktorát filozofie na peštianskej univerzite a v školskom roku 1822/23 vyučoval na benediktínskom gymnáziu v Győri. V roku 1825 ho vysvätili za kňaza, celý svoj aktívny život však pôsobil ako profesor fyziky: v rokoch 1825 – 1831 na rádovom lýceu v Győri, 1831 – 1840 na kráľovskej akadémii v Bratislave a napokon v rokoch 1840 – 1878 na peštianskej univerzite.

Po svojom odchode na dôchodok žil v rádovom dome benediktínov v Győri. V rokoch 1848/49 bol dekanom filozofickej fakulty a roku 1863/64 aj rektorom univerzity. Od roku 1858 bol riadnym, od 1873 čestným členom Uhorskej akadémie vied.

Štefan Anián Jedlík zomrel 13. decembra 1895 v Győri.

Štefan Anián Jedlík bol vynikajúcim, vedecky aktívnym experimentálnym fyzikom a konštruktérom prístrojov, ktorý svojimi výsledkami sa najmä v oblasti skúmania elektromagnetických javov zaradil medzi najvýznamnejších vedcov 19. storočia. O svojich experimentoch len pramálo publikoval a väčšinu svojich prístrojov skonštruoval len ako demonštračné pomôcky, čím jeho objavy zostali väčšinou nepovšimnuté.

Dokázateľne už v rokoch 1827 – 1829, ako prvý na svete skonštruoval model elektromotora, v ktorom pevnú aj otáčajúcu sa časť tvorili elektromagnety. Jeho „elektromagnetický rotor“ bol priekopnícky aj použitím ortuťového komutátora. V roku 1842 použil podobný motorček na pohon vozíka pohybujúceho sa na koľajniciach. V roku 1861, teda aspoň päť rokov pred Wernerom Siemensom popísal a použil princíp samobudenia na dyname vlastnej konštrukcie.

Úspešne sa zaoberal aj konštruovaním galvanických článkov a akumulátorov, pri ktorých aplikoval niekoľko pôvodných konštrukčných prvkov, napr. sieťovú elektródu. Jeho batérie leydenských fliaš (neskôr rúrkových kondenzátorov vlastnej konštrukcie) boli prístrojmi na výrobu elektrických iskier extrémne veľkých dĺžok. Použil v nich zapojenie (1863), ktorého princíp multiplikácie sa dodnes využíva v technike vysokých napätí.

Unikátne parametre mali aj jeho prístroje na rezanie optických mriežok. Š. A. Jedlík skonštruoval ešte celý rad elektrotechnických a iných fyzikálnych prístrojov a demonštračných pomôcok. Medzi jeho skoré vynálezy patrilo aj zariadenie na výrobu sódovej vody, ktoré sa stalo základom prvého takto zameraného podniku v Uhorsku v roku 1841 a bolo tak jediným Jedlíkovým vynálezom, ktorý ešte počas jeho života našiel priemyselné uplatnenie.

• HORVÁTH, Árpád. Jedlik Ányos. Budapest : Akadémiai Kiadó, 1974. 194 s. ISBN 963-05-0181-3.
• VALEHRACHOVÁ-MATULAYOVÁ, Margita. Zabudnutý vynálezca : Štefan Anián Jedlík. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2008. 109 s. ISBN 978-80-8046-428-8.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štefan Anián Jedlík

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.